Ručná manipulácia s bremenami je jedným z faktorov práce, ktorá má významný vplyv na vznik a rozvoj úrazovosti a chorôb z povolania. Komplexným posúdením ručnej manipulácie s bremenami prostredníctvom ergonomickej racionalizácie pracovnej činnosti možno aktívne ovplyvňovať kumulatívne pôsobenie rizikových faktorov práce a pracovného prostredia a zosúlaďovať nároky pracovnej činnosti s fyzickými možnosťami a schopnosťami pracovníkov pri súčasnom dodržiavaní legislatívnych nariadení Vlády SR.
Človeka pri výkone práce ovplyvňuje nielen pracovné prostredie, ale aj práca, ktorú vykonáva. Pracovná záťaž môže byť rôzneho druhu či už fyzická, neuropsychická alebo zmyslová. V rýdzej podobe sa ani jeden druh zaťaženia nevyskytuje pri žiadnej pracovnej činnosti. Odpoveďou organizmu na zaťaženie je namáhanie, pričom stupeň namáhavosti práce je funkciou veku, pohlavia, možnosti regenerácie pracovnej sily.
Súčasťou ochrany zdravia pracovníkov sú preto aj faktory, ktoré súvisia s vybavenosťou a výkonovou kapacitou človeka, napr. s jeho telesnou stavbou, s rozmermi tela, končatín, s rozsahom pohybov, pohybovými stereotypmi, so svalovou silou, telesnou zdatnosťou. To všetko v závislosti od veku a pohlavia pracovníka. Ide o faktor fyzická záťaž a cieľom jeho posudzovania je zistiť či fyzická námaha pri vykonávanej pracovnej činnosti neprevyšuje fyziologické možnosti pracovníka a nemôže vyvolať poškodenie zdravia. (Tuček a kol. 2005)
Negatívny vplyv pôsobenia fyzickej záťaže na zdravie človeka sa môže prejavovať napr. zvýšeným počtom pracovných úrazov, ochoreniami svalového a kostrového aparátu, ochoreniami kĺbov a kostí v dôsledku jednostranného nadmerného zaťažovania. Nevhodné pracovné polohy spojené s fyzickou námahou môžu negatívne ovplyvniť aj dýchanie a krvný obeh. Faktor fyzickej záťaže významne ovplyvňuje výkonnosť pracovníka a kvalitu jeho práce. (Tuček a kol. 2005)
Jedným z faktorov, ktorý treba pri posudzovaní pracoviska brať do úvahy a súvisí s fyzickým zaťažením pracovníkov je manipulácia s bremenami a podmienky na ňu. (Bartoň, Bartoňová, 2016)

Ručná manipulácia s bremenami
Ručná manipulácia s bremenami sa rieši v samostatnom predpise nariadenia vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami. Matoušek (2011) a Tuček a kol. (2005) chápu manipuláciu s bremenami takto: „ručná manipulácia s bremenami znamená akékoľvek prepravovanie bremien zahrňujúce zdvíhanie, posúvanie, ťahanie, nosenie alebo premiestňovanie bremien, ktoré so sebou prinášajú riziko poškodenia zdravia. Toto riziko je ovplyvňované viacerými faktormi, napríklad charakteristika bremena (hmotnosť, skladovateľnosť, stabilita), požadovaná fyzická záťaž (nadmerná hmotnosť, nevhodná pracovná poloha), charakteristika pracovného prostredia (nedostatočný manipulačný priestor, mikroklimatické podmienky), nevhodný režim práce a odpočinku, a pod.“ Za ručnú manipuláciu s bremenom sa považuje aj zdvíhanie a prenášanie živého bremena.
Z definícii o ručnej manipulácii jasne vyplýva, že v dôsledku vlastností bremena alebo zlých ergonomických, resp. pracovných podmienok, môže dochádzať k poškodeniu zdravia pracovníkov. Podľa publikovaných výstupov Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (OSHA, 2007), ručná manipulácia s bremenami môže spôsobovať:
• kumulatívne poruchy spôsobené postupným a kumulatívnym zhoršovaním podporno-pohybovej sústavy v dôsledku stáleho dvíhania resp. manipulácie, napr. bolesti v krížovej oblasti;
• akútne zranenia, napríklad rezné rany alebo zlomeniny pri nehodách.
V zmysle zákona NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu pracovníkov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň. Zamestnávateľ je povinný usporiadať a vybaviť pracoviská v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce a zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci.
Na hodnotenie fyzickej záťaže a teda aj na zhodnotenie rizík ručnej manipulácie s bremenami, možno použiť tzv. checklistové alebo indexové metódy. Tieto metódy prebiehajú na základe pozorovania jednotlivých negatívnych pracovných faktorov. Ergonomické analýzy slúžia na vyhľadávanie problémových miest, návrh ergonomických opatrení na zníženie rizika a následné prehodnotenie rizika. Niektoré metódy vedia predpovedať incidenciu (ročný nárast počtu ochorení) na základe zisteného skóre.
V súčasnosti tieto metódy neslúžia na kategorizáciu rizika, pretože zatiaľ nie sú kompatibilné so slovenskou legislatívou. Napriek tomu sa považujú za veľmi kvalitné, lebo niektoré z nich riešia aj doplnkové faktory, ktorými sa naša legislatíva nezaoberá ako napr. zaraďovanie regeneračných prestávok, stereotypnosť, používanie rukavíc, vibrácie pri práci, mikroklíma v práci, udieranie a nárazy, otrasy, útlak tkanív od nevhodného náradia atď…). (Bartoň, Bartoňová, 2016)
Medzi používané checklistové metódy v oblasti ručnej manipulácie bremenami môžeme zaradiť napr. ManTRA – Manual Tasks Risk Assessment Tool (nástroj na hodnotenie rizika pri ručnej manipulácii s bremenami), MAC – Manual Handling Assessment charts (hodnotiace hárky na ručnú manipuláciu s bremenami), KIM – Key Indicator Method – handling loads (metóda kľúčových ukazovateľov pre ručnú manipuláciu s bremenami), MMH – Manual Material Handling (ručná manipulácia s bremenami) a mnohé iné. (Bartoň, Bartoňová, 2016)

Pracovné polohy a ich hodnotenie
Fyzickú záťaž ovplyvňuje priamo poloha v akej sa práca vykonáva. Tá istá práca môže v rôznych polohách vyvolať inú reakciu v podobe námahy pracovníka na jej vykonanie. Silu svalov možno zvyšovať optimálnou voľbou pracovnej polohy, pri ktorej svaly pracujú s najväčším ramenom pák. Keďže sa energetická spotreba pracovníka zvyšuje lineárne so stúpajúcim výkonom tela a svalovej hmoty, treba zapájať len tie svalové skupiny, ktoré sú na vykonávanie danej pracovnej činnosti nevyhnutné. Pracovné polohy sú z ergonomického hľadiska jednou z najsledovanejších oblastí, pretože nevhodnou pracovnou polohou možno spôsobiť vážne poškodenie zdravia. (Slamková a kol., 2010)
Pracovné polohy z hľadiska fyziológie práce sa definujú uhlom určitej časti tela k určitej rovine (napr. hornej končatiny vzhľadom k trupu) a súhrnným časom zotrvania v tejto polohe. Pracovné polohy sa rozdeľujú podľa miery zdravotného rizika do troch kategórií (Bartoň, Bartoňová, 2016):
• prijateľné pracovné polohy (práca v sede alebo v stoji prípadne ich kombinácia);
• podmienene prijateľné pracovné polohy (max. 160 minút za 8-hodinovú pracovnú zmenu a čas trvania jednotlivých pracovných polôh nesmie byť dlhší ako 1 až 8 minút v závislosti od typu polohy a frekvencie pohybov);
• neprijateľné pracovné polohy.

Metodológie výskumu
Pri vypracovaní článku sa opierame o materiál, ktorý bol získaný a analyzovaný v priemyselnom podniku na Slovensku v rámci riešenia ergonomickej racionalizácie ručnej manipulácie s bremenami. Údaje boli zozbierané pomocou snímky pracovného dňa pracovníkov, video analýzy, checklistov a priameho pozorovania exponovaných pracovníkov. Súčasťou analýzy boli aj rozhovory so zamestnancami, hodnotenie videozáznamov pracovných cyklov v špecifických prevádzkových podmienkach. Na vypracovanie záverov z analýzy boli získané dáta konfrontované s legislatívnymi nariadeniami platnými pre problematiku ručnej manipulácie s bremenami a posudzovanie pracovných polôh. (Nariadenie Vlády SR 281/2006 Z. z; Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z.) Hodnotenie rizík ručnej manipulácie a rizík týkajúcich sa pracovných polôh bolo realizované zisťovaním či boli presiahnuté maximálne hmotnostné limity manipulácie s bremenami, k akým pohybom a pracovným polohám pri manipulácii s nimi dochádzalo.

Výsledky
Analýza ručnej manipulácie s bremenami a pracovných polôh pri výkone manipulácie sa uskutočnila na pracovisku kde pracovníci manipulujú s betónovými výrobkami, pričom každý typ výrobku má inú hmotnosť aj tvar – teda sa menili aj úchopové možnosti. Pri pozorovaní sa nedalo jednoznačne určiť či ide o priaznivé alebo nepriaznivé podmienky manipulácie, pretože výrobky sa ukladali rôznym spôsobom. Z posudzovania pracovných polôh sa prikláňame skôr k manipulácii za nepriaznivých podmienok, ale výsledky sú porovnávané s NV SR č. 281/2006 Z. z. aj za priaznivých aj nepriaznivých podmienok.

Hodnotená bola ručná manipuláciu štyroch pracovníkov – mužov. Pracovníci pracujú s veľkým počtom výrobkov, ktoré nie sú stále rovnaké, ale ich štruktúra sa mení podľa objednávok zákazníkov. Počas pozorovania manipulovali s 24 typmi výrobkov z celkového počtu 80, teda z 30 % sortimentu. Hodnotenie sa realizovalo pomocou snímky pracovného dňa každého pozorovaného pracovníka s doplnením hmotnosti manipulovaných bremien. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1. Okrem zisťovania súladu ručnej manipulácie s obmedzeniami, ktoré definuje NV SR č. 281/2006 Z. z., bola na pracovisku urobená analýza rizika na základe checklistu na ručnú manipuláciu s bremenami (Hlávková, Valečková, 2007), kde boli zisťované údaje priamo od exponovaných pracovníkov. Aj prostredníctvom checklistu sa potvrdilo, že dochádza k prekročeniu maximálnej menovitej hmotnosti bremena u všetkých pracovníkov s rôznou frekvenciou počas pracovnej zmeny. Pracovníci sa okrem toho v checkliste vyjadrili k podmienkam manipulácie. Z výsledkov je zrejmé, že manipulácia prebieha na krátke vzdialenosti, v blízkosti tela pracovníka, po vhodnom povrchu pri dostatku priestoru na manipuláciu. Avšak manipulované bremená sa ťažko uchopia, najmä tie rozmerovo väčšie, a sú bez úchytov. Z pohľadu polôh tela z výsledkov checklistu vyplýva, že na pracovníkov pôsobí pri manipulácii statické zaťaženie, manipulácia prebieha v rôznych pracovných rovinách, aj v oblasti pod kolenami, čo značí hlboké predklony, rotácie trupu aj nad úrovňou ramien s naťahovaním sa. Pri manipulácii sa tiež vyskytujú nečakané pohyby. Na pracovisku sa využíva rotácia pracovníkov, ale režim práce a odpočinku nie je prispôsobený podmienkam ručnej manipulácie.
Pri porovnaní výsledkov hodnotenia ručnej manipulácie s NV SR č. 281/2006 Z. z. zdanlivo pôsobia výsledky v norme, iba v prípade pracovníka C vzhľadom na vek sú prekročené hodnoty maximálnej celozmenovej manipulovanej hmotnosti. Ale iba ak by sme posudzovali maximálnu celozmenovú manipulovanú hmotnosť. Keď však porovnáme výsledky pozorovania podľa pohlavia, veku, podmienok manipulácie a menovitej hmotnosti bremena, tak ako požaduje NV SR č. 281/2006 Z. z., zistíme, že každý z pracovníkov manipuloval počas pozorovania s bremenami vyššej hmotnosti, ako je limitná hodnota povolená NV SR č. 281/2006 Z. z. pre menovitú hmotnosť bremena. Konkrétne menovité hodnoty bremien, s ktorými pracovníci individuálne manipulovali sú uvedené v tabuľke grafu 1.

Graf 1: Ručná manipulácia s bremenom

Na získanie komplexných podkladov na hodnotenie ručnej manipulácie sa realizovala analýza rizík pracovných polôh na pracovisku, kde zistené pracovné polohy sa porovnávali s limitnými hodnotami pre pracovné polohy vo vyhláške MZ SR č. 542/2007 Z. z. V našom prípade boli analyzované polohy trupu a horných končatín vzhľadom na ich prijateľnosť, neprijateľnosť alebo možnosť za určitých podmienok označiť neprijateľné polohy za prijateľné (tabuľka 2).

Pri analýze rizík na základe checklistu pre pracovné polohy (Hlávková, Valečková, 2007) vyšli ako rizikové polohy trupu, ktorý bol pri pozorovaní v predklone, rotácii alebo kombinácii oboch. Pri posudzovaní polohy paží a ramien pomocou checklistu vyšla ako problematická práca s vybočením lakťa. Pri posudzovaní polôh zápästí a dlaní bola spozorovaná flexia a extenzia zápästia, ulnárna a radiálna dukcia, a tiež natiahnuté prsty v kombinácii s flexiou alebo extenziou zápästia. Dá sa konštatovať, že výsledky hodnotenia rizík pracovných polôh pomocou checklistu potvrdili výsledky, ktoré boli zistené pri konfrontácii situácie na pracovisku s vyhláškou MZ SR č. 542/2007 Z. z. Z analýzy ručnej manipulácie a pracovných polôh vyplynulo, že na pracovisku a v organizácii pracovného procesu sú ergonomické nedostatky, ktoré ak sa nebudú riešiť, prerastú do rozvoja ťažkostí podpornopohybového systému zamestnancov.

Diskusia
Ručná manipulácia s bremenami je častým dôvodom vzniku ťažkostí súvisiacich s pracovnou činnosťou, ktoré pri ich neriešení prerastajú do vzniku úrazov a rozvoja chorobnosti u exponovaných pracovníkov. Radí sa medzi kumulatívne patogénne faktory, ktoré sa prejavujú po dlhšej alebo kratšej expozícií, čo závisí od zdatnosti jedinca. Preto je dôležité sledovať nedostatky ručnej manipulácie a aktívne ich technickými a organizačnými opatreniami znižovať alebo odstraňovať, aby bolo možné pozitívne vplývať na výkonnosť pracovníkov. Okrem sledovania hmotnosti bremien je rovnako dôležité venovať pozornosť aj spôsobu manipulácie pretože pracovné polohy, v ktorých manipulácia prebieha, zvlášť keď sú neprijateľné, môžu zhoršovať vplyvy ručnej manipulácie na exponovaných pracovníkov. Nepostačuje teda len zhodnotenie samotnej manipulácie, ale na problematiku sa treba pozerať komplexne a zhodnotiť všetky faktory, ktoré sa pri ručnej manipulácii vyskytujú.
K dispozícii je viacero nástrojov na posudzovanie ručnej manipulácie. Okrem rôznych checklistov, ktoré nám skôr slúžia na prvotné posúdenie situácie na pracovisku a môžu nás nasmerovať k rizikovej časti ručnej manipulácie, ktorú treba riešiť, cez rôzne metódy štúdia vplyvu pracovnej činnosti, pomocou ktorých posudzujeme pracovné polohy (napr. OWAS, RULA, REBA) alebo ručnú manipuláciu s bremenami (napr. MAC, KIM, ManTRA) až po zhodnotenie ručnej manipulácie so zreteľom na platnú legislatívu Slovenskej republiky. Keďže jednotlivé nástroje majú rôznu citlivosť na identifikáciu rizika, najmä checklisty a spomínané metódy štúdia vplyvu pracovnej činnosti sú skôr odhadové a ich výpovedná schopnosť je ovplyvnená skúsenosťou a zručnosťou hodnotiteľa. Je vhodné zamerať sa pri riešení aj na vplyvy analyzovanej pracovnej činnosti na exponovaných pracovníkov. Dôležitou súčasťou riešenia je nielen odstrániť fyzické nedostatky ručnej manipulácie, ale aj školiť a vzdelávať exponovaných pracovníkov o vhodnom spôsobe ručnej manipulácie, aby sami aktívne prispievali k znižovaniu jej rizika, pretože v mnohých prípadoch sú na pracovisku manipulátory slúžiace na uľahčenie ručnej manipulácie a pracovníci ich pre neznalosť rizík aktívne nevyužívajú.

Záver
Uplatňovanie ergonomických princípov je v súčasnosti dôležitou súčasťou pracovného procesu. Či už vo veľkých nadnárodných korporáciách alebo malých a stredných priemyselných podnikoch na Slovensku, sa stále vyvíja a zdokonaľuje automatizácia pracovného procesu. Podniky sa usilujú vyrábať stále viac výrobkov s cieľom dosiahnuť vyšší zisk, ale často zabúdajú v pracovnom procese na človeka, ktorý sa v závislosti od rozvoja automatizácie stáva čoraz viac vzácnejšou a nenahraditeľnou zložkou pracovného procesu.
Podniky by si mali uvedomiť, že v pracovnom procese aj napriek rastu automatizácie budú stále pozície a pracovné činnosti, ktoré bude môcť vykonávať iba človek. Práve tieto pozície by mali byť z ergonomického hľadiska čo najlepšie riešené a podniky by sa mali stále usilovať o zlepšenie podmienok práce a pracovného prostredia. Zlepšovaním pracovného prostredia sa podniky stanú ešte viac konkurencieschopnými, pretože zdravie zamestnancov, fyzické alebo psychické, vplýva na výkonnosť podniku oveľa viac, ako by sme si mohli myslieť.

Poďakovanie
Tento príspevok bol napísaný vďaka podpore výskumného projektu KEGA 013TUKE-4/2019 „Moderné edukačné nástroje a metódy pre formovanie kreativity a zvýšenie praktických zručností a návykov absolventov technických odborov vysokých škôl“ schváleného Kultúrnou a edukačnou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

text/foto Ing. Petra Marková, PhD.; Ing. Filip Praj, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Materiálovotechnologická fakulta v Trnave

POUŽITÁ LITERATÚRA
BARTOŇ, B., BARTOŇOVÁ, J. 2016. Posudzovanie fyzickej záťaže. Bezpečná práca, 47(5),s. 17-32. ISSN 0322-8347.
BARTOŇ, B., BARTOŇOVÁ, J. 2016. Posudzovanie fyzickej záťaže, kategorizácia prác pre faktor fyzická záťaž a opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaže. Bezpečná práca, 47(6),s. 16-33. ISSN 0322-8347.
HLÁVKOVÁ, J., VALEČKOVÁ, A. 2007. Ergonomické checklisty a nové metódy práce při hodnocení ergonomických rizik. Praha: Štátny zdravotný ústav.
ISBN 978-80-7071-289-4
JURAŠIK, M., 2018. Návrh riešenia ergonomickej racionalizácie ručnej manipulácie na pracovisku Linka liaty betón v podniku SEMMELROCK STEIN + DESIGN Dlažby s. r. o., Sereď. Diplomová práca. 2018. MTF-5298-46810
MATOUŠEK, O., 2011. Jak na bremená. Praha: Výskumný ústav bezpečnosti práce. ISBN 978-80-86973-53-1
Nariadenie Vlády SR č. 281/2006 Z. z. z 23. mája 2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami
OSHA – Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 2007. Nebezpečenstvá a riziká spojené s ručnou manipuláciou s bremenami na pracovisku. Facts. 73, ISSN 1725-7085
SLAMKOVÁ, E., a kol., 2010. Ergonómia v priemysle. Žilina: Žilinská univerzita, strojnícka fakulta, ISBN 978-80-89401-09-03.
TUČEK, M., a kol., 2005. Pracovné lekárstvo pre prax. Praha: Grada Publishing, s. 186-209. ISBN 80-247-0927-9.
Vyhláška č. 542./2007 Z. z. Ministerstva zdravotníctva SR zo 16. augusta 2007 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.