Varšava/Washington 18. júla (TASR) - Hospodársky rast Poľska môže do roku 2030 dosiahnuť 4 %. Uviedla to vo svojej správe Svetová banka (SB). TASR informáciu prevzala z agentúry PAP. Reformy trhu práce a investície do rastu produktivity by mohli v rokoch 2022 až 2030 zvýšiť medziročné tempo expanzie poľskej ekonomiky na 4 %, uviedla SB.

Varšava/Washington 18. júla (TASR) - Hospodársky rast Poľska môže do roku 2030 dosiahnuť 4 %. Uviedla to vo svojej správe Svetová banka (SB). TASR informáciu prevzala z agentúry PAP.

Reformy trhu práce a investície do rastu produktivity by mohli v rokoch 2022 až 2030 zvýšiť medziročné tempo expanzie poľskej ekonomiky na 4 %, uviedla SB. V tomto a budúcom roku sa však môže poľská ekonomika spomaliť v dôsledku inflácie a iných faktorov, upozornila banka.

Podľa správy SB ekonomika sa po recesii spôsobenej pandémiou nového koronavírusu "rýchlo zotavila a v roku 2021 vzrástla o 5,9 %".

"Výkon poľskej ekonomiky sa však v tomto roku a v roku 2023 môže spomaliť v dôsledku inflácie, ktorú poháňa okrem iného rast cien energií a komodít, neistota v dôsledku vojny na Ukrajine a spomalenie hlavných obchodných partnerov Poľska v západnej Európe," uvádza sa v správe.

Experti SB uviedli, že potenciálny hospodársky rast Poľska – miera strednodobých vyhliadok poľskej ekonomiky – klesol z 3,7 % v rokoch 2002 - 2007 na 3,3 % v rokoch 2010 - 2019.

Zavádzanie reforiem, ktoré zastavia ubúdanie pracovnej sily, a reforiem, ktoré zlepšia kvalitu ľudského kapitálu a podporia zelenú a digitálnu transformáciu, by mohlo pomôcť zvrátiť tento klesajúci trend a rast poľskej ekonomiky by tak mohol v rokoch 2022 až 2030 dosiahnuť 4 %.

Podľa Galliny A. Vinceletteovej zo Svetovej banky dva ekonomické šoky v krátkom čase predstavujú riziko, že zotavovanie krajín Európskej únie (EÚ) vrátane Poľska sa môže úplne zastaviť.

"Pandémia (ochorenia COVID-19) vyčerpala rozpočty krajín a vojna na Ukrajine znamená, že vlády musia bojovať s vysokou infláciou, pomalým rastom a stúpajúcimi životnými nákladmi, ktoré postihujú najmä tých najslabších," uviedla Vinceletteová v pondelok vo vyhlásení. Dodala, že sú "potrebné silnejšie inštitúcie, verejné politiky podporujúce zavádzanie zložitých reforiem smerom k budovaniu udržateľného, zeleného a odolného rozvoja".

Autori správy pritom poukázali na reformy, ktoré by Poľsku pomohli zvýšiť mieru participácie pracovnej sily. "Aj keď je miera rastu zamestnanosti v porovnaní s rokom 2019 v Poľsku jedna z najvyšších v EÚ, dôchodkový vek 65 rokov pre mužov a 60 rokov pre ženy je v kontexte demografických trendov veľkou výzvou," píše sa v správe.

Podľa dokumentu "politiky zamerané na zvýšenie digitálnej dostupnosti by mohli urýchliť digitálnu transformáciu a podporiť tak rast produktivity v poľskom hospodárstve".

Experti Svetovej banky poukázali na to, že Poľsko má problémy s emisiami skleníkových plynov a potrebuje vynaložiť značné úsilie na urýchlenie zeleného prechodu a zníženie emisií a zároveň na podporu energetickej bezpečnosti.

Podľa SB investície súvisiace so zmenou klímy, ktoré by mali predstavovať 37 % z poľského plánu obnovy, znížia emisie o štvrtinu v porovnaní s odhadmi pred oznámením plánu obnovy EÚ.

"Reformy obsiahnuté v pláne obnovy môžu ďalej zvýšiť produktivitu a rastový potenciál poľskej ekonomiky," dodala SB.