Bratislava - Najsilnejšie politické strany podľa počtu získaných hlasov v predčasných parlamentných voľbách majú na návrh ozdravných opatrení úradníckej vlády rozdielne názory. Zatiaľ čo strana Smer-SD kritizuje napríklad zrušenie 13. dôchodku, strana Progresívne Slovensko (PS) návrhy oceňuje. Strana Hlas-SD sa k návrhom vzhľadom na aktuálnu situáciu nechcela...
Bratislava - Najsilnejšie politické strany podľa počtu získaných hlasov v predčasných parlamentných voľbách majú na návrh ozdravných opatrení úradníckej vlády rozdielne názory. Zatiaľ čo strana Smer-SD kritizuje napríklad zrušenie 13. dôchodku, strana Progresívne Slovensko (PS) návrhy oceňuje. Strana Hlas-SD sa k návrhom vzhľadom na aktuálnu situáciu nechcela vyjadrovať.
Bratislava - Na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by bolo potrebné už v nasledujúcom roku prijať opatrenia v objeme 6,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 8,5 miliardy eur. Vzhľadom na vysokú úroveň verejného dlhu musí vláda takýto rozpočet pripraviť a predložiť parlamentu. V súčasnej dobe ho však považuje za neprijateľnú možnosť a jeho predloženie vníma výlučne ako splnenie zákonnej povinnosti. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, o ktorom má v pondelok popoludní rokovať Hospodárska a sociálna rada (HSR).
Bratislava - Verejné financie by mali v tomto roku skončiť s deficitom na úrovni 6,20 % hrubého domáceho produktu (HDP). Oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na rok 2023 je to menej o 0,24 % HDP. Ide o aktuálny odhad Ministerstva financií (MF) SR v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý predložilo na pondelkové rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady (HSR).
Bratislava - Deficit štátneho rozpočtu by mal v prípade vyrovnaného rozpočtu verejnej správy budúci rok predstavovať 2,415 miliardy eur. Tento schodok by bol kompenzovaný hospodárením ostatných subjektov verejnej správy. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, o ktorých má v pondelok rokovať tripartita.
Bratislava - Prijatie návrhu vyrovnaného rozpočtu na nasledujúce roky je zo strany priemyslu neprijateľné najmä kvôli rozsiahlemu poškodeniu ekonomiky, ktorý by jeho aplikácia spôsobila. Ide o splnenie si zákonnej povinnosti a nie návrh, o ktorého prijatí treba rokovať. Z pohľadu priemyslu je dôležitejšia diskusia s novou vládou o budúcom tempe konsolidácie verejných financií. Uviedla to Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) v stanovisku k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý Ministerstvo financií (MF) SR predložilo na pondelkové rokovanie tripartity.
Bratislava - Vyrovnaný rozpočet hneď na budúci rok nie je správne riešenie pre Slovensko. Na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) sa na tom zhodli všetci sociálni partneri. Ministerstvo financií takýto návrh musí zo zákona predložiť, ale parlamentu bude odporúčať, aby takýto zákon neschválil, uviedol po rokovaní tripartity dočasne poverený šéf rezortu Michal Horváth. Príprava nového realistického rozpočtu, ktorý Slovensko bude potrebovať od ďalšieho roku, je podľa neho už na novej čerstvo zvolenej vláde.
Bratislava - Z desiatich operačných programov (OP) programového obdobia 2014 - 2020 v celkovej výške 14,502 miliardy eur boli ku koncu septembra schválené prostriedky vo výške 11,468 miliardy eur. Čerpanie tak bolo na úrovni 79,08 %, čo predstavuje oproti augustu nárast takmer o tri percentá. Na svojej webovej stránke o tom informovalo Ministerstvo financií (MF) SR.
Bratislava - Zo SR sa podľa predbežných výsledkov v auguste 2023 vyviezol tovar v hodnote 8,5 miliardy eur, pri medziročnom raste o 2,2 %. Medziročný rast vývozu pokračuje nepretržite od januára 2023, aj keď tempo sa výrazne spomalilo. Dovoz tovaru bol nižší v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka už piaty mesiac za sebou. Aktuálny pokles o 4,7 % bol najvyšší v tomto období. Dovoz tovaru na Slovensko tak dosiahol hodnotu 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 482,7 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o 579,4 milióna eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Bratislava - Čeliť sociálnym krízam umožňuje zavedenie automatických stabilizátorov. V porovnaní s členskými štátmi EÚ alebo Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) však patríme ku krajinám, ktoré ich používali najmenej. Uviedla to na pondelkovej konferencii sociologička Iveta Radičová, ktorá predstavila expertízny materiál s návrhmi opatrení.
Bratislava - Slovenské cestovné kancelárie registrujú v Izraeli niekoľko desiatok svojich klientov. Nachádzať sa majú ale v oblastiach, v ktorých nehrozí priame nebezpečenstvo a neboli zasiahnuté vojenským konfliktom. TASR o tom informoval generálny tajomník Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) Radoslav Oliver Košík.
Bratislava - Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) vyhlásila v piatok (6. 10.) výzvu na predkladanie cenových ponúk v rámci II. etapy výberového konania na obstaranie podporných služieb (PpS) na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2024. Výberové konanie je realizované elektronicky, pričom cenové ponuky na jednotlivé kategórie služieb môžu predložiť uchádzači, ktorí uspeli v I. kvalifikačnom kole, informovala o tom v pondelok SEPS.
Bratislava/Brusel/Luxemburg - Rada Európskej únie v pondelok vymenovala Slovenku Katarínu Kaszasovú za členku Európskeho dvora audítorov (EDA). TASR o tom informuje na základe tlačového vyhlásenia EDA. Vo funkcii bude pôsobiť od 16. októbra 2023 do 15. októbra 2029 a nahradí Ladislava Balka.
Praha - Česká priemyselná produkcia a aj produkcia v stavebníctve v auguste 2023 klesla, už druhý mesiac po sebe. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré v pondelok zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ).
Berlín - Nemecká priemyselná produkcia v auguste klesla už štvrtý mesiac po sebe. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa znížila o 0,2 %. Na celkový výkon odvetvia negatívne vplývalo najmä stavebníctvo a energetika. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na v pondelok zverejnené údaje nemeckého štatistického úradu.
Frankfurt nad Mohanom - Investorom v eurozóne sa v októbri zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku klesla. Dôvodom sú obavy z recesie v regióne a najmä v Nemecku, kde je ekonomická situácia naďalej slabá. No zároveň sa objavil malý lúč nádeje v podobe zlepšujúcich sa očakávaní. Prispeli k tomu vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix. TASR o tom informuje na základe správy RTTNews.
Kyjev - Medziročný rast inflácie na Ukrajine sa v septembri 2023 spomalil a dosiahol najmenšie tempo od januára 2021. TASR o tom informuje na základe správy portálu RTTNews.
Londýn - Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) zvýšila prognózy svetového dopytu po komodite v strednodobom aj dlhodobom horizonte, pričom uviedla, že na jeho pokrytie budú potrebné investície až vo výške 14 biliónov dolárov (13,25 bilióna eur). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Štokholm - Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela za rok 2023 získala Američanka Claudia Goldinová za prvý komplexný prehľad o príjmoch a účasti žien na trhu práce v priebehu storočí. Nobelov výbor Kráľovskej švédskej akadémie v pondelok uviedol, že jej výskum odhalil príčiny zmien v rodových rozdieloch, ako aj hlavné zdroje ich pretrvávania.
Dublin - Írsky stavebný sektor v septembri zmiernil pokles, keďže nové objednávky sa priblížili k stabilizácii. TASR o tom informuje na základe správy portálu RTTNews, ktorá sa odvolala na v pondelok zverejnené výsledky prieskumu spoločnosti S&P Global.
Amsterdam - Veľkoobchodné ceny plynu v Európe v pondelok vzrástli nad hranicu 40 eur za megawatthodinu (MWh) po prekvapujúcich víkendových samovražedných útokoch v Izraeli. To vyvoláva obavy z nestability na Blízkom východe, v regióne bohatom na ropu a zemný plyn. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Reuters.
Jeruzalem - Izraelská centrálna banka chce prvýkrát využiť svoje devízové rezervy, aby stabilizovala národnú menu, ktorá sa dostala pod tlak v dôsledku útokov palestínskeho militantného hnutia Hamas. Cieľom je predať na voľnom trhu zahraničné meny v hodnote až 30 miliárd dolárov (28,4 miliardy eur), oznámila centrálna banka v pondelok. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a portálu orf.at.
Peking - Ceny ropy sa v pondelok ráno výrazne posilnili. Trh reagoval na ozbrojené zrážky medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, čo prehĺbilo politickú neistotu v regióne Blízkeho východu a zvýšilo obavy o bezpečnosť dodávok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.
mia pop
