Bratislava 1. augusta (TASR) - Systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT) sú na základe európskej tzv. taxonómie zaradené medzi udržateľné činnosti a predstavujú významný nástroj pri prechode na komunitnú a ekologicky zodpovednú energetiku. V kontexte cieľov EÚ pre rok 2030 v oblasti zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a znižovania emisií zohrávajú...
Bratislava 1. augusta (TASR) - Systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT) sú na základe európskej tzv. taxonómie zaradené medzi udržateľné činnosti a predstavujú významný nástroj pri prechode na komunitnú a ekologicky zodpovednú energetiku. V kontexte cieľov EÚ pre rok 2030 v oblasti zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a znižovania emisií zohrávajú CZT systémy na Slovensku kľúčovú úlohu. Uviedol to Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) v reakcii na poskytnutie prostriedkov na modernizáciu energetiky vo vybraných mestách.
„Diaľkové vykurovanie prostredníctvom systémov CZT spolu s integráciou OZE a technológií kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) predstavuje overený model pre udržateľné mestá a základ budúcich inteligentných energetických sietí. Mnohé systémy CZT na Slovensku už moderné technológie využívajú. Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim efektívnosť systémov CZT sú straty v rozvodoch (distribučné straty), ktoré sa priemerne na Slovensku pohybujú okolo 12-18 %, modernizované alebo nové rozvody tieto straty eliminujú na minimum,“ uviedol Stanislav Janiš zo SZVT.
Podľa Janiša treba však zdôrazniť, že modernizácia infraštruktúry CZT, predovšetkým výmena rozvodov, je časovo a finančne náročná a vyžaduje si súčinnosť všetkých úrovní riadenia - miestnej, regionálnej aj centrálnej. Ak by bolo viac prostriedkov smerovaných do teplárenstva, výmenou rozvodov by sa výrazne znížili distribučné straty, a tým aj spotreba paliva a emisie CO2 a zároveň aj finančná záťaž pre dodávateľov tepla. Výdavky na straty presahujúce povolené limity znášajú totiž na svoje náklady, keďže podľa platnej legislatívy ich nemôžu premietnuť do ceny tepla.
„Vítame, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR uvoľnilo prostriedky z Modernizačného fondu, do ktorého výrazne prispievajú aj teplárenské spoločnosti prostredníctvom povinného nákupu emisných povoleniek. Náklady na tieto povolenky sú súčasťou ceny tepla, a preto ich de facto znášajú koneční spotrebitelia. Je neprípustné, aby prostriedky z fondu v niektorých rokoch zostali nevyužité - ako tomu bolo v roku 2024, kedy bolo nevyužitých až 150 miliónov eur, čoho výsledkom je neuspokojenie všetkých projektov v roku 2025,“ dodal Janiš.
SZVT zároveň apeluje na zodpovedné rezorty vrátane ministerstva životného prostredia k nastaveniu legislatívnych pravidiel tak, aby nedochádzalo k oslabovaniu a destabilizácii týchto systémov, napríklad aj vypisovaním štedrých dotačných schém na decentralizované zdroje tepla v objektoch dnes zásobovaných zo systémov CZT. „Privítali by sme aj prehodnotenie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na teplo, ktorá je na Slovensku na úrovni 23 %, najvyššia v rámci EÚ. Pre porovnanie - v Dánsku je 0 %, v Česku 15 %,“ dodal Janiš.
Štát z Modernizačného fondu, spadajúceho pod Environmentálny fond, poskytne 55 miliónov eur na investície do modernizácie teplárenstva niektorých miest, najmä do tepelných rozvodov. Uviedol to 31. júla na brífingu minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) za účasti generálneho riaditeľa Environmentálneho fondu Mareka Gibu a primátorov niektorých miest.
UPOZORNENIE:
TASR sa pokúsi získať reakciu MŽP SR.
jal ima
