Bratislava 17. decembra (TASR) – Prvý prípad výskytu nového koronavírusu na Slovensku sa potvrdil 6. marca 2020. Pandémia a opatrenia na jej potlačenie mali aj výrazné dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Priniesla tiež viacero snáh o zmiernenie týchto vplyvov.
TASR prináša v dvoch častiach (prvý a druhý polrok) výberovú chronológiu ekonomických dôsledkov spojených s pandémiou nového koronavírusu.
MAREC:
16. marca
Dosluhujúca vláda predstavila 13 opatrení, ktoré mali pomôcť firmám aj ich zamestnancom v situácii obmedzenej ekonomickej aktivity kvôli pandémii nového koronavírusu. Cieľom bolo napríklad rokovať s bankami o možnosti odkladu splátok úverov bez záznamu v registri dlžníkov, zabezpečiť poskytovanie krátkodobých nízkoúročených úverov pre podniky vo vybraných sektoroch, upraviť možnosť odpisu daňovej straty na dlhšie obdobie, či odložiť termín daňového priznania o tri mesiace pre všetky podniky.
20. marca
Vplyv pandémie nového koronavírusu na deficit verejných financií na Slovensku môže byť v rozsahu od dvoch do šiestich percent hrubého domáceho produktu (HDP). Vyčíslila to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v prvej verzii dokumentu, ktorý pravidelne aktualizovala.
24. marca
Národná banka Slovenska (NBS) zverejnila prvé scenáre vývoja ekonomiky v čase pandémie. Slovenská ekonomika podľa nich mala v tomto roku klesnúť o takmer päť percent s rizikom, že ju vplyv pandémie nového koronavírusu môže stlačiť až k 10-percentnému prepadu. Recesia mala na Slovensku dočasne pripraviť o prácu 75.000 až 130.000 ľudí.
25. marca
Parlament v skrátenom režime schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá mala pomôcť ľuďom v čase pandémie nového koronavírusu. Zmenili sa podmienky pri ošetrovnom (OČR), ktoré bude môcť byť rodičom poskytnuté za všetky dni počas uzatvorenia školských a predškolských zariadení, nie iba za 10 dní. Okrem toho novela priniesla úpravu pri čerpaní nemocenského a pomoc zamestnávateľom, aby nemuseli prepúšťať.
31. marca
Vláda schválila návrh podmienok podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie. Zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám mal pomôcť finančný príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na zamestnancov.
APRÍL:
2. apríla
Nezamestnaní budú môcť dlhšie čerpať dávku v nezamestnanosti, nie iba pol roka. Novelu Zákonníka práce súvisiacu s pandémiou nového koronavírusu schválil parlament. Upravila tiež organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa.
2. apríla
Parlament schválil aj finančné opatrenia z dielne Ministerstva financií (MF) SR v súvislosti so šírením choroby COVID-19. Posunuli sa tak lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov a upravili sa podmienky finančnej pomoci malým a stredným podnikom.
3. apríla
Časť zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) získala možnosť využiť odklad platenia poistného na sociálne poistenie, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a preddavkov na zdravotné poistenie za marec. Vláda zároveň získala právomoc nariadením ustanoviť ďalšie odklady povinnosti platenia poistného, čo opakovane využila. Novelu zákona o sociálnom poistení schválil parlament.
7. apríla
Snemovňa schválila novelu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti. Občania, podnikatelia a malé a stredné podniky mohli vďaka nej požiadať o odklad splátok úverov v bankách maximálne na deväť mesiacov. Banky boli za stanovených podmienok povinné žiadosti vyhovieť a títo klienti nie sú vedení ako neplatiči.
16. apríla
Ratingová agentúra Moody's Investors Service prehodnotila v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu výhľad ratingu bankových systémov v deviatich európskych krajinách, pričom v prípade piatich z nich zhoršila výhľad na negatívny. K nim patril aj slovenský bankový systém.
20. apríla
V marci dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti hodnotu 5,19 %, informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Medziročne stúpla len mierne o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.), oproti februáru o 0,14 p. b.
21. apríla
Európska komisia (EK) schválila slovenskú schému pomoci na podporu zamestnanosti vo výške dvoch miliárd eur, určenú na zachovanie pracovných miest a podporu SZČO v spojitosti s opatreniami prijatými počas pandémie nového koronavírusu.
23. apríla
Inštitút finančnej politiky (IFP) pri MF SR zverejnil upravenú daňovú prognózu. Pandémia nového koronavírusu mala podľa nej výrazne znížiť daňovo-odvodové príjmy štátu v tomto roku. Nižšie mali byť o 6,9 % alebo 3,1 miliardy eur oproti predchádzajúcej prognóze z februára. V prípade horšieho vývoja mal byť pokles príjmov ešte výraznejší, a to o 3,7 až 4,2 miliardy eur.
29. apríla
NBS zhoršila svoje scenáre vývoja ekonomiky z marca. Prepad slovenskej ekonomiky v tomto roku odhadla na 5,8 až 13,5 %. Najpravdepodobnejšie videla pokles okolo 9 %. Deficit verejných financií očakávala medzi 6,9 a 10,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), nárast verejného dlhu na 57 až 64 % HDP. Na pracovnom trhu malo vplyvom recesie ubudnúť 46.000 až 100.000 pracovných miest.
MÁJ:
6. mája
V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu Európska komisia (EK) očakávala hlbokú recesiu slovenskej ekonomiky. V jarných ekonomických prognózach avizovala, že HDP Slovenska sa v roku 2020 prepadne o 6,75 %. V roku 2021 aj zásluhou zrušenia krízových opatrení a krokov na oživenie ekonomiky by mala ekonomika opäť narásť o 6,5 %.
8. mája
Medzinárodná ratingová agentúra Fitch znížila rating Slovenska o jeden stupeň. Za poklesom z úrovne A+ na A so stabilným výhľadom boli primárne dôsledky koronakrízy na slovenskú ekonomiku. Agentúra predpovedala pokles HDP Slovenska v tomto roku o 10 %, pričom deficit verejných financií sa mal prehĺbiť na 7,7 % HDP.
13. mája
Všetky typy podnikov získali možnosť v čase koronakrízy uchádzať sa o finančnú pomoc z Exportno-importnej banky (Eximbanka) a Slovenského investičného holdingu (SIH). Parlament schválil novelu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19.
25. mája
Mimoriadna situácia vyvolaná novým koronavírusom spôsobila v marci prudký pokles počtu ubytovaných hostí aj počtu prenocovaní na Slovensku. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR celkový počet návštevníkov znížil o 65 %. Počet prenocovaní bol medziročne nižší o 56 %.
28. mája
Cestovné kancelárie dostali vyše roka na to, aby vyriešili zrušené zájazdy pre situáciu okolo nového koronavírusu. Zmenu priniesla novela zákona o zájazdoch.
JÚN:
1. júna
Schodok štátneho rozpočtu ku koncu mája dosiahol 3,14 miliardy eur a prekročil tak plánovanú hodnotu v schválenom rozpočte na celý rok. Pod vývoj sa podpísala aj pandémia nového koronavírusu.
1. júna
Do konca mája vydali súdy potvrdenia o dočasnej ochrane pred veriteľmi 98 podnikateľským subjektom, z ktorých tri požiadali následne o zrušenie ochrany. Informoval o tom prevádzkovateľ slovenských bankových aj nebankových úverových registrov CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK).
4. júna
Tržby slovenského maloobchodu v apríli medziročne rekordne klesli o 14,3 %. Vývoj tržieb vo vnútornom obchode podľa ŠÚ SR počas apríla v plnej miere ovplyvnili opatrenia prijaté v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19.
5. júna
Po desiatich rokoch nepretržitého rastu začal vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2020 v záporných číslach. V prvom štvrťroku zaznamenala medziročný pokles o 3,7 %. Informoval o tom ŠÚ SR.
9. júna
Opatrenia na zmiernenie dosahov pandémie nového koronavírusu sa v apríli podľa ŠÚ SR výrazne podpísali pod vývoj zahraničného obchodu Slovenska. Celkový vývoz tovaru sa medziročne znížil o 43 % a celkový dovoz tovaru o 36,6 %. Zahraničný obchod skončil v deficite 492,1 milióna eur, medziročne sa tak prehĺbil o 388,2 milióna eur.
9. júna
Parlament schválil zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva (MH) SR. Štát na základe neho pomáha s nájomným podnikateľom, ktorých prevádzky museli byť zatvorené pre situáciu okolo nového koronavírusu. Táto pomoc mala podľa pôvodných plánov dosiahnuť približne 200 miliónov eur, reálne čerpanie bolo výrazne nižšie.
10. júna
Priemyselná produkcia dosiahla v apríli historické minimum od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Medziročne podľa ŠÚ SR klesla o 42 %. Pod pokles sa podpísalo hlavne prudké zníženie výroby dopravných prostriedkov o 78,9 %.
10. júna
NBS aktualizovala svoju strednodobú predikciu. Slovenská ekonomika podľa nej zaznamená v tomto roku prepad o 10,3 %. Následné oživenie ekonomiky by malo nastať v budúcom roku, kedy by mala rásť o 8,4 % a v roku 2022 tempom 4,5 %.
22. júna
Hotely, penzióny a ďalšie ubytovacie zariadenia na Slovensku mali v apríli len zlomok hostí v porovnaní s aprílom 2019, väčšinou to boli kúpeľní návštevníci či študenti zo zahraničia. Návštevnosť týchto zariadení medziročne klesla o 98,5 %, informoval Štatistický úrad SR.
23. júna
Ministerstvo financií zhoršilo svoju prognózu vývoja slovenskej ekonomiky. Slovenská ekonomika sa mala podľa nej v dôsledku pandémie prepadnúť v tomto roku o 9,8 %. Hospodárstvo sa malo začať zotavovať v druhej polovici roka a v budúcom roku by malo vzrásť o 7,6 %. Predkrízovú úroveň má dosiahnuť až koncom roka 2022.
23. júna
MF SR pripravilo štátnu záručnú schému pre bankové úvery, ktorá nebola určená len pre malé a stredné, ale prvýkrát aj veľké podniky. Jej rámec bol 500 miliónov eur mesačne a rezort očakával, že sa vďaka nej v ďalších troch mesiacoch dostane do ekonomiky dodatočných 1,5 miliardy eur.
24. júna
Vláda vyhlásila výnimočné okolnosti pre verejné financie. V dôsledku toho sa nebude uplatňovať korekčný mechanizmus vo forme výdavkového limitu na aktuálny rok, ktorý bol schválený ešte v januári. Rezort financií odôvodnil vyhlásenie výnimočných okolností aj prepadom slovenskej ekonomiky v súvislosti s pandémiou COVID-19. Výnimočné okolnosti mali trvať počas celého roka 2020.
