0Tretieho apríla pred 145 rokmi sa v Zlíne narodil Tomáš Baťa. Vtedy málokto predpokladal, že z tejto osoby sa stane muž, ktorého myšlienky a zásady budú podnikanie ovplyvňovať dodnes.

Z malého moravského mestečka vybudoval globálnu firmu, ktorá svojou invenciou, sebestačnosťou a sociálnym rozmerom porážala konkurenciu a hnevala komunistov. A to preto, že Tomáš Baťa sa riadil najmä zdravým rozumom, povedal v rozhovore historik Zdeněk Pokluda z Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne.

Ako formovalo okolie podnikateľskú osobnosť Tomáša Baťu?

Tomáš Baťa zažil v živote niekoľko pádov a krachov. Ten prvý bol zrejme vtedy, keď mal asi 15 rokov. Vybral sa do Viedne a tam veľmi skoro zistil, že neuspel. Ďalšia dramatická skúsenosť ho potom čakala spolu s jeho súrodencami. V roku 1894 založili verejný podnik a po roku bola ich bilanciou niekoľkonásobná strata. Začali s kapitálom 600 zlatých a po roku mali dlhy, ktorých výška sa vyšplhala na vyše osem tisíc zlatých. Brat odišiel na vojnu, sestra sa vydala a 19-ročný Tomáš sa pustil do takej organizácie podnikania, aby ten krach zvrátil. A skutočne sa to za rok podarilo, hoci ho to stálo nadľudské vypätie. Získal tak však skúsenosť na celý život, a to, že v situácii bankrotu treba zaťať zuby a pracovať

Krachy a pády posúvali Baťu vpred

Na konci 19. storočia bol malým továrnikom v malom východomoravskom meste. Okolo roku 1900 zamestnával asi 120 ľudí. Vtedy sa začal prvý veľký vzostup jeho podnikania, pretože nasadil na trh obľúbený druh obuvi. Hovorilo sa im „baťovky“ a boli plátenné, lacné a oslovovali široké vrstvy spotrebiteľov. Vďaka nim firma medzi rokmi 1897 a 1906 zvýšila svoje imanie o 4 500 %. Baťa vtedy vyrábal dobrý produkt na moderných strojoch a dokázal si pre úspech získať svojich zamestnancov. Firma išla po trvalo stúpajúcej línii.

Známe termíny typu „Baťovky" a „Baťove ceny"

Nová koncepcia podnikania priniesla zmeny. Rád by som v tejto súvislosti povedal, že často sme zvyknutí dívať sa na Baťu ako na symbol úspešnej, efektívnej a brilantnej organizácie predaja. K tomu sa dopracoval až v 20-tych rokoch minulého storočia. No predchádzalo tomu štvrťstoročie, keď Baťa každým dňom, týždňom či mesiacom zbieral skúsenosti. Tie sa týkali predaja, nasadzovania strojov, získavania surovín, ako aj organizácie práce. Napríklad v roku 1906 bol v jeho fabrike veľký štrajk, pri ktorom prišiel o väčšinu zamestnancov. Štrajk mal politický charakter a Baťovi priniesol skúsenosť, že politika nepatrí na pracovisko. Všetky poznatky naplno zúročil v najplodnejšom období, ktoré sa začalo v roku 1922. Vtedy doslova každý rok dokázal niečím prekvapiť československú, európsku i svetovú verejnosť. Napríklad v roku 1922 znížil ceny svojich výrobkov o polovicu a vtedy zaviedol aj ceny zakončené deviatkou.

 1
Topánky zn. Baťa v medzivojnovom období patrili k lídrom obuvníctva vo svete.


Nadriadený vo vzťahu k zamestnancom

Alois Rašín vtedy presadzoval politiku deflácie, ktorá však bola veľkým problémom pre československých exportérov. Baťa sa rozhodol, že ministra podporí. Spolu so svojím finančným expertom Dominikom Čiperom konzultovalii a vyšlo im, že je potrebné rozhýbať trh, vypredať sklady a získané financie investovať do novej výroby. Preto znížil ceny. Bol to riskantný ťah, no presvedčil svojich zamestnancov, že keď zákazníkom zníži ceny, musia ísť aj ich platy dole o 40 %. Keďže si chceli predovšetkým udržať prácu, toto riešenie prijali s tým, že Baťa mal pre nich aj istú kompenzáciu. Vo firemnej predajni si mohli za znížené ceny kúpiť potraviny a tovary dennej spotreby. Baťa si to v tom čase mohol dovoliť, pretože prevádzkoval 10 až 15 rôznych výrob. Patrilo k nim aj poľnohospodárstvo. Neďaleko Zlína mal farmu, takže mlieko, maslo a iné potraviny dokázal vyprodukovať vo vlastnej réžii a mohol zamestnancom kompenzovať dôsledok nižších miezd.

Transformácia výroby obuvi do formy komplexnej spoločnosti

V roku 1932, keď Baťa tragicky zahynul, riadil 35 odvetví výroby, služieb, financií a dopravy. Začalo sa to v roku 1903 dielňou so strojárskou výrobou. Baťa nebol len zručný obuvník, ale aj invenčný strojár. Obdivoval stroje a aj vďaka tomu sa u neho výroba obuvi dostala na vysokú úroveň. Dokázal ich produkovať na vlastných strojoch. Počas prvej svetovej vojny sa k tomu pridružilo kožiarstvo a garbiarstvo, pretože v tom období bola núdza o suroviny. Vo vojnových časoch vznikla aj Baťova elektráreň a tehelňa, rovnako ako poľnohospodárstvo a lesníctvo. V roku 1917 vznikla prvá vlastná predajňa obuvi a topánky už nepredával len výlučne cez veľkoobchodníkov a maloobchodníkov. V roku 1919 založil sporiteľňu, ktorá mala veľký vplyv na upevnenie vzťahu firmy a zamestnancov. Ich úspory sa úročili sadzbou 10 %.

Baťa čoskoro zistil, že veľa činností dokáže robiť efektívnejšie sám, ako napríklad jeho špecializovaní dodávatelia materiálov. V roku 1924 dokázal stavať lepšie a ekonomickejšie ako profesionálne stavebné firmy. Takýmto spôsobom pribúdali nové a nové odvetvia, až vznikol podnik, ktorý dokázal sám zabezpečiť celý výrobný reťazec obuvi. Napríklad koncom 20-tych rokov nakupoval kože v Indii a v Argentíne. Doviezol ich do Zlína, kde sa spracovali vo vlastnom kožiarskom závode. Prešli do obuvníckych dielní, kde sa z nich ušili topánky na vlastných strojoch. Zabalili sa do kartónových škatúľ, ktoré sa vyrábali v Baťových papierňach. Vlastná doprava ich distribuovala do predajní, kde na ne upozorňovali plagáty z Baťovho reklamného oddelenia. V predajniach sa ponúkal aj Baťom vyrobený doplnkový tovar, ako krémy na topánky, šnúrky, pančuchy, ponožky a podobne.

Hnacou silou Baťu a jeho úspechu bola sebestačnosť a nezávislosť na iných dodávateľoch. Všetko súviselo aj s tým, ako boli vyriešené finančné toky vnútri podniku. Na rozdiel od iných firiem, Baťa neodvádzal dane z jednotlivých výrob, ale až z príjmov z predaja finálneho produktu, obuvi. Kľúčovým momentom pre daňovú správu bol obrat Baťovho obchodu. Baťov výrobný proces stál na dokonalom účtovníctve, ktoré v každom momente výroby, od spracovania koží až po dovoz topánok do predajne, vyčísľovalo jeho hodnotu, hoci na papieri. Jediný moment, keď do hry vstúpila hotovosť, bol až predaj. Vtedy dokázal hodnotu tovaru vyčísliť aj daňový úrad. Baťa odvádzal najväčšie dane v Československu. V roku 1931 to bolo napríklad 60 miliónov československých korún, čo pokrylo ročný rozpočet troch ministerstiev.

 2
Tomáš Baťa v rozhovore s prezidentom ČR T. G. Masarykom


Vo verejnej funkcii starostu mesta Zlín

Jeho vstup do komunálnej a regionálnej politiky diktovali miestne pomery. Baťa narážal na prekážky, ktoré mu kládla zlínska radnica vedená komunistami. Najmä však ako najväčší daňový poplatník v meste nemohol ovplyvniť použitie vybraných miestnych daní. Preto zostavil vlastnú kandidátku a v roku 1923 ho zvolili za starostu. Neskôr bol dvakrát znovuzvolený a funkciu vykonával do konca života. Ako starosta sa snažil Zlín rozvinúť do novej podoby. Znížil miestne dane natoľko, aby prilákal ďalších podnikateľov. Za desať rokov sa niekoľkonásobne zvýšil počet hospodárskych subjektov, najmä živnostníkov, remeselníkov a obchodníkov. Zároveň sa zaviazal, že isté verejné investície, ako bola výstavba ciest či škôl v Zlíne, uhradí jeho firma. Tým sa Baťa dostal aj do oblasti verejného školstva, ktoré ovplyvnil nielen vlastnými technickými učilišťami, ale aj výstavbou nových škôl v meste.

Baťa venoval v poslednom období života veľa času a energie verejnému životu na úkor podnikania. Ovplyvňoval komunálnu politiku v Zlíne a ako regionálny politik aj vývoj prakticky na celej Morave. Napríklad podporoval zavedenie telefonického spojenia so všetkými chudobnejšími obcami. Pri tom investoval vlastné peniaze. Nikdy nevstúpil do veľkej politiky. Nebol členom politickej strany a nemal záujem ani o parlamentnú politiku. Pokiaľ ide o konflikt záujmov, Baťa bol veľmi opatrný a nechcel dávať ani najmenšiu zámienku, aby mohol vzniknúť. Baťa ako starosta znížil miestne dane, aby prilákal čo najviac nových podnikateľov. Bolo jasné, že na tomto opatrení najviac ušetrí on sám. Baťa sa však zaviazal, že usporené peniaze z miestnych daní investuje do rozvoja mesta. Spravidla táto suma dosiahla 30 – 40 % rozpočtu Zlína.

 3
Tomáš Baťa inšpiruje aj dnes


V roku 1924 vyhlásil, že cieľom jeho podnikania je platiť zamestnancom vysoké mzdy, zákazníkom ponúkať čo najväčšiu kvalitu za čo najnižšiu cenu a mať pritom ako podnikateľ primeraný zisk. Podľa neho bolo žiaduce, aby podnikateľ ihneď a spravodlivo rozdeľoval zisk medzi robotníkov, zákazníkov a závod. Každý rok, 1. mája, urobil verejný odpočet tohto programu. Napríklad v roku 1929 vyčíslil, o koľko klesli v republike ceny obuvi vďaka tomuto programu. Tým úplne otupil politický program ľavicových strán, najmä komunistov. Na požiadavku triedneho boja odpovedal vysokými mzdami pre robotníkov, ktorými dosiahol vo svojej spoločnosti sociálny zmier. Týmto si nechtiac proti sebe poštval komunistov. To je možno aj dôvod, prečo musel Zlín zmeniť názov na Gottwaldov a prečo musela byť po februári 1948 firma Baťa vygumovaná aj so svojím menom.

Hlavný podnikateľský odkaz Baťu

Baťa pracoval zrozumiteľne a čitateľne a veľa ľudí okolo neho z toho cítilo, že je to vlastne všetko jednoduché, že je to podľa zdravého rozumu. A tak k tomu môžeme pristupovať aj dnes. Nedávno vyšla veľká publikácia o Baťovi. Takýchto kníh je dnes veľmi veľa, ale táto je výnimočná. Písal ju totiž jeho priateľ. A ten uviedol, že Baťa zaviedol princíp – účty sa platia do desať dní. Dá rozum, že to Baťovi prinieslo veľkú obľubu medzi dodávateľmi. Tak sa predsa môže správať každý. Môžeme si teda od Baťu odniesť mnoho podnetov k tomu, aby sme sa každý deň správali normálne, priehľadne a podľa zdravého rozumu. A možno nás to aspoň trochu privedie k úspechom, aké dosiahol Baťa. Zanechal aj ďalšie posolstvo.

Mnohí podnikatelia dnes vyrábajú, podnikajú a na konci roka si spočítajú, aký majú zisk. A keď vidia, že je zisku veľa, niečo z toho vezmú, dajú na charitu, na školstvo či na nejaké užitočné projekty. Baťa toto nerobil. Nečakal, kým bude mať na konci roka pyramídu zisku. Baťa dokázal zorganizovať podnikanie takým spôsobom, že dal vysoké mzdy robotníkom, dal nízke ceny zákazníkom a na konci roka mal primeraný zisk. On našiel spôsob, ako bohatstvo distribuovať do spoločnosti už priamo v procese podnikania. Hovoril tomu „zámožnosť všetkým“. Bol to taký sociálny projekt, aby spoločnosť žila v harmónii a nevznikali veľké rozdiely medzi bohatstvom a chudobou. Takže možno aj dnešní boháči, ako Bill Gates, by mohli popremýšľať, čo urobiť už počas procesu podnikania, pretože potom majú na konci také ohromné hromady peňazí, že nie sú schopní ich efektívne minúť.

0v2

TEXT: TASR, FOTO: ARCHÍV REDAKCIE