Bratislava 2. júna (TASR) - Počet pracujúcich na Slovensku podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v 1. štvrťroku 2026 dosiahol viac ako 2,585 milióna osôb, medziročne klesol o necelé percento, teda takmer o 19.000 ľudí. Veľmi mierny úbytok pracujúcich pokračoval štvrtý kvartál za sebou. Zamestnanosť v SR po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku poklesla...

Bratislava 2. júna (TASR) - Počet pracujúcich na Slovensku podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v 1. štvrťroku 2026 dosiahol viac ako 2,585 milióna osôb, medziročne klesol o necelé percento, teda takmer o 19.000 ľudí. Veľmi mierny úbytok pracujúcich pokračoval štvrtý kvartál za sebou. Zamestnanosť v SR po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku poklesla tempom pod 0,1 % na vyše 2,601 milióna pracujúcich. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Miera zamestnanosti ako podiel pracujúcich z počtu obyvateľov sa medziročne znížila iba mierne o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 77,8 %. Vo výrobných odvetviach zamestnanosť výraznejšie klesla o 3 %, teda takmer o 29.000 osôb, v priemysle, stavebníctve a v poľnohospodárstve s lesníctvom tak pracovalo 935.000 ľudí. V službách pracovalo vyše 1,6 milióna osôb, pričom ich počet medziročne mierne vzrástol o 8000 pracujúcich (o 0,5 %). Spomedzi väčších odvetví služieb najviac pracovníkov, takmer 20.000, pribudlo vo vzdelávaní (nárast o 9,5 %) a tiež 13.600 osôb (nárast o 14,1 %) v odvetví odborné, vedecké a technické činnosti, čo sú napríklad právne, účtovnícke, výskumné, architektonické či reklamné služby. Dvojcifernou dynamikou (nárast o 10,6 %) stúpol počet pracujúcich aj v administratívnych službách (o 5200 osôb), medzi ktorými sú cestovné či lízingové kancelárie, podľa podielu však zostali šiestym najmenším odvetvím v rámci služieb. Naopak, medziročný pokles pracujúcich spomedzi služieb zaznamenal veľkoobchod a maloobchod o 13.800 osôb (o 4,1 %). Z troch výrobných odvetví pokles pracujúcich postihol najviac priemysel. Líder podľa zamestnanosti v slovenskej ekonomike medziročne prišiel o viac ako 21.000 pracujúcich (o 3,3 %) a v 1. štvrťroku 2026 zamestnával 623.000 ľudí. Stavebníctvo prišlo rýchlejším tempom o 12.600 pracujúcich (o 4,9 %) a zamestnávalo necelých 247.000 osôb. Z regionálneho hľadiska sa počty pracujúcich v 1. štvrťroku 2026 medziročne zredukovali v 6 z 8 krajov SR. Najvyšší relatívny (percentuálny) pokles o 9500 osôb (o 3,3 %) zaznamenal Banskobystrický kraj, v ktorom pracovalo 281.000 osôb, čo bolo najmenej za 17 štvrťrokov. Najvýraznejšie, o 7100 osôb (o 2,5 %) však stúpol počet zamestnaných v Trnavskom kraji, v ktorom pracovalo takmer 290.000 osôb. Miera zamestnanosti zostala aj po miernom poklese najvyššia v Bratislavskom kraji (83,6 %), v Trnavskom kraji stúpla na 81,8 % a podobnú mal aj Žilinský kraj. Pod úrovňou 80 % zotrvala v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Mieru zamestnanosti nižšiu ako 75 % mali až tri kraje, Banskobystrický kraj (74,5 %), ktorý zaznamenal najvýraznejší medziročný pokles o 2,2 (p. b.), v Prešovskom stúpla na historicky najvyššiu hodnotu (73,8 %) a najnižšia zo všetkých 8 krajov zostala opakovane v Košickom kraji (71,8 %). Za prácou do zahraničia dochádzalo v 1. štvrťroku 2026 celkom 124.000 osôb, najviac za posledného tri a pol roka. Medziročne pribudlo 3,7 %, väčšina pracovala v stavebníctve a v priemysle. jal ima