Bratislava 30. decembra (TASR) - TASR prináša výberovú chronológiu udalostí zo svetovej ekonomiky v dvoch častiach (prvý a druhý polrok 2022):
JANUÁR
Frankfurt nad Mohanom 7. januára - Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vymenoval za nového šéfa nemeckej centrálnej banky 55-ročného Joachima Nagela. Na čele Bundesbank vystriedal Jensa Weidmanna, ktorý z osobných dôvodov predchádzajúci rok v októbri predčasne odstúpil z postu, ktorý zastával takmer desať rokov.
Frankfurt nad Mohanom 19. januára - Výnosy referenčných 10-ročných dlhopisov nemeckej vlády sa po takmer troch rokoch opäť dostali do pozitívneho pásma, prvýkrát od mája 2019.
FEBRUÁR
Praha 3. februára - Česká národná banka (ČNB) pokračovala v cykle sprísňovania menovej politiky. Úrokové sadzby v Česku sa dostali najvyššie v EÚ. Menová rada banky zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov na 4,5 % z predchádzajúcich 3,75 %.
Washington 10. februára - Inflácia v USA sa na začiatku roka zrýchlila prudšie, než sa očakávalo, a dostala sa najvyššie od februára 1982. Index spotrebiteľských cien v januári medziročne stúpol o 7,5 % po 7 % v decembri, uviedlo americké ministerstvo práce.
Berlín 22. februára - Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil, že pozastavuje projekt plynovodu Nord Stream 2. Išlo o reakciu na to, že Rusko uznalo dva separatistické regióny na Ukrajine a vyslalo tam vojakov.
Luxemburg 23. februára - Inflácia v eurozóne sa na začiatku roka zrýchlila a dostala sa na nový rekord. Index spotrebiteľských cien v januári medziročne stúpol o 5,1 % po zvýšení o 5 % v predchádzajúcom mesiaci, potvrdil Eurostat. Inflácia v regióne sa tak dostala na najvyššiu úroveň od zavedenia eura v roku 1999.
Brusel 24. februára - Európski lídri spoločne odsúdili Rusko za jeho útok na Ukrajinu a vyzvali Moskvu, aby bezpodmienečne stiahla všetky svoje sily z celého územia svojho západného suseda. Prezidenti a predsedovia vlád EÚ sa zhodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré budú mať "masívne následky" pre jeho sektory energetiky, financií aj dopravy.
Londýn/Moskva/Kyjev 26. februára - Ruská invázia na Ukrajinu sa rýchlo odrazila na vývoji ratingov obidvoch štátov. Agentúra Standard & Poor's (S&P) reagovala znížením ratingu Ruska aj Ukrajiny, Fitch zredukovala rating Ukrajiny a Moody's oznámila, že rating krajín by mohla znížiť v krátkom období.
Brusel 26. februára - Európska únia spolu so Spojenými štátmi a ďalšími západnými partnermi oznámila nové sankcie voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Medzi nimi aj vylúčenie viacerých ruských bánk zo systému medzibankových platieb SWIFT.
Moskva 28. februára - Ruská centrálna banka zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 20 % z 9,5 %. Dôvodom prijatia núdzových opatrení bola zmena externých podmienok pre ruskú ekonomiku.
Washington 28. februára - Spojené štáty americké pre ruskú inváziu na Ukrajinu prijali nové sankcie namierené proti ruskej centrálnej banke. Zablokovali všetky transakcie Američanov, ktorých súčasťou je ruská centrálna banka, ruský štátny investičný fond a ruské ministerstvo financií.
MAREC
Paríž 1. marca - Spojené štáty a ďalšie veľké ekonomiky sa dohodli na koordinovanom uvoľnení ropy zo svojich rezerv. Dôvodom bolo, že cena komodity prekročila po ruskom útoku na Ukrajinu 100 USD za barel (1 barel = 159 litrov). Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA), ktorá reprezentuje kľúčové priemyselné spotrebiteľské krajiny, sa dohodla na uvoľnení 60 miliónov barelov ropy z rezerv po celom svete.
Brusel 2. marca - Členské krajiny EÚ súhlasili s vylúčením kľúčových ruských bánk zo systému SWIFT, ktorý je dominantným svetovým systémom finančných správ. Únia neodpojila od systému banky Sberbank a Gazprombank, ktoré boli hlavnými sprostredkovateľmi platieb za ruskú energiu v EÚ.
Moskva 3. marca - Ratingové agentúry Fitch a Moody's znížili rating štátneho dlhu Ruska do neinvestičného pásma pre hrozbu, že Moskva nebude schopná splácať svoj dlh.
Luxemburg 3. marca - Miera nezamestnanosti v eurozóne zaznamenala na začiatku roka nečakaný pokles pod 7 % a dostala sa tak na nové historické minimum. Predbežné údaje zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Miera nezamestnanosti po úprave o sezónne vplyvy dosiahla v januári 6,8 % oproti 7-percentnej úrovni v decembri.
Washington 8. marca - Americký prezident Joe Biden oznámil zákaz dovozu ruskej ropy, plynu a ďalších energií do USA. Išlo o ďalší zo sankčných krokov americkej vlády voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu.
Brusel 16. marca - Európska únia dokončila prepojenie svojej elektrickej siete s Ukrajinou. Splnila tak svoj sľub krajine, na ktorú útočí Rusko. K sieti EÚ bolo pripojené aj Moldavsko, ktoré má tiež Ruskom podporovaný odštiepenecký región.
Washington 16. marca – Federálny rezervný systém (Fed), ktorý v USA plní úlohu centrálnej banky, zvýšil svoj kľúčový úrok prvýkrát od roku 2018. Dôvodom bola vysoká inflácia. Referenčnú úrokovú sadzbu zvýšil o 25 bázických bodov na cieľové rozpätie 0,25 % až 0,50 %.
Brusel 25. marca - Európska únia a Spojené štáty predstavili dohodu o zvýšení dodávok amerického skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy. Lídri EÚ sa snažili urýchlene znížiť závislosť od ruských fosílnych palív a riešiť hroziacu energetickú krízu.
Moskva 31. marca - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, podľa ktorého museli zahraniční odberatelia od 1. apríla platiť za dodávky ruského plynu v rubľoch. V prípade, že sa platby nezrealizujú týmto spôsobom, kontrakty mali byť zastavené. Nemecko a Francúzsko odmietli túto požiadavku, rozhodnutie Moskvy bolo podľa nich neakceptovateľným porušením kontraktov.
APRÍL
Paríž 6. apríla - Členské štáty Medzinárodnej agentúry pre energetiku sa dohodli, že s cieľom zmierniť ceny ropy uvoľnia zo svojich strategických rezerv 120 miliónov barelov suroviny. Polovicu z tohto objemu poskytli Spojené štáty a zvyšok ostatní členovia IEA. Uvoľnenie 60 miliónov barelov ropy z amerických rezerv bolo súčasťou už skôr oznámených plánov Washingtonu uvoľniť od mája počas šiestich mesiacov 1 milión barelov ropy denne.
Brusel/Štrasburg 7. apríla - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu podporili plán na urýchlené dopĺňanie strategických zásob plynu, ktorého cieľom bolo zaistiť domácnostiam a podnikom dostatok plynu pred ďalšou vykurovacou sezónou. Parlament presadzoval, aby boli do 1. novembra 2022 zásobníky povinne naplnené na minimálne 80 % a následne každý rok v rovnakom období aspoň na 90 %.
Varšava 26. apríla - Ruský plynárenský koncern Gazprom informoval, že od 27. apríla zastavuje dodávky zemného plynu do Poľska cez plynovod Jamal. Uviedla to poľská plynárenská spoločnosť PGNiG. V rovnaký deň informoval o rovnakom kroku ruského dodávateľa aj bulharský Bulgargaz .
Washington 28. apríla - Ekonomická aktivita v Spojených štátoch v 1. kvartáli tohto roka klesla. Bola to prvá kontrakcia najväčšej svetovej ekonomiky od roku 2020. Medzi dôvody patrili problémy v rámci dodávateľských reťazcov, vysoká inflácia a negatívny vplyv vojny na Ukrajine. Americký HDP sa medziročne znížil o 1,4 % po náraste o 6,9 % v poslednom štvrťroku 2021, uviedlo americké ministerstvo obchodu.
MÁJ
Dauha 2. mája - Katar sa v apríli opäť stal najväčším svetovým vývozcom skvapalneného zemného plynu. Aprílový export LNG z Kataru prekročil 7,5 milióna metrických ton, čím prekonal USA.
Washington 4. mája - Americká centrálna banka zrýchlila tempo sprísňovania menovej politiky a zvýšila úrokové sadzby najrazantnejšie za vyše dve desaťročia. Menový výbor zdvihol kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov do pásma 0,75 % až 1 %. Išlo o prvé takéto sprísnenie od mája 2000.
Brusel 16. mája - Európska komisia objasnila, ako môžu európske firmy platiť za ruský plyn bez porušenia sankcií EÚ proti Moskve. Dôvodom bola požiadavka Moskvy, aby zahraniční odberatelia platili za dodávky v rubľoch.
Brusel 18. mája - Európska únia má v úmysle do roku 2030 zmobilizovať 300 miliárd eur, aby ukončila svoju závislosť od ruskej ropy a plynu. Vyplýva to z plánu REPowerEU, ktorý predstavila Európska komisia. Mnohomiliardové investície podľa plánov EK pôjdu do plynárenskej infraštruktúry, ropy, avšak značná časť z nich sa venuje aj čistým energiám.
Helsinki 21. mája – Dodávky ruského zemného plynu do Fínska sa zastavili, oznámil fínsky štátny energetický koncern Gasum. Došlo k tomu po tom, ako Helsinki odmietli platiť za plyn v rubľoch.
Varšava 23. mája - Poľsko sa rozhodlo vypovedať medzivládnu dohodu s Ruskom o plynovode Jamal. Ukončenie zmluvy bolo prirodzeným krokom po zastavení ruských dodávok plynu do Poľska. Krajina opakovane deklarovala, že nemá v úmysle predĺžiť dlhodobú zmluvu, ktorej platnosť mala vypršať na konci roka 2022.
Brusel 23. mája - Európska komisia navrhla predĺžiť pozastavenie prísnych fiškálnych pravidiel EÚ o ďalší rok, do roku 2024. Dôvodom boli ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine. Komisia tieto pravidlá prvýkrát pozastavila pred dvoma rokmi, po vypuknutí pandémie nového koronavírusu, ktorá stiahla 27-členný blok do najhlbšej recesie od druhej svetovej vojny.
Moskva 31. mája - Ruský koncern Gazprom oznámil, že zastavil dodávky plynu do Holandska potom, čo holandská energetická firma GasTerra odmietla zaň zaplatiť v rubľoch.
JÚN
Kodaň/Londýn/Moskva 1. júna - Gazprom zastavil dodávky plynu dánskej energetickej spoločnosti Orsted aj britskej firme Shell Energy Europe. Obidve firmy totiž informovali, že nebudú platiť v rubľoch.
Brusel 3. júna – Európska únia oficiálne prijala šiesty balík sankcií voči Rusku, ktorý zahŕňal rozsiahle embargo na nákup ruskej ropy či opatrenia voči bankám a štátnym médiám tejto krajiny. Nákup, dovoz a transfer ropy z Ruska do EÚ mal byť postupne ukončený v priebehu šiestich mesiacov. V prípade určitých ropných produktov do ôsmich mesiacov. Dočasnú výnimku získali vnútrozemské krajiny ako Maďarsko, Česko a Slovensko. Tieto krajiny môžu v prechodnom období dovážať ropu cez ropovod Družba.
Luxemburg 8. júna - Ekonomika eurozóny rástla v 1. kvartáli rýchlejšie, než sa predpokladalo. Hrubý domáci produkt menovej únie v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stúpol o 0,6 % po zvýšení o 0,2 % v posledných troch mesiacoch roku 2021, uviedol Eurostat. V celej EÚ medzikvartálne HDP vzrástol o 0,7 %.
Washington 8. júna - Európa zosadila Áziu z pozície hlavnej destinácie pre americký skvapalnený zemný plyn. Išlo o dôsledok zvýšeného úsilia európskych štátov čo najrýchlejšie zredukovať závislosť od dovozu energií z Ruska. Podľa údajov amerického ministerstva energetiky smerovali z USA do Európy za prvé štyri mesiace roka až tri štvrtiny LNG, pričom denné dodávky do európskeho regiónu boli viac než trojnásobne vyššie ako vlani.
Frankfurt nad Mohanom 9. júna - Európska centrálna banka (ECB) v súlade s očakávaniami oznámila začiatok normalizácie menovej politiky. Rada guvernérov rozhodla o ukončení čistých nákupov aktív rámci programu APP k 1. júlu.
Washington 15. júna - Americká centrálna banka (Fed) sprísnila menovú politiku najagresívnejšie za 28 rokov, aby spomalila infláciu. Jej menový výbor zdvihol kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov do pásma 1,50 % až 1,75 %. To bolo najprudšie zvýšenie kľúčovej sadzby od roku 1994.
Viedeň/Berlín 20. júna - Rakúsko začalo oživovať využívanie uhlia na výrobu elektriny v dôsledku obmedzovania tokov ruského zemného plynu do Európy. Aj Nemecko sa v dôsledku energetickej krízy rozhodlo pre výrobu elektriny z uhlia, zároveň však avizovalo, že má stále v úmysle zatvoriť svoje uhoľné elektrárne do roku 2030.
Amsterdam 21. júna - Holandská vláda zrušila limity na produkciu elektrickej energie z uhlia. Dôvodom bolo zaistenie energetickej bezpečnosti po tom, ako Rusko začalo výraznejšie obmedzovať dodávky plynu do európskych krajín.
Brusel 24. júna - Summit krajín EÚ schválil, že Chorvátsko sa od začiatku roka 2023 stane dvadsiatym členom eurozóny.
Moskva 27. júna - Rusko sa dostalo do platobnej neschopnosti. Niektorí majitelia dlhopisov ruskej vlády uviedli, že nedostali úhradu úrokov, ktoré boli splatné už pred mesiacom a uplynulo tak aj tolerančné obdobie na ich úhradu.
Luxemburg 27. júna - Ministri energetiky EÚ schválili, že zásobníky plynu v členských krajinách mali byť do začiatku najbližšej zimy naplnené minimálne na 80 %. Na stretnutí v Luxemburgu prijali príslušný návrh Európskej komisie.
