Do odvetvia automobilového priemyslu patria všetky automobilky a ich subdodávatelia. Automobilový priemysel patrí medzi nositeľov moderných metód manažérstva (riadenia), a to najmä preto, že na výrobky, resp. vozidlá sú kladené vysoké požiadavky z hľadiska bezpečnosti a kvality a celé odvetvie je pod veľkým konkurenčnom tlakom.

Automobilový priemysel vo svete
Kľúčovým automobilovým trhom sa okolo roku 1913 stali Spojené štáty americké. Významným rozvojovým impulzom bolo zavedenie pásovej výroby spoločnosťou Ford, ďalší rozvojový impulz priniesla spoločnosť Toyota, ktorá prišla s novým tzv. lean produkčným systémom. Americké automobilky si držali prvenstvo na svetovom trhu až do začiatku 80. rokov, kým ich nepredbehli japonskí výrobcovia automobilov. Japonské automobilky sa začali dostávať do popredia v 60. rokoch. V 70. rokoch sa im podarilo predbehnúť nemeckých výrobcov a v 80. a 90. rokoch už produkovali viac vozidiel ako Spojené štáty americké. V 90. rokoch sa však začala rozvíjať produkcia v Číne a Indii. Dnes je práve Čína najväčším automobilovým trhom na svete. [1]

Produkcia osobných a komerčných motorových vozidiel vo vybraných regiónoch sveta (v tis. ks) Zdroj: WardsAuto.com: Motor Vehicle Facts & Figures

Produkcia motorových vozidiel vo svete v roku 2013 prekročila 87 miliónov. Produkcia rástla predovšetkým v Amerike, v Ázii a v Afrike (Čína zaznamenala v roku 2013 medziročný nárast produkcie o 14,8 %). V Európe, naopak, produkcia automobilov medziročne klesla o 0,4 %. Globálna produkcia automobilového priemyslu bola výrazne poznačená krízou v roku 2009. Produkcia v tomto roku klesla na všetkých kontinentoch okrem Ázie a Oceánie. V globálnom meradle sa produkcia zotavila hneď v nasledujúcom roku a odvtedy zaznamenáva medziročný nárast. Produkcia po kríze rástla predovšetkým na kontinentoch Ázia a Amerika, ale aj v Afrike (aj keď počet vozidiel v absolútnom vyjadrení je tu rádovo nižší). Na európskom kontinente produkcia automobilov v rokoch 2010 a 2011 rástla, ale v rokoch 2012 a 2013 medziročne klesala, rovnako ako klesla aj registrácia nových vozidiel.
Hodnota exportu produktov automobilového priemyslu sa od roku 2010 každým rokom zvyšuje, ale rozličným tempom v jednotlivých regiónoch sveta. Najvyšší podiel na exporte v automobilovom priemysle dlhodobo dosahuje Európska únia. V roku 2013 vzrástol podiel EÚ na exporte produktov automobilového priemyslu na 48,6 percenta. V Japonsku export produktov automobilového priemyslu do ďalších krajín sveta v roku 2013 poklesol.
Export výrazne rástol v tzv. vychádzajúcich krajinách ako Turecko a Brazília. Automobilový priemysel patrí medzi high-tech odvetvia. Pri výrobe využíva systematickú aplikáciu vedeckých a technických znalostí. Automobilový priemysel celosvetovo investuje do výskumu a vývoja viac ako 84 mld. eur (OICA).
Podľa štúdie CAR (Center for Automotive Research, 2014) predstavujú výdavky na výskum a vývoj v priemere 1 200 dolárov na jedno vozidlo. Výdavky na výskum a vývoj rastú spolu s nárastom spotrebiteľského dopytu po stále sofistikovanejších a efektívnejších nových technológiách.
Výrobcovia áut konštantne zvyšujú high-tech obsah svojich výrobkov. Ako rastie komplexnosť technológií, rastie aj množstvo elektroniky vo vozidlách, ktorá umožňuje zvyšovať bezpečnosť, výkonnosť a efektívnosť [1].

Svetová produkcia motorových vozidiel v rokoch 2012 – 2014 – výroba vozidiel Zdroj: OICA

Svetová produkcia motorových vozidiel v rokoch 2012 – 2014 – predaj vozidiel Zdroj: OICA

Slovensko a automobilový priemysel
Na Slovensku v súčasnosti pôsobia tri svetové automobilky (Volkswagen/Bratislava; PSA Peugeot Citrően/Trnava a KIA Motors/Žilna). V roku 2015 prišiel štvrtý výrobca automobilov, Land Rover/Nitra. Príchodom týchto automobiliek sa na Slovensku otvorili dvere aj mnohým iným podnikateľským subjektom, ktoré sa postupne stali ich dodávateľmi. Dodávatelia automobilového priemyslu sú taktiež značnými prispievateľmi k tvorbe celkovej priemyselnej výroby na Slovensku a k tvorbe zamestnanosti obyvateľov v SR. Z celkovej priemyselnej produkcie tvorí výroba motorových vozidiel až 29 percent. Silnou stránkou tohto priemyslu nie sú len automobilky, ale aj ich dodávateľská sieť.
Najviac dodávateľov automobilového priemyslu pôsobí v strojárskom priemysle. Je ich až 136. Ďalších 69 dodávateľov pôsobí v chemickom priemysle, 61 dodávateľov je kategorizovaných do elektrotechnického priemyslu, 21 do hutníckeho priemyslu, 17 dodávateľov do ľahkého priemyslu a 61 dodávateľov je kategorizovaných do ostatných odvetví. Tieto údaje treba brať z rezervou, nakoľko rozvoj v oblasti automobilového priemyslu je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich oblasti v SR.

* * * * *
V súčasnosti celkový počet priamych dodávateľov slovenského automobilového priemyslu predstavuje cca 24 podnikateľských subjektov a cca 61 podnikateľských subjektov evidovaných ako nepriami dodávatelia. Vďaka trojici automobiliek v súčasnosti na Slovensku v tomto odvetví je zamestnaných cca 115 000 ľudí [2].
* * * * *

Inovácie, výskum a vývoj v slovenskom v automobilovom priemysle
Oblasťou, ktorá môže mať na rozvoj dodávateľov nemalý vplyv, sú výskumné a vývojové aktivity. Na rozdiel od výroby však organizácie na Slovensku, najmä ak ide o všeobecne prevažujúce pobočky medzinárodných firiem, získavajú inovačnú schopnosť iba ťažko. Prieskumy ukazujú, že zhruba polovica lokálnych organizácií dostáva hotové inovatívne riešenia z centrály materskej skupiny. O inovatívnej schopnosti tunajších dodávateľov však možno hovoriť. Dominujú vývojové aktivity a pracoviská, ktoré pracujú na vnútro skupinovom vývoji; o takých hovorí viac než štvrtina účastníkov prieskumu.
Samostatné vývojové pracovisko, ktoré má inovačné aktivity aj ako súčasť služieb pre klientov mimo skupiny, má len hŕstka organizácií. Vývojové centrá sa však postupne rozrastajú, v niektorých organizáciách už majú za sebou aj rozšírenie.
Podobne ako pri výrobe závisí aj rozvoj inovačných aktivít v organizáciách od dostatku kvalifikovaných ľudí. Takmer dve pätiny organizácií konštatuje, že vyššia dostupnosť skúsených inžinierov a technikov by mohla byť podnetom, ktorý by organizácie viedol k rozbehu aktivít. Pre 29 percent organizácií by pomohla aj lepšia dostupnosť finančných zdrojov z fondov Európskej únie na výskum a vývoj. Takmer rovnaká časť organizácií pripúšťa, že k rozbehu alebo rozšíreniu vývoja by ich primäl záujem od finálnych zákazníkov, teda automobiliek [3].

Proces zabezpečovania kvality v automobilovom priemysle
Preventívny verzus reaktívny prístup
Proces zabezpečovania kvality v automobilovom priemysle v praxi znamená napĺňanie požiadaviek ISO/TS 16949, špecifických požiadaviek zákazníka v spojení s internými požiadavkami každej organizácie, vrátane tých legislatívnych. Dôraz na kvalitu je primárne kladený už vo fáze vývoja produktov a procesov tak, aby výstupom samotného procesu sériovej výroby bol konzistentne kvalitný produkt, dodávaný včas a v požadovanom množstve. Dôležitým prvkom manažérstva kvality v celom „životnom cykle“ produktov automobilového priemyslu je využívanie tzv. kľúčových nástrojov (Core tools), medzi ktoré radíme APQP (pokročilé plánovanie kvality produktu), FMEA (analýza možných chýb a ich následkov), SPC (štatistická regulácia procesov), MSA (analýza systémov merania) a PPAP (schvaľovanie dielcov do výroby). Ich použitie je nielen veľmi vhodným prvkom riadenia, ale aj požiadavkou štandardu ISO/TS 16949 a často krát aj obsahom špecifických požiadaviek samotných zákazníkov. Aplikácia uvedených metód je bez využitia dokumentácie v praxi ťažko realizovateľná [4].
Každý proces podlieha v čase mnohým zmenám, ktoré si vyžadujú, aby všetky súvisiace dokumenty podliehali pravidelnej aktualizácii. Treba zdôrazniť, že prístup k manažérstvu kvality a aktualizácii systémovej dokumentácie môže mať reaktívny charakter (vyvolaný napríklad externou reklamáciou, zákazníckym auditom), ale aj preventívny charakter (napr. pravidelné mítingy FMEA tímov, interné zlepšovania procesov) [5].

Aký je rozdiel medzi reaktívnym a preventívnym prístupom ku kvalite?
Reaktívny prístup
Typickým spúšťačom reaktívnej aktualizácie takýchto dokumentov môže byť napr. vznik internej alebo externej reklamácie. Pomerne častou metodológiou riešenia problémov tohto typu je 8D Report, ktorý pozostáva z viacerých krokov. Tieto v sebe skrývajú popis problému, vytvorenie riešiteľského tímu, hľadanie koreňovej príčiny až po implementáciu nápravných a preventívnych opatrení a overenie ich efektívnosti.
Jednou z podstatných činností súvisiacich s riešením vzniknutého problému je práve zrevidovanie systémovej dokumentácie (pokiaľ si to povaha problému a typ a rozsah opatrení vyžaduje). V prípade zmien v samotnom výrobnom procese hovoríme o potrebe revízie sledu dokumentov od vývojového diagramu procesu, FMEA procesu, riadiaceho plánu až po pracovné inštrukcie. Na tento fakt sa v praxi často zabúda. V tomto príklade je jasne vidieť reaktívny prístup (reklamácia vyvolala potrebu zmien v procese, doplnenie zoznamu možných chýb, resp. prehodnotenie/doplnenie existujúcich spôsobov kontroly produktu/procesu). Má však aktualizácia systémovej dokumentácie až v tejto fáze zmysel? Určite má, treba však podotknúť, že iba vtedy, pokiaľ tento proces prebieha vždy a je ukončený. Takto sa zabezpečí, že proces „učenia sa z chýb“ je zdokumentovaný a môže pomôcť neskôr [5, 6, 9].

Preventívny prístup
Je protipólom k reaktívnemu prístupu. Jednou z alternatív k tomuto prístupu môže byť aj prístup tzv. reverznej FMEA procesu, v angličtine výstižne označovanou ako „Go and See“. Ide o nástroj proaktívneho prístupu k hľadaniu rizikových miest v procese za účelom prevencie vzniku nezhôd a následnej aktualizácie príslušnej dokumentácie.

Trvalý úspech organizácie podľa ISO/TS 16949
Vysoké nároky zákazníkov na kvalitu, spoľahlivosť, bezpečnosť, ale aj servis automobilov nie je možné dlhodobo plniť bez systémových opatrení vykonaných u výrobcov a dodávateľov do automobilového priemyslu. Nároky na kvalitu ešte zvyšuje aj konkurencia medzi výrobcami automobilov, ktorí prenášajú svoje požiadavky na dodávateľov, ale aj konkurencia medzi dodávateľmi. Tieto náročné požiadavky pomôže plniť len systém manažérstva kvality vybudovaný na rovnako náročných základoch.
Kto chce byť dodávateľom do automobilového priemyslu, musí bezpodmienečne plniť požiadavky všeobecne uznávaných štandardov, v tomto prípade je to norma ISO/TS 16949: Systémy manažérstva kvality – Osobitné požiadavky na používanie normy ISO 9001: 2008 v organizáciách na výrobu automobilov a ich náhradných dielcov [4, 7, 8, 10, 11, 12].

Záver
Cieľom certifikácie podľa normy ISO/TS 16949 je preukázať na základe overenia, že systém manažérstva kvality je funkčný a účinný a zákazníci môžu s dôverou očakávať požadovanú a stálu úroveň kvality produkcie. Takéto overenie svedčí aj o tom, že spoločnosť je spôsobilá plniť doplňujúce špecifické požiadavky automobilového odvetvia a zákazníkov.
Certifikát ISO/TS 16949 dokazuje, že spoločnosť v konkurenčnom boji splnila súlad s celosvetovo uznávanými normami kvality uplatňovanými v automobilovom priemysle. Certifikát ISO/TS 16949 posilňuje dôveru v očiach verejnosti, s ktorou organizácia spolupracuje a dokazuje svoju spôsobilosť, zvyšuje svoju konkurencieschopnosť a v konečnom dôsledku tak môže pomôcť znížiť počet auditov druhou stranou a zákazníckych návštev.

TEXT: Marek ŠOLC, Juraj KLIMENT, Oddelenie integrovaných systémov riadenia, Ústav materiálov, Hutnícka fakulta, TU Košice, Lloyd´s, Bratislava FOTO: archív redakcie
Recenzent: doc. Ing. Viera Papcunová, PhD.

Literatúra:
1. SLUŠNÁ, Ľ., BALOG, M. a kol.: Automobilový priemysel na Slovensku a globálne hodnotové reťazce. Slovenská inovačná a energetická agentúra, Bratislava 2015, str. 96, ISBN 978-80-888223-60-5.
2. Zhodnotenie vývoja Slovenského automobilového priemyslu za rok 2013. IPDAP, 2016 [online] [cit. 2016-02-22]. Dostupné na internete:
http://ipdap.sk/Upload/File/2014/automotive_analyza_final_verzia_4_skratena.pdf.
3. Prieskum dodávateľov automobilového priemyslu, Slovensko 2015, 2016 [online] [cit. 2016-03-28]. Dostupné na internete: www.pwc.com/sk/automobilovy-priemysel.
4. STN P ISO/TS 16949: Systémy manažérstva kvality. Osobitné požiadavky na používanie normy ISO 9001: 2008 v organizáciách na výrobu automobilov a ich náhradných dielcov.
5. ŠURINOVÁ, Z., KLIMENT, J.: Reaktívny verzus preventívny prístup ku kvalite v automobilovom priemysle, Kvalita v praxi, 1/2014.
6. NAGYOVÁ, A., MARKULÍK, Š.: Application of Balanced Scorecard methodology in automotive industry, 17th QMOD-ICQSS : Quality Management and Organizational Development : Proceedings : Part 1: Introduction : 3rd - 5th September 2014, Prague, Czech Republic. - Lund : Lund University Library Press, 2014 P. 7-7. - ISBN 978-91-7623-086-2.
7. ZGODAVOVÁ, K. A kol.: Profesionál kvality, TU Košice, 2002, 726 s., ISBN 80-7099-845-8.
8. KLIMENT, J., JANČOK, M., ŠOLC, M.:Interný audítor v automobilovom priemysle, In: Kvalita: & Spoločenská Zodpovednosť Roč. XXIII, č. 4(2015), s. 14 – 16 2016.
9. ANDRÁSSYOVÁ, Z., HRUBEC, J., KOTUS, M., DAŇKO, M.: Współczesne aspekty inżynierii produkcji, XX miedzynarodowa konferencja naukowa studentów, Warszawa, 25 maja 2011r.: XX international students scientific conference. - Warsawa: Szkoła Główna Gospodarstwa Wiejskiego, 2011, ISBN 978-83-928072-9-2, S. 13 – 18.
10. HRUBEC, J., VIRČÍKOVÁ, E. a kol.: Integrovaný manažérsky systém. 1. vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. 535 s. ISBN 978-80-552-0231-0 (viaz.).
11. ANDRÁSSYOVÁ, Z., et al.: Seven new quality management tools. ilustr., tab. In: Advanced Materials Research. - ISSN 1022-6680. Vol. 801, sp. iss. (2013), p. 25 – 33.
12. ZÁLEŽÁK, Z., et. al.: Monitoring of state quantities of diesel engines in laboratory conditions. - ilustr., tab. In: Scientia agriculturae bohemica. - ISSN 1211-3174. - Vol. 44, no. 2 (2013), p. 113-118.