Bratislava 28. septembra (TASR) - Dlhy členských štátov Európskej únie (EÚ), ktoré sú pod prísnym drobnohľadom, sa v posledných rokoch stabilizovali na úrovni okolo 80 % hrubého domáceho produktu (HDP). Mierne mimo pozornosti však zostáva nadnárodný dlh samotnej Európskej komisie (EK). Kým pred príchodom pandémie bol pod 1 % HDP, od roku 2021 rastie a v minulom roku...
Bratislava 28. septembra (TASR) - Dlhy členských štátov Európskej únie (EÚ), ktoré sú pod prísnym drobnohľadom, sa v posledných rokoch stabilizovali na úrovni okolo 80 % hrubého domáceho produktu (HDP). Mierne mimo pozornosti však zostáva nadnárodný dlh samotnej Európskej komisie (EK). Kým pred príchodom pandémie bol pod 1 % HDP, od roku 2021 rastie a v minulom roku dosiahol 6 % HDP únie. Upozornil na to Inštitút finančnej politiky (IFP) ministerstva financií. Rast dlhu EÚ spôsobujú podľa inštitútu viaceré faktory. Jedným z nich je Plán obnovy a odolnosti, cez ktorý sa financujú investície a reformy. Ďalším je nástroj SURE, teda schéma na podporu zamestnanosti počas pandémie. Pomoc tretím krajinám zase financuje rozvojovú, stabilizačnú a núdzovú podporu krajinám mimo EÚ. „Hoci väčšina tohto dlhu nefiguruje priamo v národnom dlhu Slovenska, záväzok postupne ho splatiť ostáva. Od roku 2028 sa začne splácať Plán obnovy a odolnosti, ktorý je síce hlavným dôvodom nárastu dlhu, ale Slovensko z neho výrazne benefitovalo. Splácaný bude až do roku 2058 pravdepodobne kombináciou nových vlastných zdrojov EÚ, napríklad uhlíkovým clom, a vyšších odvodov členských krajín do rozpočtu EÚ,“ doplnil IFP. vjo
