OTS: Udržateľné IT nekončí pri úsporných dátových centrách. Cestu k ESG otvára aj druhotný softvér Európske firmy dnes venujú značné úsilie ESG stratégiám, v IT oblasti sa však ich pozornosť zvyčajne obmedzuje na spotrebu elektriny v dátových centrách, zatiaľ čo prehliadajú vplyv samotného softvéru. Čoraz náročnejšie aplikácie totiž často skracujú...
OTS: Udržateľné IT nekončí pri úsporných dátových centrách. Cestu k ESG otvára aj druhotný softvér Európske firmy dnes venujú značné úsilie ESG stratégiám, v IT oblasti sa však ich pozornosť zvyčajne obmedzuje na spotrebu elektriny v dátových centrách, zatiaľ čo prehliadajú vplyv samotného softvéru. Čoraz náročnejšie aplikácie totiž často skracujú životnosť inak funkčného hardvéru a zvyšujú materiálovú záťaž IT. Brno 7. októbra (TASR/OTS) - Uhlíková stopa firemného IT sa nezačína v zásuvke ani v cloude, ale pri nákupe licencií. Rastúce hardvérové nároky nového softvéru vedú k predčasnému vyraďovaniu techniky, čo zvyšuje materiálovú stopu firiem. Rozhodovanie o obstaraní starších druhotných softvérových licencií tak môže mať nielen ekonomický, ale aj ekologický rozmer. Digitálne technológie totiž nie sú nehmotné. Každý program, cloudová služba alebo databáza beží na fyzických zariadeniach – od notebookov cez servery až po diskové polia. Podstatná časť ich ekologickej záťaže pritom nevzniká až pri prevádzke, ale už vo fáze ťažby surovín, výroby komponentov a dopravy. Ide o takzvané vtelené emisie. „Uhlíková stopa IT nevzniká len v okamihu, keď zariadenie odoberá elektrinu. Významná časť dopadu súvisí aj s výrobou hardvéru a rýchlosťou jeho obmeny. Softvér preto nie je len nehmotná vrstva – rozhoduje o tom, aký hardvér firma potrebuje a ako dlho ho dokáže efektívne používať,“ hovorí Luděk Barták, riaditeľ komunikácie vo Forscope. S princípom vtelených emisií pracuje aj medzinárodná metodika Software Carbon Intensity (štandard ISO/IEC 21031:2024), ktorá hodnotí uhlíkovú stopu digitálnych služieb nielen podľa spotrebovanej energie, ale práve aj podľa emisií viazaných v použitom hardvéri. Ak softvér kladie neprimerane vysoké nároky na výkon alebo výrobca ukončí jeho podporu, nastáva takzvaná softvérovo vyvolaná obsolescencia – situácia, keď je úplne funkčná technika vyradená len preto, že už nepodporuje nové systémové požiadavky. „Mnohé organizácie dnes podliehajú zaužívanému stereotypu, že akonáhle dodávateľ softvéru zmení licenčnú politiku alebo uvedie novú verziu, musia upgradovať. Spolu s tým však často vyradia aj inak funkčné počítače a servery, ktoré novú záťaž výkonovo nezvládajú. Tým však skokovo zvyšujú svoju uhlíkovú stopu aj kapitálové výdavky. Udržateľné IT nespočíva v mechanickom odmietaní inovácií, ale v riadenom rozhodovaní podľa reálnych potrieb, bezpečnosti a skutočnej životnosti infraštruktúry,“ vysvetľuje Dušan Hubáček, riaditeľ pre distribučné kanály spoločnosti Forscope. Tlak regulácie aj dodávateľských reťazcov Záujem o presné environmentálne údaje rastie aj v dôsledku európskej smernice CSRD a štandardu ESRS E1, ktorý sa zameriava na zmenu klímy a rozdeľuje emisie do kategórií Scope 1 až Scope 3. Práve do Scope 3 patria nepriame emisie hodnotového reťazca, vrátane výroby novo obstarávaného IT hardvéru a nakupovaných cloudových či dátacentrových služieb. Druhotné trvalé licencie pritom predstavujú plne legálny a auditovateľný spôsob, ako predĺžiť životný cyklus existujúcich systémov aj kompatibilného hardvéru. „Druhotný softvér nie je automatickou odpoveďou na uhlíkovú stopu IT. Je to však kľúčový nástroj cirkulárnej ekonomiky v digitálnom svete. Umožňuje organizáciám modernizovať vlastným tempom a vyhnúť sa zbytočným hardvérovým investíciám tam, kde staršie verzie pre dané procesy plne postačujú,“ dodáva Luděk Barták. UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.
