Brusel 2. júna (TASR) - Európska komisia (EK) predstavila v stredu jarný balík európskeho semestra, v ktorom členským štátom EÚ poskytuje fiškálne usmernenia pri znovuotváraní hospodárstiev po koronakríze. Cieľom usmernení je pomôcť členským štátom, aby obnovili svoje ekonomiky a čo najlepšie využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým bodom programu EÚ budúcej ...

Brusel 2. júna (TASR) - Európska komisia (EK) predstavila v stredu jarný balík európskeho semestra, v ktorom členským štátom EÚ poskytuje fiškálne usmernenia pri znovuotváraní hospodárstiev po koronakríze.

Cieľom usmernení je pomôcť členským štátom, aby obnovili svoje ekonomiky a čo najlepšie využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým bodom programu EÚ budúcej generácie (NGEU).

Aktualizáciou tohtoročného európskeho semestra je jeho prepojenie na národné plány obnovy a odolnosti, v ktorých si vlády stanovujú, aké investície a reformy budú financovať z nástroja RRF.

Aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v marci 2020 umožnila vládam rýchlo reagovať a prijať núdzové opatrenia na minimalizáciu hospodárskych a sociálnych vplyvov pandémie. EK v marci spresnila, že rozhodnutie o deaktivácii únikovej doložky by sa malo prijať až po posúdení stavu hospodárstva. Kľúčovým kritériom bude hospodárska činnosť v porovnaní s predkrízovými úrovňami.

Podľa hospodárskej prognózy EK z tejto jari sa všeobecná úniková doložka bude uplatňovať aj v roku 2022 a očakáva sa, že sa deaktivuje až v roku 2023.

Usmernenia EK naznačili, že fiškálna politika musí byť podporná aj v rokoch 2021 a 2022 a členské štáty by nemali rušiť podporu predčasne a mali by využiť financovanie cez nástroj RRF. Investície a reformy umožnené RRF podporia obnovu hospodárstva, zvýšia rast a zamestnanosť, znížia nerovnováhy a zlepšia stav verejných financií. Len čo to bude možné, mali by štáty EÚ zaviesť politiku na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

Komisia prijala aj správu pre všetky členské štáty EÚ, v ktorej analyzovala, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu. Kritérium deficitu splnili len Bulharsko, Dánsko a Švédsko. Dlhové kritérium nespĺňa 13 členských štátov - Belgicko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.

Komisia sa domnieva, že v tejto fáze by sa nemalo prijímať rozhodnutie o tom, či sa na členské štáty vzťahuje postup pri nadmernom deficite.

V 12 členských štátoch vybraných na preskúmanie v roku 2021 našla EK slabé miesta súvisiace s nadmernými nerovnováhami (Cyprus, Grécko a Taliansko) a nerovnováhami (Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko).

Komisia prijala aj desiatu správu o sprísnenom dohľade nad Gréckom a dospela k záveru, že Gréci aj napriek koronakríze prijali opatrenia, aby splnili svoje osobitné záväzky. Správy o dohľade nad Írskom, Španielskom, Cyprom a Portugalskom po skončení sa programu konštatujú, že schopnosť každého z dotknutých členských štátov splácať svoje dlhy je dobrá.

V usmerneniach pre politiku zamestnanosti EK stanovila spoločné priority vnútroštátnych politík zamestnanosti, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu ich inkluzívnosti a spravodlivosti. Usmernenia z októbra 2020 boli doplnené o environmentálnu udržateľnosť a digitálne rozmery, zamerali sa na dôsledky koronakrízy a osobitne sa venujú otázke, ako zmierniť vplyv pandémie na zamestnanosť a sociálnu oblasť.