V rámci verejných financií a z hľadiska základných zdrojov štátneho rozpočtu sú dane v trhovej ekonomike mimoriadne vážnym fenoménom. Stav právneho i finančného vedomia daňových subjektov eviduje aj na Slovensku opodstatnenosť osobitnej finančnej disciplíny, ktorá sa nazýva „daňové plánovanie“, a ktorej cieľom je daňová optimalizácia. Povinnosťou každého múdreho daňovníka je platiť štátu čo najnižšie dane a nútiť tak štát, aby sa orientoval na racionalizáciu verejných výdavkov namiesto zvyšovania daňového zaťaženia.

Funkcie a úlohy daňového manažmentu v malých a stredných priemyselných podnikoch
Každý daňový subjekt sa snaží prirodzene minimalizovať svoju daňovú povinnosť. Štát takéto správanie predpokladá a snaží sa ho využiť na to, aby nasmeroval aktivitu daňového subjektu žiaducim smerom. Dane patria medzi neželateľné, ale zo zákona nutné náklady daňového subjektu. Je preto logickou snahou zaplatiť čo najnižšie dane, aby sa maximalizoval čistý zisk. V nasledujúcich podkapitolách dizertačnej práce sú návrhy zamerané na vypracovanie systému daňového manažmentu v malých a stredných priemyselných podnikoch.
Daňový manažment ako neoddeliteľná súčasť finančného riadenia podniku je proces zameraný na úsporu daní s cieľom maximalizácie zisku. Stav právneho i finančného vedomia slovenských daňových subjektov od roku 1990 až po súčasnosť už eviduje opodstatnenosť osobitnej finančnej disciplíny, ktorá sa nazýva daňové plánovanie. Tento pojem sa často používa v súvislosti s daňovou optimalizáciou, pričom daňové plánovanie možno považovať za širšiu oblasť ako je daňová optimalizácia.

Daňový manažment predstavuje subsystém finančného manažmentu, ktorý sa zameriava na riadenie finančných procesov z daňového hľadiska, t.j. na daňové plánovanie, daňové rozhodovanie, organizovanie daňových procesov, daňovú kontrolu, s cieľom optimalizovať daňové zaťaženie, maximalizovať zisk a tým zvyšovať trhovú hodnotu podniku.
Daňové plánovanie je taký postup, ktorý umožňuje daňového subjektu vzhľadom na formu právnej subjektivity, na výšku obchodného obratu, na vybavenosť majetkom a na predmet podnikateľskej činnosti zaplatiť dane v primeranej výške a v takom časovom harmonograme, ktorý nenaruší jeho ekonomický vývoj a zbytočne neviaže voľné finančné zdroje.
Daňová optimalizácia predstavuje legálnu postupnosť krokov k vykázaniu takej daňovej povinnosti, ktorú je daňový subjekt nevyhnutne povinný odviesť štátu pri využití zákonom dovolených pravidiel na báze daňovo-účtovných a právnych vedomostí. Daňový subjekt pri daňovej optimalizácii analyzuje a uplatňuje v praxi všetky dostupné prvky, ktoré umožňujú znížiť daňový základ, pričom využíva rôzne variantné riešenia uplatnenia daňových nákladov.

Návrh systému daňového manažmentu je zameraný na právnické osoby v sektore malých a stredných priemyselných podnikov v Slovenskej republike. Malé a stredné podniky tvoria až 99,9 % z celkovej štruktúry podnikateľskej sféry na Slovensku a z toho 15,5 % tvoria malé a stredné priemyselné podniky. Na celkovej zamestnanosti sa malé a stredné podniky podieľajú približne 70 %. Veľké podniky majú zväčša väčšinovú zahraničnú účasť a ich manažment je ovplyvňovaný zahraničnou materskou spoločnosťou, majú vlastných daňových špecialistov resp. daňové oddelenie a je problematické získať informácie o ich daňovom riadení, aj z týchto dôvodov sme sa v práci veľkým podnikom nevenovali.
Súčasťou návrhu systému daňového manažmentu v malých a stredných priemyselných podnikoch je členenie daňového manažmentu v podniku na štyri základné funkcie a niekoľko čiastkových úloh, ktoré sú znázornené na obrázku 8. Základnými funkciami daňového manažmentu sú daňové plánovanie, daňové rozhodovanie, daňová organizácia a daňová kontrola. Samozrejme tieto jednotlivé funkcie daňového riadenia nemožno úplne izolovať. V reálnom živote sa vždy nemusia nevyskytovať v takom logickom usporiadaní, ako sú uvedené v navrhovanom modeli. Všetky funkcie sú vzájomne späté, úzko spolu súvisia, dopĺňajú sa a navzájom sa prekrývajú. Každá funkcia obsahuje niekoľko úloh, ktoré pokladám za najdôležitejšie pri efektívnom daňovom riadení. V nasledujúcom texte sú popísané jednotlivé funkcie, aby sme bližšie špecifikovali, na čo všetko by mali kompetentní ľudia v podniku klásť dôraz s cieľom využiť všetky možnosti daňovej optimalizácie, ktoré ponúka daňová legislatíva. Výsledkom daňovej optimalizácie by mala byť taká výška daňovej povinnosti, ktorá je pre podnik nevyhnutná a neohrozuje finančnú situáciu podniku.

Daňové plánovanie
Daňový subjekt pri podnikaní zvyčajne plánuje svoje aktivity tak, že najprv zostaví podnikovú politiku, ktorú rozčlení na jednotlivé funkčné oblasti. Jednou z oblastí je aj finančná politika podniku, ktorej súčasťou by mala byť podniková daňová politika.
Daňové subjekty by mali dane plánovať, a to na základe vhodne zvolenej podnikovej daňovej politiky, ktorou je možné ušetriť nemalé množstvo finančných prostriedkov. Daňový subjekt by si mal stanoviť východiská a po ich analýze zvážiť svoje silné a slabé stránky z ekonomického hľadiska. Na daňovú politiku podniku vplýva množstvo faktorov. Pri prijímaní vlastnej daňovej politiky, je potrebné aby si daňový subjekt zodpovedal otázky, ktorých odpovede môžu ovplyvniť jeho daňovú politiku napr.:
 Aké mám postavenie na trhu?
 Akým daňovníkom chcem byť?
 Aké dane musím platiť, čiže aký je „daňový mix“ podniku?
 Aké formy daňovej optimalizácie sú pre podnik prijateľné?
 Akým spôsobom chcem dosiahnuť daňovú úsporu?
 Kto bude v podniku zodpovedný za daňovú oblasť, interný alebo externý pracovník?
 Čo chcem v podnikaní dosiahnuť a čo musím pre to urobiť?
 Akým podnikom som z hľadiska veľkosti?
 Ako sa v danom zdaňovacom období zmenili daňové zákony, v prospech mojej firmy alebo v neprospech mojej firmy?
 Aká je miera daňového zaťaženia?
 Aký očakávam základ dane?

Na základe výsledkov analýzy východísk, poznania finančných potrieb a možností firmy a súčasne rekapitulácie vedomostí o existujúcom aktuálnom rámci stavu daňového práva je nutné určiť cieľ, t.j. rozpísať nutné kroky (v priestore a čase a podľa jednotlivých daní) s cieľom odviesť štátu minimálne dane. Je veľmi dôležité, aby daňový subjekt zostavil svoj „daňový program firmy“ nielen na jedno zdaňovacie obdobie, ale aby ho dobre zostavil najmä v dlhodobom časovom horizonte (na viac rokov). Vhodným nástrojom pri plánovaní daní je vypracovanie vlastného daňového kalendára, ktorý včas upozorňuje na dôležité termíny napr. odovzdanie daňových priznaní, prehľadov, hlásení, rôznych tlačív a tiež na termíny a výšku platieb jednotlivých daní. Ak daňový subjekt nedodrží zákonom stanovené lehoty, hrozia mu pokuty a penále, čo znamená ďalšie zbytočné náklady a úbytok finančných prostriedkov.

Daňové rozhodovanie
Základom každého riadenia, teda aj daňového riadenia, je rozhodovanie, prijímanie rozhodnutí. Rozhodnutia predstavujú hlavný produkt riadiaceho systému. Pomocou rozhodovacieho procesu riadiaci subjekt rozhoduje o ďalšom vývoji riadeného objektu.
Podstatou daňového rozhodovania je výber takej možnosti podnikateľskej aktivity, ktorá pre podnik v konečnom dôsledku nebude znamenať zvýšenie daňovej povinnosti, ale snahu ju udržať resp. znižovať. Správne daňové rozhodnutie zodpovedného pracovníka (napr. finančného manažéra) ovplyvňuje mnoho faktorov. Objektívnym faktorom pri rozhodovaní je aktuálna situácia daňovej politiky štátu, najmä daňovej legislatívy. Štát robí legislatívne zmeny aj počas zdaňovacieho obdobia, preto je nutné, aby daňové subjekty sledovali zmeny, ktoré sa ich týkajú. Hlavne k akému dátumu nadobúdajú platnosť a akým spôsobom budú ovplyvňovať základ dane a výšku daňovej povinnosti. Subjektívnym faktorom je osobnosť zodpovedného pracovníka, jeho osobnostné vlastnosti, vedomosti a skúsenosti, ktoré majú značný vplyv na výsledok rozhodovacieho procesu.

Daňové organizovanie
Organizovanie plní svoju úlohu v integrácii s ostatnými manažérskymi funkciami a má zabezpečiť premenu plánov na činnosť. Podstatou organizovania je stanoviť úlohy ľudí (jednotlivcov, skupín), ktorí vo vymedzenej oblasti práce a v čase zabezpečujú plánované činnosti v záujme plnenia podnikových cieľov. Organizovanie využíva výhody koordinácie činností a vzťahov ľudí, ktorí ich vykonávajú.
Efektívne daňové organizovanie závisí od správneho stanovenia úloh a právomocí kompetentným ľuďom v podniku. Začlenenie daňových činností do organizačne štruktúry podniku závisí od veľkosti podnikateľského subjektu a tiež od predmetu činnosti. Z toho vyplýva aj potrebný počet ľudí, vo veľkých podnikoch je často vyčlenené samostatné oddelenie pre daňové činnosti. V malých a stredných podnikoch je to napr. hlavný ekonóm, finančný manažér, účtovník, ktorí majú kumulované funkcie s finančným riadením alebo s účtovníckymi činnosťami. Dôležitým prvkom pri organizovaní je interná a externá komunikácia. Interná komunikácia znamená neustálu komunikáciu v podniku medzi ľuďmi, ktorých pracovné činnosti majú vplyv na daňovú oblasť v podniku. Čo sa týka externej komunikácie, je tu nevyhnutný písomný aj osobný kontakt s príslušným daňovým úradom. Organizovanie daňových činností je zamerané hlavne na dôkladnú daňovú evidenciu a daňový reporting s potrebnou vypovedacou schopnosťou. Úlohou daňového reportingu by malo byť vytvoriť relatívne komplexný systém údajov a informácií potrebných pri posudzovaní podnikateľskej činnosti z daňového hľadiska. Výkazy a správy musia byť usporiadané podľa potrieb ich užívateľov, mali by byť zrozumiteľné, prehľadné s požadovanou štruktúrou a vypovedacou schopnosťou. Pre účely daňového manažmentu je nutné využiť moderné nástroje výpočtovej techniky, ktoré pracujú s automatickými importmi a exportmi údajov a umožňujú prepojenie daňového reportingu s ostatnými časťami manažérskeho reportingu. Daňový reporting delíme na interný a externý, z hľadiska toho pre koho je určený. Interný daňový reporting využívajú len majitelia, manažéri a zamestnanci v podniku. Externý daňový reporting je určený pre externých užívateľov, ktorými sú daňové úrady, bankové inštitúcie, štatistické inštitúcie. Tvoria ho daňové priznania, účtovné výkazy, hlásenia, prehľady, štatistické výkazy, ktoré musí zo zákona daňový subjekt predkladať príslušným inštitúciám. Podporným nástrojom daňového reportingu je daňová evidencia, ktorá má veľký význam pri určovaní základu dane, aby daňová povinnosť bola odvedená v správnej výške.
Efektívny daňový manažment môže mať len ten podnikateľský subjekt, ktorý má dostatočnú a včasnú údajovú základňu z finančného účtovníctva pre kvalitný daňový reporting. Je dôležité aby sa údaje z finančného účtovníctva dali preklopiť do daňového reportingu priebežne počas zdaňovacieho obdobia.

Daňová kontrola
Celkový proces daňového manažmentu ukončuje daňová kontrola, na ktorú opäť nadväzuje daňové plánovanie a tvorí tak neustále sa opakujúci kolobeh činností daňového manažmentu. Myslíme tým internú daňovú kontrolu v podniku, nie daňovú kontrolu, ktorú vykonáva daňový úrad.
Súčasťou internej daňovej kontroly je analýza daňových priznaní a výšky daňovej povinnosti. Internou daňovou kontrolou porovnávame skutočný výsledok hospodárenia a výslednú daňovú povinnosť s plánovanými hodnotami. Pri porovnávaní skutočných a plánovaných hodnôt bežného obdobia je účelné, pokiaľ to informačný systém umožňuje, porovnať skutočné a plánované hodnoty aj z minulých období. Je tiež dôležité porovnávať plánované a skutočné hodnoty nielen na konci zdaňovacieho obdobia ale aj v priebehu, čiže robiť napr. mesačné porovnávania. Pri zistení odchýlok medzi porovnávanými údajmi treba jednoznačne zadefinovať príčiny a následne nájsť opatrenia, ktoré tieto odchýlky budú eliminovať. Ak je interná daňová kontrola intenzívna a kompetentní pracovníci dôslední, tak aj prijaté opatrenia budú mať vplyv na hlavnú príčinu vzniknutých odchýlok, čo je pre budúce zdaňovacie obdobia nesmierne dôležité.

Návrh metodiky daňovej evidencie pre podporu daňového manažmentu
V podmienkach Slovenskej republiky sa daňový základ určuje na základe úpravy účtovného (hrubého) výsledku hospodárenia. Pri určovaní daňového základu nastáva konflikt záujmov. Na jednej strane je snaha maximalizovať zisk, ktorý ako finančný ekonomický parameter výkonnosti podniku je dôležitý pre hodnotenie jeho finančnej situácie. Na strane druhej je daňový základ, ktorého výška determinuje splatnú daň ako náklad podniku, ktorý sa daňový subjekt snaží minimalizovať. Proces tvorby a celkovú výšku hrubého výsledku hospodárenia výrazným spôsobom ovplyvňuje daň z príjmov. Daň z príjmov ovplyvňuje výsledok hospodárenia po zdanení, t.j. čistý zisk (stratu), ktorý je určený aj na rozdelenie medzi vlastníkov (akcionárov) formou podielu na zisku, dividend. Výnosy a náklady ako základné zložky výsledku hospodárenia by mali byť zachytené a vykázané v takej štruktúre, aby poskytovali relevantné informácie pre finančné riadenie podniku, ktorého súčasťou je aj daňový manažment. Zákon o dani z príjmov rešpektuje základné zásady a princípy účtovných predpisov pre účtovanie nákladov a výnosov, ich vecnú a časovú súvislosť s daným obdobím, a preto je výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve východiskovým údajom, z ktorého sa po zložitých úpravách, prepočtoch, odpočtoch zisťuje základ dane a splatná daň z príjmov.

Úprava výsledku hospodárenia pred zdanením na základ dane z príjmov sa uskutočňuje mimo účtovníctva prostredníctvom daňového priznania právnických osôb. Postup transformácie hrubého účtovného výsledku hospodárenia na základ dane v prepojení s konkrétnymi riadkami a tabuľkami daňového priznania pre právnické osoby sme znázornili na obrázku 9. O úprave výsledku hospodárenia na základ dane sa neúčtuje. Dôslednou daňovou analýzou a úpravami nákladov a výnosov sa zistí základ dane z príjmov. Daňová analýza sa uskutočňuje na základe prepočtov pomocou položiek zvyšujúcich výsledok hospodárenia tzv. pripočítateľných položiek a položiek znižujúcich výsledok hospodárenia tzv. odpočítateľných položiek sa určí základ dane. Základ dane sa potom prenásobí platnou sadzbou dane a vyčísli celková splatná daň. Po zaúčtovaní dane z príjmov do nákladov sa zníži výsledok hospodárenia pred zdanením o vypočítanú daň.

Výsledok hospodárenia pred zdanením sa pri zisťovaní základu dane:
 zvyšuje o sumy nákladov zaúčtované v účtovníctve, ktoré nemožno zahrnúť podľa zákona o dani z príjmov do daňových nákladov, alebo ktoré boli do daňových nákladov zahrnuté v nesprávnej výške, napr. náklady na reprezentáciu, manká a škody a pod.
 zvyšuje o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrnované do základu dane, napr. významné opravy chýb nákladov a výnosov minulých účtovných období, rozdiely zo zmien použitých účtovných zásad a metód, ktoré sa podľa postupov účtovania premietajú do výsledku hospodárenia minulých rokov,
 znižuje o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane, napr. prijaté dividendy, podiely na zisku, neprijaté zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania, ktoré si podnikateľský subjekt uplatnil voči dlžníkovi, sumy nákladov, ktoré už boli zdanené (podaním dodatočného daňového priznania).

Podnikateľské subjekty sú povinné zohľadniť pri vytváraní analytických účtov aj členenie podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane jednotlivých daní. Táto povinnosť pre daňové subjekty vyplýva z § 4/ods.1 písm.h. zo Zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Častým problémom daňových subjektov pri vyčíslovaní výsledku hospodárenia a jeho úprave na základ dane je správne posúdenie nákladov, či sú alebo nie sú daňovo uznané. Tento problém sme si potvrdili aj v rámci zhodnotenia odpovedí v dotazníku, kde najčastejšie označenou odpoveďou na otázku „Označte možnosti, ktoré sú pre vás problematické z daňového hľadiska?“ bola odpoveď „posúdenie daňovo uznaných nákladov“.
Účtovníctvo poskytuje informácie o finančnej a výnosovej situácii podniku, bez ohľadu na daňové predpisy. Preto je nutná analýza účtovných údajov z daňového hľadiska, ktorú možno uskutočniť len za predpokladu správnej a dôkladnej evidencie daňovo a nedaňovo uznaných nákladov a výnosov. V praxi to znamená, že v účtovníctve sa sledujú všetky náklady a výnosy, ktoré vznikajú v rámci uskutočňovaných podnikateľských aktivít bez ohľadu na ich daňovú uznateľnosť. Je dôležité pre podnikateľský subjekt, aby už v priebehu zdaňovacieho obdobia mal k dispozícii informácie o daňových a nedaňových nákladoch a mohol predpokladať výšku svojej daňovej povinnosti. Ďalším problémom je vyplnenie tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb. Stáva sa, že podnikateľský subjekt síce správne posúdi náklady a výnosy z daňového hľadiska, ale nevie na ktorých riadkoch daňového priznania sa to musí zobraziť. Z týchto dôvodov navrhujeme v rámci implementácie daňového manažmentu komplexnú metodiku daňovej evidencie pre malé a stredné priemyselné podniky, ktorá je uvedená v tabuľke. Tabuľka je metodickým postupom ako zabezpečiť kvalitnú údajovú základňu pre správnu identifikáciu daňovo a nedaňovo uznaných nákladov a výnosov. V tabuľke sme spojili dve oblasti na správne vyčíslenie daňového základu. Prvou oblasťou je finančné účtovníctvo a druhou oblasťou je daňová analýza údajov z finančného účtovníctva. Tieto oblasti sme v tabuľke prepojili na tlačivo daňového priznania. To znamená jednotlivé účty nákladov a výnosov sú definované za akých podmienok sú daňovo uznané alebo daňovo neuznané a zároveň každý účet má presne určené, na ktorý riadok daňového priznania právnických osôb patrí.

Záver
Podniky v trhovej ekonomike sú v súčasnosti denne konfrontované so zmenami v podnikateľskom prostredí, na ktoré musia pružne reagovať. Zdrojom zmien sú meniace sa požiadavky a preferencie zákazníkov, správanie sa dodávateľov, rast cien vstupov, ale aj zmeny v daňovej, colnej či ekologickej legislatíve. Podnikateľské prostredie musí riešiť dôsledky celosvetovej finančnej krízy, globalizáciu trhov a neustály rast konkurencie. Dopad finančnej krízy je čoraz viditeľnejší, i keď ešte nie je zrejmý jej rozsah či trvanie. Nedostatok peňažných prostriedkov a pokles dopytu sa javí na mnohých trhoch a šíri sa vertikálne i horizontálne cez mnohé priemyselné odvetvia.
Finančná kríza zasahuje každú časť podnikového riadenia nevynímajúc finančnú oblasť. Problematika finančného manažmentu je aktuálna, pretože tak veľké ako i stredné a malé podniky musia počas krízy ešte s väčšou intenzitou vyhodnocovať plnenie vytýčených cieľov a kontrolovať prebiehajúce finančné procesy. Dosahovanie primeraného stupňa likvidity, rentability a stability sú nevyhnutné na zabezpečenie existencie podniku. Súčasťou efektívneho finančného riadenia v podniku je aj daňový manažment, na ktorý by podnik nemal nikdy zabúdať, a to najmä v čase finančnej krízy. Malé a stredné priemyselné podniky majú nezastupiteľné postavenie v hospodárskom systéme každej krajiny. Vytvárajú predpoklady na efektívnejšie využívanie unikátnych schopností, znalostí a pracovných návykov ľudí a významnou mierou prispievajú k tvorbe nových pracovných miest. Majú mnohé špecifiká, ktoré ich odlišujú od veľkých priemyselných podnikov.
Daňové prostredie je jedným z dôležitých faktorov, ktorý ovplyvňuje rozhodovanie podnikateľských subjektov v takých zásadných finančno-ekonomických otázkach, ako je voľba organizačno-právnej formy podnikania, výber zdrojov financovania, alokácia kapitálu, najmä do neobežného majetku, rozdeľovanie zisku a pod. Aktívny prístup k eliminácii dopadov daňovej záťaže na finančno-ekonomickú situáciu podniku je predpokladom efektívneho finančného riadenia podniku. Významnosť tejto skutočnosti nemení ani všeobecná tendencia poklesu daňového zaťaženia pre podporu podnikania v daňovej politike jednotlivých krajín, ani práve prebiehajúca globálna finančná a hospodárska kríza. .

Poďakovanie
Tento príspevok bol napísaný vďaka podpore výskumného projektu KEGA 006STU-4/2021 „Progresívna forma interdisciplinárneho vzdelávania a podpory rozvoja štúdia odborných predmetov v univerzitnom prostredí“ schváleného Kultúrnou a Edukačnou Grantovou Agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Text Ing. Mária Homokyová, PhD.; Ing. Filip Praj, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Materiálovotechnologická fakulta v Trnave

POUŽITÁ LITERATÚRA
Baštincová, A.: Výsledok hospodárenia z účtovného a daňového hľadiska, IURA EDITION, Bratislava 2007, ISBN 978-80-8078-144-6
Cardová, Z.: Daňová evidence a účetnictví individuálního podnikatele. ASPI, Praha 2007, ISBN 978-80-7357-288-4
Dobšovič, D.: Daňové výdavky od A do Z, PORADCA, Žilina 2006, ISBN 80-89213-29-4 Fabozzi, F. J.: Financial management and analysis–workbook, Wiley John & Sons, New York 2004, ISBN 0-471-48893-3
Grznár, M. kol.: Firemné plánovanie, Sprint dva, Bratislava 2009, ISBN 978-80-89393-04-6
Harumová, A., Kubátová, K.: Dane podnikateľských subjektov, PP Poradca podnikateľa, Žilina 2006, ISBN 80-88931-55-X
Jarinkovičová, V.: Príručka pre zdanenie príjmov fyzickej osoby, EPOS, Bratislava 2006, ISBN 80-8057-664-5
Jazudeková, A.: Podnikateľskáé minimum, Maradi, Bratislava 2009, ISBN 978-80-970065-0-1
Láchová, L.: daňové systémy v globálním světe, ASPI, Praha 2007, ISBN 978-80-7357-320-1
Lénártová, G.: Dane pre podnikateľov, FITR, Bratislava
Lénártová, G.: Optimalizácia zdanenia ako integrálna súčasť podnikového daňového manažmentu, Zborník z vedeckého seminára Katedry podnikových financií EU, Bratislava 2002
Medveď, J.: Daňová teória daňový systém, Sprint dva, Bratislava 2009, ISBN 978-80-89393-09-1
Nerudová, D.: Harmonizace daňových systému zemí Evropské unie, ASPI, Praha 2008, ISBN 978-80-7357-386-7
Schultzová, A.a kol.: Daňovníctvo, teória a politika, IURA EDITION, Bratislava 2007, ISBN 978-80-8078-161-3
Strážovská, H.a kol.: Malé a stredné podniky, Sprint, Bratilava 2007, ISBN 978-80-89085-64-4
Široký, J.: Daně v Evropské unii, LINDE, Praha 2006, ISBN 80-7201-593-1
Zubaľová, A.: Daňové teórie a ich využitie v praxi, IURA EDITION, Bratislava 2008, ISBN 978-80-8078-228-3