titulPodobne ako doterajšie priemyselné revolúcie ovplyvnili výrobu v priemyselných podnikoch aj digitálna transformácia je teraz zodpovedná za výraznú zmenu priemyselných podnikov. Priemyselní výrobcovia sa pripájajú k svojim partnerom a vyrazili do digitálneho sveta.


Treba si spomenúť ako tzv. „pás Henryho Forda“ zmenil vtedajšiu dobu a výroba začala byť masovou. V súčasnosti sa deje niečo obdobné, avšak presúvame sa z masovej výroby k rekonfigurovateľným výrobným systém, kde nemalú úlohu zohráva aj digitalizácia. [5]
Očakávania, vyššie nároky spotrebiteľov, tlak na konkurencieschopnosť podnikov a príchod pripojených zariadení a platforiem ešte viac podnietia digitalizáciu výroby. Dnes už mnoho manažérov technického servisu, údržby či výroby uznáva dôležitosť tejto transformácie. Priemysel sa neustále vyvíja a prispôsobuje novým požiadavkám v reakcii na výzvu zabezpečiť, aby sa správne výrobky dodávali za správnu cenu, správnej osobe prostredníctvom sofistikovaného procesu spracovania. [7]

Metodika digitalizácie údržby
Na úvod je nevyhnutné povedať, že absolútne univerzálny postup pre zavedenie digitalizácie a cesty transformácie neexistuje, pretože všetko závisí od individuálnych potrieb jednotlivých podnikov, no a každý podnik je unikátny. Na nasledujúcom obrázku (Obr. 1), sú zobrazené kroky metodiky digitalizácie, cez ktoré si podniky musia prejsť, pretože pri experimentálnom overovaní navrhnutej metodiky v priemyselných podnikoch sa zistilo, že nedostatky, ktoré ak by neboli vyriešené v tejto metodike, tak celý projekt digitalizácie môže byť neúspešný.

Obr. 1 Kroky metodiky digitalizácie technického servisu
Obr. 1: Kroky metodiky digitalizácie technického servisu

V návrhu metodiky digitalizácie manažérskeho systému technického servisu sú integrované dva svety – fyzický a digitálny. V metodike sa tiež integruje klasické vykonávanie technického servisu s digitálnym. Dnes sa vo výrobných podnikoch pracovníci zaoberajú zvyšovaním produktivity a znižovaním nákladov. Tiež sa kladie veľký dôraz na kustomizáciu výrobkového portfólia podnikov. Avšak toto sa už klasickými metódami nedá dosiahnuť. Teda ak chcú podniky zostať zapojené v dodávateľských reťazcoch a udržať si konkurencieschopnosť, musia bezpodmienečne aplikovať nové prístupy čo najskôr. [5], [12]

Či už si to uvedomujeme alebo nie, digitalizácia vyvoláva potrebu vzniku úplne novej formy vykonávania údržby a technického servisu v organizáciách. Na takúto zmenu sa musia pripraviť aj ľudia vo výrobných podnikoch, teda od manažmentu cez pracovníkov, pokračujúc strážnikmi až k upratovačkám. Do týchto zmien je vhodné zapojiť aj partnerov či zákazníkov. Zavedením digitalizácie v podniku sa mení, či už chceme alebo nie, aj kultúra organizácie. [11] Nasledujúca časť 2.1 Popis krokov metodiky, obsahuje len základné informácie o digitalizácii v podnikoch, pretože celý výskum tejto problematiky je rozsiahly. Je však nevyhnutné poznamenať, že k metodike sa vyjadrili niektoré podniky z automobilového priemyslu (TIER1, TIER 2, TIER 3) a ich stanoviská boli pozitívne.

Metodika digitalizácie údržby
Prvá etapa
Prvá etapa metodiky digitalizácie manažérskeho systému technického servisu musí byť venovaná samotnému pojmu digitalizácia, informačnej osvete o vývoji priemyselných revolúcii, o Industry 4.0 v podniku a analýze súčasného stavu v podniku. V tejto etape je vhodné, aby zahájenie digitalizácie vychádzalo od vedenia podniku (TOP DOWN prístup), pretože pokiaľ vedenie podniku nebude podporovať túto novú zmenu, nasledovné etapy (kroky) metodiky budú neúspešné. Následne odporúčame, aby sa pokračovalo s informačnou osvetou o Priemysle 4.0 a vykonanie komplexného auditu technického servisu, jednak z pohľadu klasického vykonávania I z pohľadu pripravenosti na digitalizáciu.

Druhá etapa
Druhá etapa metodiky digitalizácie manažérskeho systému technického servisu sa musí venovať návrhu projektového riadenia. Digitalizácia manažérskeho systému technického servisu je nový prístup a doteraz nie sú definované kroky ako sa má postupovať a nikto s tým nemá skúsenosti. Podobne ako pri koncepcii TPM aj oblasť digitalizácie je veľmi náročná a bez správneho projektového riadenia nemá zmysel ju zavádzať. V tejto etape navrhujeme aby bola popísaná základná definícia projektu, definovanie prvkov a definovanie novej filozofie pre digitálny technického servis. Základným predpokladom pre digitalizáciu technického servisu bude implementácia komplexu údržby (TPM, RCM, RBM, VDM). Ak podnik nebude mať záujem o implementáciu celého komplexu údržby, minimálna požiadavka bude na zavedenie aspoň TPM. Pri komplexe údržby sa pracovníci naučia disciplíne, starostlivosti o majetok podniku, čistote v podniku, šetreniu a pod.

Tretia etapa
Tretia etapa metodiky digitalizácie manažérskeho systému technického servisu sa musí zaoberať návrhmi z oblastí: majetku podniku, jeho kategorizácii a organizačného zabezpečenia technického servisu. Môže nastať situácia, že pracovníci v podniku skonštatujú, že už kategorizáciu majú vypracovanú a tento bod preskočia. Avšak opak je pravdou. Opätovné prehodnotenie kategorizácie odporúčame vziať do úvahy, pretože je nutná z toho dôvodu, aby mohli byť kritické časti strojov osadené snímačmi (Kategória majetku A – nutné osadiť senzory pre zber vybraných parametrov, kategória majetku B – možné osadiť senzory pre zber vybraných parametrov, kategória majetku C – ľubovoľné resp. nepovinné osadiť senzory pre zber vybraných parametrov). Doteraz sa takto na kategorizáciu majetku nikto nepozeral. Preto je kľúčové sa s tým zaoberať. Mnoho procesov bude musieť byť formou outsourcingu, budú riešené na diaľku prostredníctvom cloudov. Doteraz sa podniky s týmto vôbec nemuseli zaoberať. No v digitálnej ére to bude samozrejmosť. Tým budú narušené aj zaužívané vzorce medzi podnikmi, dodávateľmi a pod.

Štvrtá etapa
Štvrtá etapa metodiky digitalizácie manažérskeho systému technického servisu je kľúčová a úplne nová pre podniky a ich oddelenia technického servisu. Pokiaľ má byť správne implementovaná, je nevyhnutné, aby boli správne vykonané predchádzajúce 3 etapy. V tejto etape by mali mať podniky spracované nasledovné oblasti: analýzu a výber prostriedkov technickej diagnostiky, implementáciu IKT a digitálnych prvkov, zber údajov a znalostí do databázy, správa a dolovanie znalostí v báze znalostí, generátor, ktorý bude predstavovať umelú inteligenciu a tá bude generovať napr. intervaly preventívno-prediktívnej údržby či notifikácie a pod. a nakoniec aktualizácia reálneho systému. Pokiaľ tieto nové návrhy nebudú vykonané, je veľký predpoklad, že celá digitalizácia manažérskeho systému technického servisu stroskotá.

Piata etapa
Piata etapa metodiky digitalizácie manažérskeho systému technického servisu by mala navrhnuté riešenia metodiky zohľadniť a implementovať do nástrojov digitálneho podniku. V súčasnosti nie sú v nástrojoch digitálneho podniku definované entity napr. pre tablety, smartphony a ich komunikáciu. Výhodou by bolo prispôsobiť nástroje Digitálneho podniku aj pre malé a stredné podniky. Nevyhnutnosťou bude využívanie aj nových softvérových riešení pre riadenie digitálneho manažérskeho systému technického servisu.

Šiesta etapa
Posledná šiesta etapa digitalizácie manažérskeho systému technického servisu s názvom Odporúčanie pre rozšírenie digitalizácie do celého podniku bude obsahovať návrhové odporúčania pre zavedenie digitalizácie v celom podniku. Po implementácii digitalizácie na pilotnej linke, odporúčam, aby sa stanovili nové ciele pre rozšírenie digitalizácie v podniku.

Výstupy z overenia metodiky
Metodika bola overovaná v niekoľkých organizáciách z rôzneho zamerania priemyslu: strojárstvo, automobilový priemysel a chemický priemysel.
Na základe forecastingu, reálnych údajov z podniku a krivky intenzity porúch pre strojársky priemysel, bol vytvorený graf (Obr. 2), ktorý pojednáva o vývoji interných nákladov a ukazovateľa MTBF, t. j. prvé 3 roky sa zaznamenajú najväčšie úspechy po implementácii digitalizácie v manažérskom systéme technického servisu. Ďalšie 2 roky budú pokračovať v tomto trende výrazného zlepšovania, no zlepšení už bude o niečo menej. Zvyšných 6 rokov bude len pomalé zlepšovanie vybraných veličín. Na základe údajov, ktoré sú spracované vo forecastingu (pomocou lineárnej regresie) na obrázku 2 sa potvrdilo, že MTBF sa predĺži o cca. 3-násobok a zároveň sa znížia interné náklady o cca. 1/3 počas desiatich rokov. Jednotlivé zlepšenia parametrov budú predovšetkým záležať od toho, ako dobre sú nastavené súčasné procesy v podnikoch.

Obr. 2 Predpokladaný vývoj vybraných veličín ovplyvnených digitalizáciou
Obr. 2: Predpokladaný vývoj vybraných veličín ovplyvnených digitalizáciou


V experimentálnom overení bolo vykonané aj snímkovanie pracovníkov. Činnosti boli rozdelené na sedem kategórií, viď grafy nižšie (Obr. 3 a Obr. 4). Pri overení digitálneho spôsobu vykonávania údržby jasne vidieť, že pracovník sa viac venuje práci, je to až o 29 percentuálnych bodov viac. Cesta za prácou sa znížila o 22 percentuálnych bodov. Taktiež administratívna činnosť sa znížila o 4 percentuálne body. Po hlbšej analýze a implementácii a rozšírení tabletov, bude možné zvýšiť produktivitu práce o cca. 40 percentuálnych bodov.

Obr. 3 Analýza práce klasický spôsob
Obr. 3: Analýza práce – klasický spôsob
Obr. 4 Analýza práce digitálny spôsob
Obr. 4: Analýza práce – digitálny spôsob

V nasledujúcej Tabuľke 1 sa nachádzajú vybrané ukazovatele z troch rôznych podnikov. Podniky sa mali vyjadriť, ako predpokladajú, že sa zmenia vybrané ukazovatele po implementácii digitalizácie v technickom servise.

Tab. 1 Porovnanie vybraných ukazovateľov
Tab. 1: Porovnanie vybraných ukazovateľov

Digitalizácia otvára dvere úžasným príležitostiam, no v budúcnosti bude mať ešte významnejšiu úlohu, než si v súčasnosti vieme predstaviť. Tu je len malý príklad: každú minútu sa v App Store spoločnosti Apple stiahne 48 000 aplikácií. Každú hodinu sa na internet pripojí 5 miliónov zariadení. A každý deň sa vytvorí také množstvo dát, ako v období od kolísky našej civilizácie po rok 2003. Jednoducho povedané, digitalizácia urýchľuje vývoj spôsobu, akým podniky spolupracujú, rozvíjajú biznis a komunikujú. Tu je niekoľko oblastí, ktoré som musel zohľadniť pri návrhu metodiky: [2]

Internet veci (IoT) a Priemysel 4.0: v centre digitálnej transformácie stojí IoT, ktorý preukázal dôležitosť poskytovania konkurencieschopnosti zákazníkom už v minulom roku. Priemysel vedie v oblasti používania IoT pre jeho až revolučné spôsoby zefektívnenia a zjednodušenia výrobných procesov, napr. IoT prostredníctvom senzorov môže poskytovať v reálnom čase spätnú väzbu pracovníkom o nekvalite, chybách, poškodených tovaroch a pod.
Ďalšie smerovanie Priemyslu 4.0 hovorí o vízii prepojenej továrne, v ktorej sú zariadenia online. Mnohé výrobné zariadenia sú už v súčasnosti online a sú Smart, no neskôr budú inteligentné a budú schopné robiť vlastné rozhodnutia. [1]
Umelá inteligencia a učiace sa stroje: schopnosť strojov a zariadení naučiť sa prijímať inteligentné ľudské správanie nie je novým pokrokom. Je to už desať rokov, kedy superpočítač spoločnosti IBM porazil najväčšieho šachového hráča na svete a navždy zmenil vzťah medzi človekom a strojom. V súčasnosti tieto moderné algoritmy transformujú spôsob, akým výrobný priemysel zhromažďuje informácie, vykonáva kvalifikovanú prácu a predpovedá správanie spotrebiteľov. Smart továrne s integrovanými informačnými systémami poskytujú ľahko, rýchlo a jednoducho relevantné údaje na oboch stranách dodávateľského reťazca a zvyšujú tak výrobnú kapacitu o 20%. Kvalita už nie je obetovaná kvôli efektívnosti, pretože algoritmy strojového učenia určujú, ktoré faktory ovplyvňujú kvalitu služieb a produkcie. Senzory dnes nahrádzajú ľudské ruky, čo vedie k menšiemu plytvaniu času a materiálov, ako aj k optimálnej presnosti a pracovnému toku. Digitalizácia priemyslu znamená nižšie výrobné náklady, rýchlejší obrat a efektívnejšie uspokojenie dopytu zákazníkov. To doteraz nebolo možné a rozvinulo sa to s rýchlym internetom, vyspelosťou podnikov, globalizáciou, konkurenčným prostredím a pod. [11]

Roboty
Tradičné roboty boli použité na vykonávanie zdĺhavých, opakujúcich sa úloh na montážnej linke. Dnes však roboty dokážu napodobňovať viac ľudských znakov, ako je napr. zručnosť či pamäť. To ich robí dnes omnoho užitočnejšími. Spolupracujúce roboty dnes poskytujú bezpečnejšie pracovné prostredie pre zamestnancov tým, že sa s nimi napr. vymenia prácu v nebezpečných alebo nevhodných situáciách, resp. tieto roboty vykonávajú monotónnu činnosť. Okrem toho roboty vybavené senzormi poskytujú cennú spätnú väzbu a užitočné dáta v reálnom čase. Spojením umelej inteligencie je možné dosiahnuť, že potrebné optimalizácie budú rýchlejšie, presnejšie, efektívnejšie či ekonomickejšie, než predtým. [7]

Zlepšenie rýchlosti a efektívnosti
Roboty či iné automatizované technológie sú dnes neoddeliteľnou súčasťou zlepšovania rýchlosti a efektívnosti výrobných podnikov. To umožňuje výrobným spoločnostiam optimalizovať výrobné toky, inventár, prácu v procese a rozhodnutia o hodnotovom reťazci. Integráciou pomocou informačných systémov môžu výrobné či údržbárske tímy v rôznych geografických oblastiach pristupovať k relevantným údajom, čo uľahčuje rýchlejšiu, lepšie spolupracujúcu a transparentnú komunikáciu a v konečnom dôsledku aj globálnu optimalizáciu procesov v koncerne.
Keďže cloud computing rastie stabilnejšie, výrobcovia začínajú implementovať svoj softvér s väčšou sebadôverou. Táto nová úroveň prediktívnej presnosti prináša zlepšenie v procesoch monitorovania stavu a poskytuje výrobcom vyššiu mieru riadenia celkovej efektívnosti zariadenia (OEE) na úrovni samotného zariadenia, čím sa zvyšuje výkonnosť OEE od 65% na 85%. V konečnom dôsledku zlepšenie rýchlosti a efektívnosti vedie k nižším nákladom a lepšej kontrole kvality. [12]

Údaje (dáta) a analytika
Predpokladá sa, že do roku 2020 bude 50-násobok digitálneho obsahu v porovnaní s tým, čo dnes existuje. Analýza „veľkých dát – Big data“ sa stáva čoraz viac zložitejšou a časovo náročnejšou, keďže sa už digitalizovaný výrobcovia zápasia s riadením, aktualizáciou a analýzou informácií o výrobkoch a spotrebiteľoch. Mnoho podnikov sa preto rozhodlo presunúť takýto obsah na cloud, kde ho môžu lepšie ukladať, riadiť, spravovať a je vždy dostupný. Častokrát informácie o dodávateľoch, doručení, zákazníkoch, zákazníckej podpore bolo ťažké nájsť a pracovať s nimi. V digitálnej ére sú tieto údaje zjednodušené a využíva sa priateľský interface pre prácu s takýmito údajmi. Tým sa zvyšuje dostupnosť pre všetky zainteresované strany. [8]
Digitálna transformácia mení spôsob, akým podniky riadia a zdieľajú informácie o produktoch v rámci celého závodu či koncernu, zvyšujú produkciu a transparentnosť svojich procesov, znižujú náklady a prestoje.
Ako možno vidieť, je potrebné prispôsobiť aj smer aktuálnej údržby a technického servisu, pretože „Smart Things – chytré veci“ nás obklopujú stále vo väčšej miere.

Digitálne dvojča (Digital Twin)
Digitalizácia, Priemysel 4.0, inteligentné systémy už nie sú len tzv. buzzwords. Inteligentná výroba si už postupne nachádza cestu aj do slovenských podnikov. Mnohé podniky na Slovensku nemajú správne nastavené procesy pre digitalizáciu a fungovanie na princípoch inteligentnej továrne (digitálneho podniku). V podnikoch vládne digitálny Babylon - množstvo rôznych dát a dátových systémov v rôznej štruktúre, ktoré je potrebné spracovať a využiť ich tak, aby podporovali rozvoj firmy. Ak chcú firmy prežiť, musia byť schopné prispôsobiť sa zmenám. Evolučné procesy Industry 4.0 je potrebné brať vážne a začať, či pokračovať zodpovedne v prispôsobovaní sa. [3], [7]
Digitálne dvojča (Obr. 5) je funkčným systémom priebežnej optimalizácie procesov, ktorý tvorí fyzická výroba v prepojení s vlastnou digitálnou „kópiou". Vytvára prostredie digitálneho podniku, v ktorom firma môže optimalizovať prevádzku priamo počas výrobného reťazca, meniť parametre a procesy výroby a prispôsobovať produkt požiadavkám trhu. Dáta, ktoré behom tejto doby vznikajú, vytvárajú komplexný obraz o danom výrobku a výrobe. Digitálne dvojča informácie zhromaždí a neustále vyhodnocuje. To umožňuje, okrem iného, skrátiť a zefektívniť vývojový cyklus, optimalizovať výrobu, skrátiť dobu nábehu nových výrobkov, odhalí neefektívne nastavenie procesov, či personálny výkon. [5]

Obr. 5 Digitálne dvojča podniku 6
Obr. 5: Digitálne dvojča podniku [6]

Digitálny podnik je 3D digitálnou reprezentáciou reálneho podniku, ktorá umožňuje rýchlo a efektívne navrhovať či optimalizovať výrobnú dispozíciu a výrobné aj logistické procesy. Dáta z reálneho podniku získavané prostredníctvom všadeprítomných senzorov. Tie sú základom virtuálneho podniku, ktorý je vlastne dátovou reprezentáciou skutočnej prevádzky a s podporou umelej inteligencie predstavuje predpoklad autonómneho riadenia a samooptimalizácie. [6]

Symbióza reálneho, digitálneho a virtuálneho podniku je reprezentovaná v podobe Digitálneho dvojčaťa (Factory Twin) a práve ten sa stal aj synonymom pre inteligentný podnik budúcnosti. Smart Factory je nadstavbou digitálneho podniku (Digital Factory), ktorá rozširuje tento koncept o virtuálny podnik (Virtual Factory) a vytvára tak vo virtuálnom prostredí to, čo sa nazýva Digitálna dvojička továrne (Factory Twin). [6] Inteligentný podnik, označovaný aj Smart Factory, je vnímané ako symbiotické prepojenie troch svetov: reálneho, virtuálneho a digitálneho.

Obr. 6 Využitie digitálneho dvojčaťa v procese technického servisu
Obr. 6: Využitie digitálneho dvojčaťa v procese technického servisu

Digitálne dvojča by taktiež malo byť schopné určiť potrebný čas údržby. Odhadnutie času vykonania údržby by malo byť postavené na predchádzajúcom zbere údajov z poruchy a vykonania údržby a súčasných diagnostických signálov a zberu reálnych údajov. [8] Manažér technického servisu si tak bude môcť jednoducho pozrieť v akom technickom stave sa nachádza jeho strojný park (Obr. 6).

* * * * *
Vlastnosti inteligentného údržbového systému [10]
• schopnosť učenia sa a adaptácia na interné a externé vplyvy,
• schopnosť predpovedať budúci vývoj stavu zariadení,
• schopnosť optimalizovať riadenie údržby,
• schopnosť učenia sa z historických aj aktuálnych dát.
* * * * *

Spolupráca
V dnešných časoch globalizácie a digitálneho veku mnohé podniky, či už veľké alebo malé musia čeliť rôznym výzvam: rast konkurencie, dopyt pri personalizovaných produktoch za hromadne vyrábané ceny a hyperprepojiteľnosť prepisujú pravidlá podnikania. Z tohto dôvodu je pre podniky, vlády a akademickú spoločnosť dôležité, aby spolupracovali „v“ a „na“ štvrtej priemyselnej revolúcii, nazývanej aj Priemysel 4.0. Úspech Priemyslu 4.0 v podnikoch závisí od spolupráce najnižších hierarchií v továrni až po tie najvyššie. To si bude vyžadovať spoluprácu na národnej, regionálnej a globálnej úrovni. [4], [9]
Priemysel 4.0 neustále narúša hranice medzi priemyselnými odvetviami. Digitalizácia svojou podstatou nemôže byť obmedzená na žiadnu oblasť, priemysel alebo technológiu. Popri riešení aktuálnych či nových tém ako napr. autonómne systémy, 5G, udržateľnosť a efektívne využívanie zdrojov, netreba zabúdať na meniace sa požiadavky na zamestnancov, ktorí budú prichádzať zo škôl do podnikov.
Proces implementácie stratégie spolupráce je ovplyvnený mnohými faktormi vrátane teoretických koncepcií, tak aj praktických aplikácií. Pravdepodobne najdôležitejšia výzva spočíva v skutočnosti, že neexistuje univerzálny model pre implementáciu stratégie spolupráce v spoločnosti. Medzi manažérmi je potrebná určitá forma, ktorá by podporila ich úsilie o budovanie a realizáciu stratégie spolupráce v rámci svojich organizácií. Takýto model by bol prínosom nielen pre manažérov spoločnosti, ale aj pre ich partnerov. Výzvou pre budúcnosť v digitálnej dobe bude pravdepodobne, ako nadviazať úzku spoluprácu medzi podnikmi, keď medzi nimi absentuje dôvera. [9] Manažéri nie sú zvyknutí zdieľať dôležité informácie napr. s partnerskými či podobnými spoločnosťami, pretože si častokrát na trhu konkurujú. Preto je nevyhnutné, aby podniky plne chápali ciele svojich možností spolupráce a zohľadňovali ich v strategických cieľoch. [4]

Záver
Článok sa zameriava na digitalizáciu v manažérskom systéme technického servisu. Smart podnik (inteligentný podnik) je dnes cieľový stav pre podniky, ktoré nastúpili na cestu Priemyslu 4.0. Podniky sa tak musia postupne prebudovať z „klasických“ na „digitálne prepojené“. Ich podnikové procesy budú riadené, cez tzv. SMART prístup a budú digitálne komunikovať so zákazníkmi, s dodávateľmi, s ostatným prostredím, budú pritom využívať SMART siete, SMART budovy, SMART logistiku, a budú produkovať SMART produkty.

TEXT/FOTO Miroslav Fusko, Žilinská univerzita v Žiline, Strojnícka fakulta, Katedra priemyselného inžinierstva

Použitá literatúra
[1] BUBENÍKOVÁ, E. – BUBENÍK, P.: Internet vecí (IoT) = Internet of things (IoT). In: Technológ. - ISSN 1337-8996. - Roč. 9, č. 1 (2017), s. 131-134. NÁRODNÉ FÓRUM ÚDRŽBY 2018 VYSOKÉ TATRY, 29. – 30. 5. 2018
[2] BIŇASOVÁ, V. – MEDVECKÁ, I. – BUČKOVÁ, M.: Trends in the production system of new generation factory of the future = Trendy vo výrobnych systémoch novej generácie podnikov budúcnosti. In: Trendy a inovatívne prístupy v podnikových procesoch [elektronický zdroj] : 19. medzinárodná vedecká konferencia : 15.12.2016 Košice : zborník príspevkov. - Košice: Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, 2016. - ISBN 978-80-553-3018-1. - Online, [5] s.
[3] DULINA, Ľ. – ŠTEFÁNIK, A.: Riešenie ergonómie pracoviska s využitím digitálnych technológií. In: ProIN. - ISSN 1339-2271. - Roč. 18, č. 2a (2017), s. 11-14.
[4] FURMANNOVÁ, B. – WIEÇEK, D. – GAŠO, M.: Education of employees in companies. In: InvEnt 2017 : industrial engineering - invention for enterprise : proceedings of the international conference : 19.6. - 21.6. 2017, Szczyrk, PL. - [S.l.]: Wydawnictwo Fundacji Centrum Nowych Technologii, 2017. - ISBN 978-83-947909-0-5. - S. 44-47.
[5] GREGOR, M. – ĎURICA, L. – BUBENÍK, P.: Inteligentné výrobné systémy. In: ProIN, ISSN 1339-2271. - Roč. 18, č. 2a (2017), s. 48-53.
[6] GREGOR, T. – GREGOR, M. – MAČUŠ, P, – MICHULEK, T.: CEIT Smart Factory. In: ProIN. - ISSN 1339-2271. - Roč. 18, č. 1 (2017), s. 14-18.
[7] HERČKO, J. et al.: Industry 4.0 as a factor of productivity increase. In: TRANSCOM 2015 [elektronický zdroj] : 11-th European conference of young researchers and scientists : Žilina, June 22-24, 2015, Slovak Republic. Section 2: Economics and management. - Žilina: University of Žilina, 2015. - ISBN 978-80-554-1044-9. - CD-ROM, s. 118-122.
[8] KRAJČOVIČ, M. – RAKYTA, M.: Design of manufacturing system layout using digital technologies. In: Acta Mechanica Slovaca. - ISSN 1335-2393. - Vol. 21, no. 2 (2017), s. 42-46.
[9] LENDEL, V. – SOVIAR, J. – VODÁK, J.: Creation of Corporate Cooperation Strategy. In: Procedia computer science [elektronický zdroj]. - ISSN 1877-0509. - Vol. 23 (2015), online, s. 434-438.
[10] RAKYTA, M.: Inovatívne využitie umelej inteligencie v údržbe. In: Strojárstvo-Strojírenství. [elektronický zdroj], Dostupné na internete (03.02.2018) http://www.engineering.sk/strojarstvo-extra/3860-inovativne-vyuzitie-umelej-inteligencie-v-udrzbe
[11] RAKYTA, M. – FUSKO, M.: Inteligentný údržbový systém pre Industry 4.0. In: Údržba: časopis pracovníkov údržby. - ISSN 1336-2763. - Roč. 17, č. 4 (2017), s. 7-10.
[12] STUCHLÝ, V. – POPROCKÝ, R. – GRENČÍK, J. – RAKYTA, M.: Navrhovanie procesov údržby. 1. vyd. - Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 2017. - 542 s., [AH 42,50; VH 43,58], obr., tab. - ISBN 978-80-554-1315-0