Bratislava 10. júla (TASR) - Nepriaznivejší ekonomický vývoj a nedávno prijaté výdavkové opatrenia navyšujú deficity verejných financií v ďalších rokoch, čo znamená potrebu výraznejšej konsolidácie. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá vo štvrtok zverejnila aktualizovanú strednodobú fiškálnu prognózu. Založená je na aktuálnom stave...
Bratislava 10. júla (TASR) - Nepriaznivejší ekonomický vývoj a nedávno prijaté výdavkové opatrenia navyšujú deficity verejných financií v ďalších rokoch, čo znamená potrebu výraznejšej konsolidácie. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá vo štvrtok zverejnila aktualizovanú strednodobú fiškálnu prognózu. Založená je na aktuálnom stave legislatívy a očakávanom vývoji v scenári nezmenených politík.
Kým ešte v júnovej prognóze RRZ schodky do roku 2029 neprekračovali 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) a odhad hrubého dlhu bol pod úrovňou 72 % HDP, aktuálne odhady deficitu ku koncu tohto obdobia presiahnu 6 % HDP a výška hrubého dlhu v roku 2029 bude atakovať 75 % HDP. „Bez prijatia nových úsporných opatrení dosiahne deficit v roku 2029 skoro 10 miliárd eur a dlh už v roku 2027 presiahne 100 miliárd eur,“ vyčíslila rada.
Deficit sa má podľa RRZ už budúci rok zvýšiť na 5,5 % z tohtoročných 5,2 % HDP. Ide najmä o dôsledok financovania novoprijatých opatrení, medzi ktoré patria náklady na rekonštrukciu a výstavbu nemocníc v rezorte obrany a valorizácia miezd v školstve, v celkovom objeme 612 miliónov eur alebo 0,4 % HDP. Ich vplyv by prevýšil aj prípadnú úsporu z ukončenia dotácií na ceny energií pre domácnosti.
„V roku 2027 odhadujeme zotrvanie deficitu na 5,5 % HDP. Následne v roku 2028, v novom volebnom období, dochádza k výraznému nárastu odhadovaného deficitu o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.), čo je spôsobené najmä vypršaním len dočasne zvýšených daní a odvodov a nárastom úrokových nákladov. V roku 2029 odhadujeme mierny nárast deficitu na úroveň 6,1 % HDP,“ avizovala RRZ.
V rovnakom období podľa nej výrazne vzrastie čisté zadlženie Slovenska, a to o 14,6 p. b. na 68,7 % HDP. Nárast hrubého dlhu verejnej správy by mal byť o niečo miernejší, zo 61,8 % na 74,8 % HDP, a to z dôvodu predpokladaného poklesu hotovostnej rezervy štátu.
Na dosiahnutie cieľov vlády stanovených v tohtoročnej Výročnej správe o pokroku, predkladanej Európskej komisii (EK), bude pri odhadovanom vývoji potrebné prijať výrazné konsolidačné opatrenia, upozornila RRZ. Objem dodatočných opatrení odhaduje na 2 miliardy eur alebo 1,4 % HDP v roku 2026 a ďalších 0,9 miliardy eur alebo 0,6 % HDP do konca volebného obdobia. Následne pre rok 2028 potreba nových opatrení opäť vzrastie, a to na úroveň 1,8 miliardy eur alebo 1,2 % HDP.
„Navýšenie potreby konsolidácie pre rok 2028 súvisí s dizajnom opatrení prijatých koncom roku 2023, z ktorých niektoré boli len dočasné. Ak by boli vtedajšie príjmové opatrenia trvalé, budúce konsolidačné opatrenia by mohli byť nižšie o 0,5 miliardy eur (0,4 % HDP),“ doplnila RRZ.
vjo
