Bratislava 22. augusta (TASR) - Právo disponovať informáciami o vlastnom majetku a kontrolovať finančné toky patrí medzi základné piliere vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Realita v slovenských bytových domoch opakovane odhaľuje problém, ktorý vážne podkopáva dôveru medzi vlastníkmi a subjektmi zabezpečujúcimi správu. Upozornil na to predseda Združenia pre...
Bratislava 22. augusta (TASR) - Právo disponovať informáciami o vlastnom majetku a kontrolovať finančné toky patrí medzi základné piliere vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Realita v slovenských bytových domoch opakovane odhaľuje problém, ktorý vážne podkopáva dôveru medzi vlastníkmi a subjektmi zabezpečujúcimi správu. Upozornil na to predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov (ZLSBD) Marek Perdík. „Mnohí správcovia sa k veci stavajú tak, akoby im bytové domy patrili, pričom na žiadosti vlastníkov o predloženie faktúr, dodávateľských zmlúv, revíznych správ či bankových výpisov reagujú systematickým odmietaním a obštrukciami,“ priblížil. Najčastejším a mimoriadne obľúbeným alibi nezodpovedných správcov sa podľa neho stal zákon o ochrane osobných údajov, prípadne všeobecné nariadenie o ochrane údajov, známe pod skratkou GDPR. „Takýto postup je nielen nezákonný a nespravodlivý, ale priamo popiera samotnú podstatu mandátu správcu, prípadne aj predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,“ podotkol Perdík. Správca bytového domu podľa neho nie je suverénnym vládcom ani vlastníkom spravovanej nehnuteľnosti, ale len zmluvným zástupcom a poskytovateľom služby, ktorý vykonáva správu domu v mene a na účet vlastníkov. Všetka dokumentácia týkajúca sa technického stavu, ekonomiky, prevádzky, revízií a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv je výlučným majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca tieto listiny iba vedie a uchováva vo svojej dispozícii, pričom nemá absolútne žiadne právne postavenie na to, aby ich pred skutočnými vlastníkmi tajil, zatajoval či selektívne cenzuroval. „Zákonodarca tento vzťah jednoznačne ošetril v zákone Národnej rady SR o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa tohto zákona je správca alebo spoločenstvo oprávnené na účely správy domu spracúvať osobné údaje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v taxatívne vymedzenom rozsahu bez nutnosti ich individuálneho súhlasu,“ pokračoval predseda ZLSBD. Toto zákonné splnomocnenie podľa neho existuje práve preto, aby výkon správy a ochrana spoločného majetku mohli plynulo a transparentne fungovať. Správca sa teda nemôže „vyhovárať“ na ochranu osobných údajov v momente, keď vlastník žiada sprístupnenie dokumentácie slúžiacej na kontrolu spoločného hospodárenia, najmä v rovine ročných vyúčtovaní aj ostatných vlastníkov. S tým priamo korešponduje zákonná povinnosť správcu umožniť vlastníkovi na požiadanie nahliadnuť do všetkých dokladov týkajúcich sa správy domu a čerpania spoločných finančných prostriedkov, ako aj právo zhotovovať si z nich výpisy, odpisy a kópie. „V praxi je úplne absurdné, ak správca odmietne ukázať účtovné doklady, bankové pohyby alebo zmluvy s tretími stranami s odvolaním sa na údajné porušenie súkromia iných vlastníkov či dodávateľov. Vlastník, ktorý prispieva do spoločného fondu, má nespochybniteľné právo vidieť, komu, kedy a za aké konkrétne plnenie boli jeho peniaze vyplatené,“ dodal Perdík. mbo mia
