obr1Migrácia nie je prírodný úkaz, nad ktorým nemáme kontrolu. Je to proces, v ktorom jednotlivci i celé skupiny ľudí z rôznych dôvodov opúšťajú svoje domovy. Súčasná mobilita ľudí je vyššia ako kedykoľvek predtým v novodobej histórii a naďalej prudko stúpa, čím sa stáva jednou z určujúcich globálnych otázok 21. storočia. Z približne 200 štátov sveta skoro všetky sú zdrojové, tranzitné alebo cieľové územia pre migrantov.


Ako vlna imigrácie zmení Európu a teda aj náš život? Väčšina európskych občanov a predovšetkým politikov uznala tému migrácie iba nedávno. Migrácia predstavuje prirodzenú súčasť histórie ľudstva a je naivné domnievať sa, že „ten niekto hore“ účelovo riadi migráciu utečencov do Európy. Je prirodzené, že pokiaľ utekám, snažím sa zachrániť, ale popritom si chcem aj nájsť najlepšie nové miesto na život, pretože tu hodlám prežiť zvyšok svojho života, plniť si sny, budovať... Ako však táto vlna zmení náš život? Existuje nejaká hranica, za ktorú by naše ústretovosť nemala zachádzať? Alebo sa môže príliš otvorená náruč obrátiť proti všetkým? Čo je prioritné? Ekonomika alebo holý život?

Ekonomická migrácia
Podľa údajov UNCAR (Medzinárodná organizácia pre migráciu) na začiatku to boli väčšinou tí, ktorí mali reálnu šancu získať azyl, pretože im hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Dnes sa hovorí skôr o ekonomickej migrácii. Je však veľmi dôležité rozlišovať medzi migrantom, utečencom, žiadateľom o azyl, žiadateľom o občianstvo či žiadateľom o prechodný pobyt. Dnes sa v mnohých diskusiách tieto termíny zamieňajú, čo vedie k demagógii. Niektorí analytici vravia, že ekonomickí migranti sú mýtus.
Až osemdesiat percent ľudí do Európy uteká pred vojnou, tvrdí správa britskej univerzity v Middlesexe, ktorá vznikla v spolupráci s niekoľkými organizáciami zaoberajúcimi sa migráciou. Podľa vedúceho tímu, profesora Brada Blitza, zistenia ukazujú, že ľudia prichádzajúci do Európy na to majú dobré dôvody. „Vlády a niektoré médiá udržujú mýtus, podľa ktorého ,pull' faktory („priťahujúce“ faktory, ktoré spôsobujú, že ľudia dobrovoľne migrujú, aby si polepšili, pozn. red.) sú silnejšie ako ,push' faktory („vytláčajúce“ faktory, ktoré ľudí nútia nedobrovoľne opustiť svoju krajinu, pozn. red.) a ekonomické dôvody sú tak kľúčovým katalyzátorom,“ hovorí Blitz s tým, že zistenia tímu sú presne opačné než tento predpoklad.
Väčšina ľudí prišla zo zúfalo chudobných krajín, ale aj z miest, kde boli terčom násilia alebo iných obáv o bezpečie ich rodín. Iba osemnásť percent opýtaných uviedlo, že migruje kvôli ekonomickým dôvodom.

obr2
Vysnívana Európa na dohľad? FOTO EU Observer

 

Ekonomickí migranti vs. utečenci
V rámci Európy sa rozlišujú dve skupiny migrantov, a to ekonomickí migranti a tzv. utečenci. Dôvod je ten, že utečenci majú istotu potvrdenia žiadosti o azyl. Naopak, ekonomickí migranti môžu, ale nemusia dostať azyl. Je pravdepodobné, že dostanú len dočasnú ochranu na jeden rok, pričom v tom prípade nebudú môcť poberať napríklad sociálne dávky. Oponenti zasa argumentujú, že ekonomická migrácia je efektívnym nástrojom na reguláciu migrácie kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín tak, aby bol zabezpečený dostatočný súlad medzi dopytom a ponukou na českom a slovenskom trhu práce, teda aby bol zabezpečený dostatok kvalifikovaných zamestnancov pre naše firmy a spoločnosti a zároveň by mala motivovať k príchodu vysoko kvalifikovaných pracovníkov a zahraničných investorov.
Politika ekonomickej migrácie by mala vedieť adekvátne reagovať na premenu vnútorných faktorov súvisiacich s dostupnosťou určitých odvetví na našom pracovnom trhu, rovnako ako na potrebu našich spoločností a zahraničných investorov pôsobiacich v ČR a na Slovensku získať dostatočne kvalifikovanú pracovnú silu zo zahraničia v prípade jej absencie v krajine.
Podľa posledných analýz utečenci o Slovensko – a čiastočne aj Česko – veľký záujem nemajú. O azyl ich u nás požiadalo v uplynulom období najmenej spomedzi krajín európskej dvadsať osmičky. Napriek tomu sa otázka migrácie dotýka aj našich krajín. A to minimálne z dvoch hlavných dôvodov.

* * * * *
Pre vyspelé ekonomiky sveta je typické, že 5 až 20 percent ich pracovnej sily tvoria migranti.

* * * * *

Prvý je prosto ľudský. V situácii, keď len tento rok zahynulo na ceste za lepším životom už viac ako 5-tisíc ľudí a z toho vyše 3 600 sa ich pri pokuse dostať sa do Európy utopilo v Stredozemnom mori, sa nedá všetko obrátiť na reči o ekonomických migrantoch a teroristoch.

Druhý dôvod sa nás týka ešte bytostnejšie a je aj o budúcnosti Slovenska. Práve naša krajina totiž patrí medzi tie, ktoré každý rok opúšťajú tisíce ekonomických migrantov. Čerstvý prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska ukazuje, že počet našich občanov, ktorí odchádzajú za prácou alebo štúdiom do zahraničia, každý rok výrazne stúpa. Za hranicami ich už teraz pracuje viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc ich tam študuje. Podľa údajov zdravotných poisťovní odchádza v posledných rokoch do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí ročne.

Slovensko prichádza o tretinu mladej populácie
Alarmujúce je však najmä to, že na Slovensko sa v dohľadnej dobe plánuje vrátiť iba deväť percent pracujúcich v zahraničí a až 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo. Budúcnosť na Slovensku si zároveň plánuje iba 23 percent našich študentov v zahraničí. Títo ľudia budú Slovensku chýbať.
Aj napriek stále pomerne vysokej miere nezamestnanosti nám v niektorých profesiách už dnes chýbajú tisíce pracovníkov. Navyše, Slovensko patrí ku krajinám s najhoršími demografickými vyhliadkami v EÚ. Počet obyvateľov u nás môže podľa prognóz OSN i Eurostatu už v tomto storočí klesnúť pod štyri milióny. Slovensko bude mať zároveň podľa demografov jednu z najstarších európskych populácií. Je viac ako jasné, že takýto vývoj môže mať katastrofálny dosah na našu ekonomiku i sociálny systém. Do akej miery, bude záležať najmä od dvoch faktorov: od vývoja pôrodnosti a od migrácie.

Migrácia sa nezastaví
Neznamená to, samozrejme, že by sme teraz mali radikálne zmeniť kurz a bezhlavo prijímať tisíce utečencov. Je nepochybné, že ich integrácia do spoločnosti nemusí byť vždy bez problémov a prináša aj riziká. Migračné vlny však nevymiznú, práve naopak, budú súčasťou našej spoločnosti. Odhady medzinárodných organizácií hovoria, že počet migrantov sa v najbližších 35 rokoch ešte zdvojnásobí.

obr4
Angela Markelová aj s odstupom času tvrdí, že otvorenie Nemecka pre utečencov bolo správnym rozhodnutím. FOTO: Reuters

 

Migranti môžu pre krajinu znamenať prínos
Nie je náhoda, že otvorenejšie krajiny patria k tým najvyspelejším na svete. Mýtus je aj to, že emigranti sa prichádzajú najmä priživiť na našom sociálnom systéme. Nedávna štúdia OECD ukazuje, že krajiny s vysokým počtom imigrantov zvyčajne vykazujú aj vysokú mieru ich zamestnanosti. Prichádzajú totiž najmä tí, ktorí sú odhodlaní a vysoko motivovaní začať v novej krajine pracovať. Aj na nich sú postavené ekonomiky mnohých úspešných krajín. Vo Švajčiarsku sa napríklad 28 percent populácie narodilo v zahraničí, v Kanade je to 21 percent a v Austrálii 27 percent.
Ak však chceme využiť potenciál týchto ľudí a zároveň zabrániť príchodu nebezpečných jedincov, je nevyhnutné, aby krajiny EÚ prílev utečencov na náš kontinent spoločne riadili. Migrácia je prirodzená súčasť uvažovania človeka, ktorý rieši otázku, kde najlepšie uplatniť svoje schopnosti a vzdelanie. Na prelome druhého a tretieho tisícročia žilo približne sto miliónov ľudí v inej krajine, než v ktorej sa narodilo.
Pre vyspelé ekonomiky sveta je typické, že 5 až 20 percent ich pracovnej sily tvoria migranti. Pritom vôbec nejde o tých najchudobnejších. Migranti totiž idú tam, kde je potenciálne zvýšenie ich zárobkov najväčšie. Štúdie zároveň ukázali, že migráciu rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje vek migranta, náklady na opustenie krajiny pôvodu a pravdepodobnosť lepšieho uplatnenia v cieľovej krajine.

Ekonomické dôsledky migrácie sú reálnym javom
V prvom rade sa musíme zamerať na štruktúru, o ktorej však nemáme žiadne poznatky, lebo nevieme ani koľko a akých migrantov prišlo. To bude v budúcnosti zvyšovať tlak na nezamestnanosť aj na Slovensku. Základný súbor opatrení voči ekonomickým migrantom by sa mal sústrediť na sledovanie štruktúry a počtu aspoň v týchto oblastiach:
- nekvalifikovaní – ľudia so žiadnym alebo základným vzdelaním (základná škola);
- polo kvalifikovaní – ľudia so stredným vzdelaním (stredná škola);
- kvalifikovaní – ľudia so vzdelaním prvého, resp. druhého stupňa (vysoká škola s titulom napríklad Bc. – 1.stupeň alebo s titulom napríklad Ing., Mgr., atď. – 2.stupeň);
- vysoko kvalifikovaní – ľudia so vzdelaním tretieho stupňa (doktorandské štúdium – napríklad titul PhD.) a vyšších stupňov.
V právnej oblasti riadne definovať celú oblasť pracovných povolení v nadväznosti na získanie občianstva v členskej krajine EÚ – podľa zásady „lex domici“ – teda domáceho práva členskej krajiny. Sledovať remitenciu, ktorou označujeme financie, ktoré plynú do zahraničia pre rodinu migranta. Treba sledovať ich objem a zaviesť ich dôslednú štátnu reguláciu. Regulácia bude sekundárne pôsobiť na určovanie smeru pohybu migrácie. Sem treba zahrnúť aj náklady na ich integráciu do spoločnosti.

Motívy migrácie
Nedávny výskum, v rámci ktorého analyzovali imigračné politiky 21 krajín OECD s cieľom zistiť či ideologická orientácia vlád má vplyv na ich sprísnenie, ukázal, že migračné politiky nezávisia od toho, či je pri moci pravicovo alebo ľavicovo orientovaná vláda, ale najmä od toho, aké sú hospodárske výsledky krajiny, ako je nastavený sociálny systém a aký je politický systém v krajine.
Analýza potvrdila, že migračné politiky sú najčastejšie výsledkom širokého kompromisu medzi rôznymi subjektmi aktívnymi v politickom a spoločenskom živote v krajine. Existuje niekoľko teórií, sú to však predovšetkým ekonomické faktory, ktoré zásadne ovplyvňujú migráciu.
Ide predovšetkým o HDP na obyvateľa, nezamestnanosť, úroveň vzdelania a počty migrantov v tej-ktorej krajine. HDP má na medzinárodnú migráciu pozitívny vplyv, podporuje ju. Inými slovami, do krajiny s vyšším HDP bude smerovať migrácia, kým z krajiny, kde je HDP nízky, budú ľudia odchádzať.
Nezamestnanosť má, naopak, negatívny vplyv. Práve tá je totiž často dôvodom na odchod z „materskej“ krajiny.
Tretím významným ekonomickým dôvodom medzinárodnej migrácie je vzdelanie, resp. všeobecná úroveň dosiahnutého vzdelania v cieľovej krajine. Štáty s vyššou životnou úrovňou vykazujú nedostatok pracovnej sily pre najnižšie kategórie pracovného trhu. Miestni ľudia nechcú „podradné“ práce vykonávať, čo poskytuje možnosti cudzincom. Nechuť vykonávať najmenej prestížnu prácu je pritom úmerná úrovni vzdelania v krajine, a preto je vzdelanie takým dôležitým faktorom podporujúcim medzinárodnú migráciu.
Podstatným ekonomickým ukazovateľom je počet migrantov v cieľovej krajine. Záleží aj na charaktere skupiny migrantov: či sa vytvárala postupne, alebo prišla v nárazovej vlne a pod. Spomínané ekonomické faktory tvoria kostru väčšiny migračných modelov, ktoré konštruujú sociálni vedci a analytici zameriavajúci sa na migráciu. Pri hodnotení akéhokoľvek dobrovoľného migračného pohybu treba zhodnotiť individuálne a štrukturálne ekonomické ukazovatele. Je to však iba časť komplikovaného procesu.

FAKTY A ČÍSLA O SVETOVEJ MIGRÁCII
• 258 miliónov: Odhadovaný počet medzinárodných migrantov vo svete.
• Celkový počet medzinárodných migrantov vzrástol za posledné roky z odhadovaných 152 miliónov v roku 1990 na 173 miliónov v roku 2000 a až na 258 miliónov osôb v súčasnosti.
• Počet ľudí, ktorí migrovali do zahraničia, sa tak od roka 2000 do roka 2017 zvýšil o 85 miliónov (o 49 %).
Migranti by vytvorili piatu najľudnatejšiu krajinu sveta.
• V prípade, že by medzinárodní migranti založili štát, vytvorili by po Číne, Indii, USA a Indonézii piatu najľudnatejšiu krajinu sveta.
3,4 %: Percentuálny podiel migrantov v celosvetovej populácii.
• Inak povedané, jedna z 29 osôb vo svete je v súčasnosti migrantom, ktorý žije za hranicami svojej domovskej krajiny; v roku 1990 sa za migranta považovala jedna z 35 osôb.
• Percentuálny podiel migrantov na svetovej populácii vzrástol z 2,9 % v roku 1990 na 3,4 % v súčasnosti.
• Percentuálny podiel migrantov sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Ku krajinám s vyšším percentuálnym podielom migrantov patria Spojené arabské emiráty (88,4 %), Kuvajt (75,5 %), Katar (65,2 %), Lichtenštajnsko (65 %), Monako (54,9 %), Bahrajn (48,4 %), Singapur (46 %) a Luxembursko (45,3 %).
• Ku krajinám s nízkym percentuálnym podielom migrantov patria napríklad India, Afganistan, Brazília a Haiti (po 0,4 %), Eritrea, Somálsko a Peru (po 0,3 %), Filipíny, KĽDR, a Srí Lanka (po 0,2 %), Čína, Indonézia, Mjanmarsko, Madagaskar či Vietnam (po 0,1 %). Z krajín EÚ Slovensko (3,4 %), Bulharsko (2,2 %), Rumunsko (1,9 %) a Poľsko (1,7 %).
• Odhadovaný počet vnútorných migrantov (t. j. migrantov v rámci krajiny, ktorej sú občanmi) je 763 miliónov. Spolu s medzinárodnými migrantmi je na svete vyše miliardy migrantov – každý siedmy človek je migrant.
Viac ako polovica medzinárodných migrantov žije v desiatich krajinách sveta.
• Dve tretiny (67 %) všetkých medzinárodných migrantov v roku 2017 žilo v 20 krajinách.
• Najviac medzinárodných migrantov žije v Spojených štátoch amerických (49,8 milióna, resp. 19 % všetkých migrantov), nasleduje Saudská Arábia a Nemecko s 12,2 miliónmi migrantov, Ruská federácia (11,7 mil.), Veľká Británia (8,8 mil.), Spojené arabské emiráty (8,3 mil.), Francúzsko a Kanada (v oboch po 7,9 mil.), Austrália (7 mil.) a Španielsko, v ktorom žije 5,9 milióna migrantov.
79,5 milióna: Najatraktívnejšou destináciou pre migrantov je Ázia.
• V roku 2017 tu žila skoro jedna tretina z celkového počtu medzinárodných migrantov.
• Nasleduje Európa (77,8 milióna) a Severná Amerika (57,6 milióna; z toho v USA 49,8 milióna).
• Ázijský región predstavuje destináciu s najväčším nárastom medzinárodných migrantov od roka 2000. Ich počet do roka 2017 vzrástol o 30 miliónov, za tento nárast môže najmä dopyt po zahraničnej pracovnej sile v krajinách ropného priemyslu v západnej Ázii.
38,5 milióna: Počet migrantov v krajinách EÚ v roku 2016.
• Migranti tvoria 7,5 % celkovej populácie členských krajín EÚ.
• Z ich celkového počtu bolo 16,9 milióna migrantov obyvateľmi inej krajiny EÚ a zvyšných 21,6 milióna boli štátni príslušníci štátov mimo Únie.
• Tri štvrtiny migrantov (76 %) žije v piatich krajinách EÚ: v Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku, vo Francúzsku a v Španielsku.
48,4 %: Percentuálny podiel žien medzi migrantmi vo svete.
• V roku 2017 bolo vo svete celkovo 124,6 milióna žien – migrantiek.
• Ženy tvorili viac ako polovicu medzinárodných migrantov v 101 krajinách sveta.
• Medzi krajinami s najväčším zastúpením žien medzi migrantmi boli Nepál, Moldavsko, Čierna Hora, Lotyšsko a Hongkong – špeciálna administratívna oblasť Číny.
39,2: Priemerný vek všetkých medzinárodných migrantov – v porovnaní s 29,6 roka v rámci celkovej svetovej populácie.
• Jeden zo siedmich medzinárodných migrantov (14 % alebo 36 miliónov z globálneho počtu migrantov) má menej ako 20 rokov.
• Tri štvrtiny celkovej populácie migrantov (191 mil.) sú v ekonomicky aktívnom veku od 20 do 64 rokov.
• 11,7 % medzinárodných migrantov (30 miliónov) má viac ako 65 rokov.
613 miliárd $: Odhadovaný objem remitencií (finančných prostriedkov), ktoré poslali migranti domov v roku 2017.
• Remitencie vzrástli zo 132 milárd USD v roku 2000 na 440 miliárd USD v roku 2010 a 613 miliárd v súčasnosti.
• V roku 2017 sa medzi krajiny s najvyšším objemom prijatých zdokumentovaných remitencií zaradila India, Čína, Filipíny, Mexiko, Francúzsko a Nigéria.
• Odhaduje sa, že skutočný objem remitencií, vrátane nezdokumentovaných formálnych a neformálnych remitenčných tokov, je výrazne vyšší.
• Odhadovaný objem remitencií má do roka 2019 vzrásť na 667 miliárd USD.
466 miliárd $: Odhadovaný objem remitencií, ktoré poslali migranti do rozvojových krajín v roku 201717.
40 miliónov: Počet vnútorne vysídlených osôb vo svete v roku 2017.
• Počet vnútorne vysídlených osôb, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy pred ozbrojeným konfliktom, prenasledovaním alebo násilím a presunuli sa v rámci hraníc svojej vlastnej krajiny, vzrástol z 21 miliónov v roku 2000 na 40 miliónov na konci roka 2017.
• 76 % (30,5 mil.) vnútorne vysídlených pre konflikty a násilie je v desiatich krajinách: Sýria (6,78 mil.), Kolumbia (6,5 mil.), Konžská demokratická republika (4,48 mil.), Irak (2,6 mil.), Sudán (2 mil.), Jemen (2 mil.), Južný Sudán (1,9 mil.), Nigéria (1,7 mil.), Afganistan (1,28 mil.) a Turecko (1,11 mil.).
• V roku 2017 bolo novo vysídlených 30,6 milióna osôb – čo znamená, že kdekoľvek na svete bola každú sekundu nútená utiecť jedna osoba.
• Z toho pre konflikty a násilie bolo novo vysídlených 11,8 milióna ľudí (6,9 milióna v roku 2016) a prírodné katastrofy zasiahli ďalších 18,8 milióna ľudí.
• Skoro polovica novo vysídlených ľudí pochádza len z piatich krajín: z Číny, Filipín, Sýrie, Konžskej demokratickej republiky a Kuby.
25,4 milióna: Odhadovaný počet utečencov vo svete.

obr3
Za prácou za Veľkú mláku odišlo na prelome 19.-20. storočia tisíce Slovákov a Čechov.

 

Z histórie migrácie...
Človek na rôznych stupňoch svojho vývoja nepochybne migroval. Keď opúšťal africký kontinent, usídľoval sa v rôznych častiach planéty, miešal sa s inými druhmi (o čom svedčí zloženie ľudskej DNA), objavoval, vyvíjal sa. Už tu sú badateľné prvé znaky pozitívnej „expanzie“. Hoci ešte nemožno hovoriť o strete kultúr a civilizácií v dnešnom ponímaní, išlo o stret antropoidných a humanoidných druhov. Neskôr, po usadení rôznych rodinných spoločenstiev a skupín, dochádza k vytvoreniu prvých väčších spoločností, kmeňov so znakmi kultúry. V tomto období, niekoľko storočí pred n. l. bola migrácia absolútne bežným javom. Neboli osídľované iba neobývané územia, ale dochádzalo aj k pokojnému premiešavaniu kultúr a vytvoreniu špecifickej kultúry, ako napríklad na Madagaskare, kde došlo k zmiešaniu austronéskej a africkej kultúry.
K formovaniu prvých multikultúrnych spoločností a k migrácii dochádza aj pri formovaní veľkých ríš, ako Akkadskej, Rímskej, či Egyptskej, keď spomínané ríše, ako aj štátne útvary na území Číny, Indie, Perzie, mestských štátov na peloponézskom polostrove využívali „zahraničnú“ pracovnú silu. Pracovná (nielen otrocká, ale aj dobrovoľná) migrácia tu zastávala dôležité miesto pri formovaní civilizácií, aj keď, samozrejme, jestvujú názory, že práve migrácia a integrácia iných kultúr a národov do daného štátneho útvaru spôsobila ich pád. Je však dôležité poznamenať, že pocity národnej príslušnosti a idey nacionalizmu sa začínajú objavovať až v 18. -19. storočí.
K prvým vážnejšie ideologicky prenasledovaným skupinám treba zaradiť kresťanov, gnostikov. Aj tí sa v danom období – v 1. storočí n. l. stávajú migrantmi, a s nimi sa šíri aj ich viera, ktorá nadobúda legitímny status až Milánskym ediktom. Dnešní slovenskí kresťania (hlavne tí v zelených tričkách) často zabúdajú, že aj dávni spoluveriaci boli migrantmi, resp. utečencami, na ktorých by sa podľa Ženevskej konvencie tento status dokonalo vzťahoval.
O pár storočí neskôr dochádza na európskom kontinente k zatiaľ najväčším migračným pohybom, a to k tzv. veľkému sťahovaniu národov. Práve tejto migrácii vďačíme za naše súčasné teritoriálne prostredie. Ďalšie migračné vlny sú neskôr spôsobované expanzívnymi politikami niektorých vládcov.
Na začiatku novej éry sa objavuje nová forma migrácie, kolonializmus. Ten je skôr spojený s vykorisťovaním, keď na úkor iných bohatla a rozvíjala sa európska civilizácia.
Veľmi populárnou migráciou bola a aj je migrácia za štúdiom. Napriek tomu, že vo väčšine prípadov išlo o dočasnú migráciu, vysoko pozdvihla úroveň iných štátnych útvarov a ich obyvateľov. Na najlepších univerzitách v Taliansku, Nemecku či Francúzsku študovala nielen uhorská/slovenská inteligencia, ale aj napríklad bieloruská, ruská atď. Takisto aj dnes, mnohí študenti z rôznych krajín študujú mimo domova a medzi týmito študentmi sa nevyskytol žiaden terorista, keďže v očiach ľudí s anti migrantskými postojmi sú aj títo považovaní za nebezpečenstvo, ani nie tak pre bezpečnosť štátu, ako pre „bezpečnosť kultúrneho prežitia“. Mnohokrát sa však práve títo študenti podieľajú na väčšom zveľaďovaní danej kultúry a pozitívneho povedomia o danej krajine ako “domorodci“.
Migrácia začína naberať širšie rozmery počas Napoleonských vojen a o niečo neskôr pri hromadnom osídľovaní amerického kontinentu. Hlavnými aktérmi sa opäť stávajú Európania. S neskorším prerodom USA na industriálnu veľmoc nasledoval húfny „exodus“, hlavnými dôvodmi boli zlé ekonomické podmienky migrujúcich. Tu je opäť možné vidieť, že tak, ako človek postupoval na civilizačnom rebríčku, migrácia bola úplne bežným javom. Najväčšie migračné vlny v európskej histórii začali práve v 19. storočí. Európa zažívala rast migrácie vždy po období hospodárskych kríz, pretože vysťahovalci sa pokúšali uniknúť nezamestnanosti, chudobe a zlým sociálnym pomerom. Veľké počty ľudí z Ruska a Írska utekali aj pred perzekúciou a hladomorom. Celkovo medzi rokmi 1830 a 1914 opustilo Európu okolo 40 miliónov ľudí.
Pre 20. storočie je veľmi príznačné zvýšenie počtu migrantov, aj keď podrobné údaje sa v mnohých krajinách neviedli. Presuny na základe perzekúcie kvôli rasovým či náboženským dôvodom sú dôverne a tragicky známe z čias II. svetovej vojny. Po tragických udalostiach bol v niektorých krajinách Európy, hlavne v Nemecku citeľný nedostatok pracovnej sily. Chýbajúce ľudské zdroje tu dopĺňali tzv. gastarbeiteri (slovo neskôr prechádza do viacerých indoeurópskych jazykov, vrátane ruštiny), ktorým sa označujú pracovní migranti. Dnes sa opäť vyzdvihuje ich dôležitosť kvôli zlému demografickému vývoju v Európe. Aj vtedy však pracovní migranti neprichádzali do európskych krajín iba zo samotnej Európy, ale aj z moslimských krajín a bývalých kolónií európskych mocností. Ďalšie vlny migrantov sa objavovali v súvislosti s “priateľskými“ návštevami za socializmu v Maďarsku, Poľsku, Československu. Rozhodne netreba zabudnúť ani na početné etnické konflikty naprieč celou Afrikou, občianske vojny v bývalom Zaire, Sudáne, Somálsku, Angole, Rwande, Etiópii atď., ktoré podmienili pohyb miliónov migrantov a utečencov. Na kontinente aj dnes pretrváva trend rastu počtu migrantov, za čo môže nielen zlá ekonomická a sociálna situácia, ale aj pretrvávajúce etnické a náboženské nepokoje či rôzne formy diktátorstva a, samozrejme, hrozby otvorených vojen a radikalizmu, pred ktorými domáce obyvateľstvo uteká, ako je to aj v prípade utečencov zo Sýrie, Iraku a Afganistanu.
Je však opäť veľmi dôležité rozlišovať medzi migrantom, utečencom, žiadateľom o azyl, žiadateľom o občianstvo či žiadateľom o prechodný pobyt. Dnes sa v mnohých diskusiách tieto termíny zamieňajú, čo vedie k demagógii. Migračné vlny neobišli ani Rusko, ozbrojené konflikty v Gruzínsku (Severné Osetsko, Abcházsko), Náhornom Karabachu, Tadžikistane, Čečensku i Severnom Osetsku spôsobili, že z Ruska sa stala krajina na 2. mieste v počte prijímaní migrantov, hneď po USA.
Najväčšou utečeneckou krízou v Európe bola doposiaľ tá, ktorú spôsobila vojna v bývalej Juhoslávií. O počtoch podrobnejšie hovorí mapka, rovnako aj o počtoch prijatých utečencov v rôznych európskych krajinách, medzi ktorými boli, samozrejme, aj hojné počty moslimov z Bosny alebo z Kosova.

TEXT Eleonóra Bujačková