Bratislava 22. septembra (TASR) - Únia miest Slovenska (ÚMS) považuje pravidelné hodnotenie finančného zdravia samospráv Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) za užitočný nástroj verejnej kontroly. Problematická je však interpretácia výsledkov, najmä pri veľkých a krajských mestách. Skóre finančného zdravia vyjadruje finančné riziko a udržateľnosť,...
Bratislava 22. septembra (TASR) - Únia miest Slovenska (ÚMS) považuje pravidelné hodnotenie finančného zdravia samospráv Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) za užitočný nástroj verejnej kontroly. Problematická je však interpretácia výsledkov, najmä pri veľkých a krajských mestách. Skóre finančného zdravia vyjadruje finančné riziko a udržateľnosť, nie efektivitu hospodárenia mesta, ani kvalitu a rozsah služieb, ktoré poskytuje obyvateľom, upozornila v reakcii hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová. Ako v pondelok (21.9.) informoval INEKO, priemerné finančné zdravie miest aj samosprávnych krajov ostalo v roku 2025 na podobnej úrovni ako rok predtým. Spomedzi 141 miest si 69 miest polepšilo a 72 pohoršilo. Spomedzi všetkých miest v SR získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ celkovo 31 miest, čo je mierne zhoršenie oproti roku 2024. Spomedzi krajských miest nezískalo takéto hodnotenie ani jedno. „Nižšie skóre časti veľkých miest automaticky neznamená neefektívne hospodárenie. Výsledok ovplyvňuje napríklad dlh použitý na investície. Zákon umožňuje samosprávam využívať návratné zdroje financovania zásadne na kapitálové výdavky. Mestá, ktoré obnovujú školy, cesty, verejné priestory či dopravu, alebo spolufinancujú eurofondové projekty, preto prirodzene využívajú aj úvery,“ vysvetlila Piršelová. V tejto súvislosti upozornila, že metodika INEKO znižuje skóre už od prvého percenta dlhu a nerozlišuje dostatočne medzi investičným dlhom v bezpečnom pásme a približovaním sa k zákonným hraniciam zadlženia. ÚMS tiež vyzdvihla, že práve veľké mestá zabezpečujú služby nielen svojim obyvateľom, ale aj ľuďom z okolitého regiónu. „Financujú mestskú hromadnú dopravu, školy, sociálne služby, kultúru, šport, verejný priestor či infraštruktúru, ktorú denne využívajú aj obyvatelia prímestských obcí. Úlohu mesta ako prirodzeného centra širšieho územia však súčasný systém financovania dostatočne nezohľadňuje,“ podčiarkla Piršelová. Mestá zároveň podľa nej neprofitujú priamo z ekonomickej výkonnosti svojho územia. Daň z príjmov právnických osôb, daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane smerujú do štátneho rozpočtu. Podiel na dani z príjmov fyzických osôb sa rozdeľuje najmä podľa trvalého pobytu, nie podľa toho, koľko ľudí v meste pracuje a využíva jeho služby. Systém čiastočne zohľadňuje počet žiakov, seniorov či veľkostnú kategóriu, nie však plný rozsah funkcií, ktoré väčšie mestá zabezpečujú pre svoje zázemie, konštatovala Piršelová. ÚMS dlhodobo upozorňuje, že mestá potrebujú stabilný a predvídateľný systém financovania, ktorý zodpovedá rozsahu ich kompetencií a služieb. „Preto presadzujeme presun celého výnosu dane z príjmov fyzických osôb na mestá a obce, reformu systému finančného vyrovnávania, väčšiu flexibilitu miestnych daní a poplatkov, plnú a systémovú kompenzáciu výpadkov príjmov spôsobených rozhodnutiami štátu a dokončenie decentralizácie s jasným rozdelením kompetencií a ich financovania,“ doplnila Piršelová. UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam. vjo kad
