0

Všetky výrobné organizácie využívajú vo svojom výrobnom procese transformáciu vstupov na výstupy pomocou zdrojov. Tieto zdroje vo veľkej miere zabezpečujú od svojich dodávateľov alebo subdodávateľov. Kvalitným výberom dodávateľa je možné eliminovať vznik nezhôd hneď v úvodnej fáze výroby produktov.

Osobitné požiadavky na používanie normy STN ISO/TS 16949:2009 pre automobilový priemysel popisuje požiadavky na nákup pre zabezpečenie výroby výrobku [3]. Organizácia musí definovať procesy pre zabezpečovanie kvality vstupov, ktorými sa zisťuje miera splnenia požiadaviek. Práca sa zaoberá hodnotením dodávateľov v organizácii vyrábajúcej súčiastky pre automobilový priemysel.

Materiál a metodika 

Organizácia, v ktorej sa súčiastky vyrábajú, sa prioritne zameriava na obrábanie kovových súčiastok na CNC sústruhoch a frézach. Keďže pre finálnu súčiastku je v mnohých prípadoch potrebná kooperácia formou povrchovej úpravy striekaním, pieskovaním a iných procesov, pristúpilo sa k vyhodnoteniu dodávania procesov – výrobkov z kooperácie. Zber údajov bol vykonaný na vstupnej kontrole dodávania súčiastok z kooperácie. Na zber údajov sa vypracoval „Kontrol plán“ pre 6-mesačný priemer dodaných súčiastok od každého dodávateľa. Vstupná kontrola sa vykonáva na základe požiadaviek na jednotlivé súčiastky. Skladá sa z vizuálnej a rozmerovej kontroly [4]. Všetky údaje o kontrolovaných prvkoch sú zaznamenané do formulára vstupnej kontroly a zistené nezhody sa ďalej zaznamenávajú do databázy nezhôd. V prípade, ak nezhoda spadá do zodpovednosti dodávateľa, eviduje sa v databáze nezhôd pre celkové hodnotenie dodávateľov. Na hodnotenie prvkov sa použijú údaje o nezhodách (tab. 1), prepočítané na počet nezhodných kusov na milión dodaných kusov PPM (Parts Per Milión).

Na výpočet PPM sa použije nasledovný vzorec:

vzorec

Paretova analýza.
Paretova analýza sa využije na analýzu nezhodných prvkov dodaných pre proces výroby. Analýza je jedným zo základných nástrojov riadenia kvality a je bežne dostupná. Pomocou nej sa určia kritickí dodávatelia z hľadiska kvality dodávaných výrobkov.

Výsledky a diskusia

Vstupné údaje z databázy nezhôd boli prepočítané na ukazovateľ kvality dodávok PPM (tab. 1).

 1tab
Tab. 1 Počet nezhodných kusov v PPM na jednotlivých dodávateľov

 

Do výrobného procesu súčiastky popisovanej v práci vstupujú dvaja kľúčoví dodávatelia, a to dodávateľ materiálu a dodávateľ povrchovej úpravy. Z jednotlivých výstupov bolo zrejmé, že dodávateľ povrchovej úpravy vo veľkej miere ovplyvňuje výslednú kvalitu výrobkov. Na vykonanie analýzy podľa Pareta bolo nutné usporiadať výsledky PPM nezhodovosti jednotlivých dodávateľov zostupne do tabuľky pre výpočet absolútnych, relatívnych a kumulatívnych početností (tab. 2).

 2tab
Tab. 2 Paretova analýza nezhodných kusov pre jednotlivých dodávateľov

 

Na presnejšiu analýzu sa zostrojil Paretov diagram (obr. 1).

 3obr
Obr. 1 Paretov diagram s Lorenzovou krivkou na hodnotené nezhody od dodávateľov

 

Podľa diagramu je možné definovať najkritickejšiu nezhodu: pozinkovanie krčka hriadeľa u dodávateľa 1 (61,8 %) na obrázku 1; druhou najpočetnejšou nezhodou bola nedodržaná tolerancia priemeru hriadeľa po zinkovaní (15,3 %), s ktorou úzko súvisí aj tretia najpočetnejšia nezhoda – nesprávny rozmer gule hriadeľa po zinkovaní (13,6 %). Preto bolo nutné venovať nezhodám patričnú pozornosť, presne ich popísať (kvôli eliminácii opakovateľnosti nezhôd), zapísať do databázy nezhôd a zapracovať do FMEA analýzy a kontrolného plánu pre súčiastky, ktorých sa daná nezhoda týka. Pri hodnotení sa zohľadňuje aj maximálna hodnota PPM stanovená pre jednotlivých dodávateľov. Ak zistená hodnota presahuje maximálnu hodnotu, je potrebné ihneď zaviesť opatrenia, ku ktorým patrí napríklad stena kvality (quality wall) pri opakovaných výskytoch nezhôd.

 

Záver

Hodnotenie dodávateľov a riadenie dodávok z procesu kooperácie je v organizácii obojstranným procesom. Pri tomto procese jednotliví dodávatelia vždy dostávajú od organizácie komplexnú spätnú väzbu o zistených skutočnostiach. Dôležitým krokom je, aby metódy na hodnotenie zohľadňovali všetky definované kritériá, podmienky dodávok z kooperácií. Štúdia bola zameraná na hodnotenie dodávateľa vzhľadom na kvalitu dodávaných výrobkov za určité obdobie. Pomocou Paretovej analýzy sa stanovili najkritickejší dodávatelia, ako aj najkritickejšie prvky z procesu kooperácie, ktoré vstupujú ďalej do výrobného procesu alebo priamo na expedíciu zákazníkovi.

 

LITERATÚRA:

1. ISO 21747: Štatistické metódy. Výkonnosť procesu a štatistiky spôsobilosti pre meraný znak kvality. SR: Slovenský Ústav Technickej Normalizácie.
2. MARSH, J.: Nástroje kvality A – Z. 1. vyd., Bratislava: AF, 1996, 126 s. ISBN 80-967022-2-x.
3. PRÍSTAVKA, M.; BUJNA, M.; Use of Satatical Methods in Quality Control. In: Acta technologica agriculturae – Nitra, Slovenská Poľnohospodárska Univerzita,– ISSN 1335-2555.; Roč. 16, č. 2, 2013, s. 33 – 36.
4. PRÍSTAVKA, M.; KORENKO M.; BUJNA M.: Štatistické metódy v riadení kvality. In: Kvalita a spoľahlivosť technických systémov, Zborník vedeckých prác, SPU v Nitre, 2011. ISBN 978-80-552-0595-3
5. RAWLINS, R. A.: TotalQualityManagement (TQM). USA: AuthorHouse, 2008, 352 s. ISBN 978-1-4343-7298-7.
6. SANDRAS, W. A. 2002. The new management and planning total quality controltools. [online]. USA: ProductivityCentersInternational, 2002. 2014. [cit. 2013/04/10]. Dostupné na internete: <http://pciconsulting.org/articles.html>.
7. STN EN ISO 10 012: 2004: Systémy manažérstva merania. Požiadavky na meracie postupy a meracie zariadenia. SR: Slovenský Ústav Technickej Normalizácie.
8. STN ISO/TS 16949: 2009. Systémy manažérstva kvality. Osobitné požiadavky na používanie normy ISO 9001 v organizáciách na výrobu automobilov a ich náhradných dielov.
9. ŠESTÁK, M.: Sedem základných nástrojov kvality. In Kvalita. ISSN 1335-9231, 2007, roč. 15, č. 1, s. 10 – 18.
10. ŠESTÁK, M.: Riešenie chybovosti a jej príčin na pracovisku. In Kvalita. ISSN 1335-9231, 2008, roč. 16, č. 1, s. 11 – 14.

TEXT ERIK CSEH, PROF. JOZEF HRUBEC, CSC., SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FOTO ARCHÍV REDAKCIE