Bratislava 2. októbra (TASR) – Výroba a využívanie takzvaného zeleného vodíka elektrolýzou vody s pomocou elektrickej energie z veterných a solárnych elektrární niektoré štáty Európskej únie aj Európska komisia (EK) preceňujú. Jeho výroba totiž naráža na kapacitné možnosti výroby zelenej energie a plánovaných elektrolyzérov. Napríklad v Českej republike do roku 2040 zelený vodík ani nenahradí takzvaný šedý vodík vyrábaný v súčasnosti zo zemného plynu. Povedal to na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Michal Kocúrek z poradenskej energetickej spoločnosti EGÚ Brno.
Podľa výsledkov štúdie EGÚ predpokladá EK v roku 2024 inštalovaný výkon elektrolyzérov šesť gigawattov (GW) a o šesť rokov neskôr by sa podľa vodíkovej stratégie EÚ mal výkon elektrolyzérov zvýšiť na 40 GW. S tým si EK spája výrobu energie uskladnenej v zelenom vodíku vo výške 33 terawatthodín (TWh) a o šesť rokov neskôr 333 TWh. Súčasná ročná spotreba vodíka v EÚ je podľa Kocúreka okolo 340 TWh. V roku 2030 by teda mohol byť tento vodík nahradený zeleným vodíkom.
Česká republika ráta v roku 2040 s kapacitou elektrolyzérov 5,6 GW a s výrobou 3,5 TWh energie v zelenom vodíku. Pri podobnej kapacite elektrolyzérov v roku 2024 ráta EK s desaťnásobne vyššou výrobou zeleného vodíka. "Aby EK dosiahla výrobu 33 TWh, musela by mať spustené elektrolyzéry nepretržite," upozornil Kocúrek.
Fotovoltické panely sú schopné v Európe dodávať elektrickú energiu iba o niečo viac ako 1000 hodín ročne a veterné elektrárne iba okolo 2500 – 2900 hodín za rok. "Ak by bola elektrická energia dodávaná do elektrolyzérov nepretržite, pravdepodobne by nešlo o obnoviteľnú elektrinu a nemôže ísť o výrobu zeleného vodíka," zdôraznil Kocúrek. Očakávania EK sú tak podľa výsledkov štúdie EGÚ Brno niekoľkonásobne vyššie, ako je reálne možné.
Európska vodíková stratégia predpokladá, že na výroku 333 TWh energie uloženej vo vodíku stačí inštalovaný výkon fotovoltických panelov a veterných turbín 80 - 120 GWh. Pri prepočte na čas prevádzky týchto elektrární 2000 prípadne 3000 hodín za rok, by podľa Kocúreka mal byť ich výkon 222 alebo 148 GW, to znamená o 23 až 170 % vyšší ako plánovaný.
Rozvoj výroby zeleného vodíka nie je daný iba množstvom solárnych panelov alebo veterných turbín. Na jeho výrobu sa totiž budú využívať najmä prebytky elektrickej energie v sústave, ktoré nie je možné akumulovať iným spôsobom, napríklad prečerpávacími elektrárňami alebo batériovými systémami. Ukladanie energie do vodíka je sprevádzané pomerne vysokými stratami pri jeho výrobe. V Česku aj pri extrémnom rozvoji OZE môže zelený vodík do roku 2040 nahradiť okolo 84 % súčasne vyrábaného vodíka zo zemného plynu. Zníženie emisií z celej energetiky by sa tak u našich západných susedov využitím zeleného vodíka pohybovalo na úrovni troch percent.
