Moskva 7. februára (TASR) - Moskva v stredu priznala, že ruské spoločnosti majú problémy s čínskymi bankami po tom, čo miestne médiá informovali, že veľký čínsky veriteľ zablokoval transfer platieb ruských firiem. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Peking sa stal kľúčovým ekonomickým partnerom Moskvy od uvalenia bezprecedentných západných sankcií proti...
Moskva 7. februára (TASR) - Moskva v stredu priznala, že ruské spoločnosti majú problémy s čínskymi bankami po tom, čo miestne médiá informovali, že veľký čínsky veriteľ zablokoval transfer platieb ruských firiem. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Peking sa stal kľúčovým ekonomickým partnerom Moskvy od uvalenia bezprecedentných západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu.
Ruské firmy masívne posilnili obchod s čínskymi partnermi, pričom export energií do ázijskej krajiny prudko vzrástol. Čínsky jüan sa stal tak hlavnou menou pri uzatváraní obchodov.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu v reakcii na správu hospodárskeho denníka Vedomosti uviedol, že vláda "pracuje" na riešení problému s čínskou vládou.
Podľa denníka, ktorý sa odvoláva na ruské firmy, Zhejiang Chouzhou Commercial Bank, jedna z hlavných bánk ruských exportérov, informovala klientov, že pozastavila všetky transakcie s Ruskom.
Noviny uviedli tiež, že ostatné banky sprísňujú kontroly, čo ruským podnikom sťažilo prevody meny do a z krajiny. Dôvodom sú údajne obavy v Číne, že tamojšie banky by sa mohli stať terčom západných sankcií, ak by boli príliš ústretové voči sankcionovaným ruským podnikom.
Pozastavenie platieb však môže byť spôsobené aj všeobecným spomalením ekonomickej aktivity v Číne pred blížiacimi sa oslavami nového lunárneho roka.
"Vedieme úzky dialóg s našimi čínskymi priateľmi a, samozrejme, vyriešime všetky problémy, ktoré nastanú," povedal Peskov novinárom v stredu na brífingu.
Obchod medzi Ruskom a Čínou za uplynulé dva roky prudko vzrástol. V roku 2023 dosiahol 240,1 miliardy USD (223,49 miliardy eur), čo predstavuje nárast o 26 %, podľa čínskych colných údajov.
Šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová v tejto súvislosti uviedla, že jüan sa používa na uhradenie viac ako tretiny ruského exportu, pričom pred dvoma rokmi to bolo len 0,4 %.
Ruský vicepremiér Alexander Novak zase v decembri povedal, že do Číny smeruje 45 až 50 % všetkého ruského exportu ropy.
Európa, ktorá pozastavila drvivú väčšinu nákupov ruských energií, bola v minulosti hlavným odberateľom ropy a zemného plynu z Ruska.
(1 EUR = 1,0743 USD)
4 bal mia
