Bratislava 4. decembra (TASR) - Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom nákladov domácností na energie k celkovým výdavkom. Nadpolovičná väčšina domácností vynakladá na účty za energie viac ako desať percent z príjmu, čím sa nachádzajú v ohrození energetickej chudoby. S tým, že štát by mal podporovať nízkopríjmové domácnosti, ktoré čelia vysokým nákladom na kúrenie a elektrinu, súhlasí až 62,8 % osôb, informovala Liliana Rástocká zo Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI).
Pre mnohých ľudí sa dostatočný prístup k energiám, ako je elektrická energia či teplo v byte, stáva čoraz väčším problémom. Energetická chudoba sa označuje ako neschopnosť vykurovať dom na adekvátnu teplotu kvôli nízkym príjmom a neadekvátnemu (energeticky neefektívnemu) obydliu. "Nie je to teda len otázka príjmov a výdavkov. Problémy môžu súvisieť aj so zlým stavom budovy, vybavením dostatočnou infraštruktúrou či slabou informovanosťou," priblížila Dušana Dokupilová z Centra spoločenských a psychologických vied Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Práve SAV spracovala pre Slovenskú klimatickú iniciatívu výskumnú správu Energetická chudoba na Slovensku 2020: Od analýz k odporúčaniam pre verejné politiky, ktorá vyhodnotila súčasný stav a odporúča riešenia. Prvým je schválenie záväznej definície energetickej chudoby a jej aplikácia v praxi. Schválená a technicky aplikovateľná definícia energetickej chudoby je základ pre špecifické zameranie podporných grantových programov a ekonomických nástrojov na tých, ktorí to najviac potrebujú.
Problém energetickej chudoby je tak komplexný, že by sa na jeho riešenie mali podľa Dokupilovej spojiť viaceré rezorty. Kto by mal aktivity koordinovať, však nie jasné. Problematikou sa už dlhší čas zaoberá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ten však nemôže nariadiť potrebné kroky napríklad Ministerstvu životného prostredia SR, Ministerstvu hospodárstva SR či Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Na plánované zmeny sa Slovenská klimatická iniciatíva opýtala jednotlivých rezortov prostredníctvom infozákona. Otázky smerovali napríklad na zabezpečenie riešenia energetickej núdze tak, aby boli pre ľudí dostupné a udržateľné a zároveň nezvýšili podiel emisií skleníkových plynov. Klimatickú iniciatívu zaujímalo napríklad aj to, či budú riešenia energetickej chudoby financované z Národného plánu obnovy a európskych zdrojov. O výsledkoch tohto zisťovania bude iniciatíva informovať v januári budúceho roka.
