1

Životný cyklus produktu je možné chápať z viacerých pohľadov a uhlov. Tento príspevok popisuje dva typy modelov vnímania tohto zložitého procesu mapovania života produktu vo všetkých jeho fázach, od prvotnej predstavy o produkte cez plánovanie, až po jeho bezpečnú likvidáciu po uplynutí jeho funkčného života.

Päťstupňový model životného cyklu produktu

Tento model, ako je spomenuté v názve, sa skladá z piatich fáz (obr. 1). Každá fáza je charakteristická tým, že „produkt“ sa nachádza v inom stave:

  1. Prvá fáza: Predstava – produkt fyzicky neexistuje. Nachádza sa len v myšlienkach tvorcov.
  2. Druhá fáza: Definovanie – prvotná myšlienka sa fyzicky popíše na papier alebo program, kde „produkt“ existuje na papieri alebo ako počítačový model.
  3. Tretia fáza: Realizácia – produkt už fyzicky existuje v konečnej podobe a je pripravený na použitie.
  4. Štvrtá fáza: Podpora – táto fáza súvisí s používaním produktu zákazníkom a technickej podpory od výrobcu.
  5. Piata fáza: Postupné vyradenie – produkt už stratil svoje opodstatnenie a nie je viac užitočný. Výrobca ukončí jeho výrobu a zákazník ho prestane používať.
2 
 Obr. 1 Životný cyklus produktu, päťstupňový model

 

Riadenie produktu musí byť zabezpečené vo všetkých piatich fázach, ak má produkt prinášať zisk. Koncept riadenia životného cyklu produktu sa využíva v mnohých odvetviach a existuje už dlhú dobu. Nachádzame ho najmä v odvetviach, ktoré vyrábajú produkty s dlhou životnosťou, napríklad automobily, lietadla, elektrárne, priemyselné stroje, atď. Existujú však aj odvetvia, kde sa životným cyklom produktu organizácie vôbec nezaoberajú. Ich produkty prestanú byť pre nich zaujímavé, len čo opustia „brány továrne“. Ignorujú fázy podpory a postupného vyradenia: údržbu, bezpečnú likvidáciu a z hľadiska životného prostredia dôležitú recykláciu. Začiatok života výrobku tvoria prvé tri fázy: predstava, definovanie a realizácia (BOL – Beginning-of-Life). Prostrednú fázu (MOL – Middle-of- -Life) tvoria fázy: používanie produktu, podpora a údržba. Koniec života produktu (EOL – End-of-Life) tvoria fázy: odchod do dôchodku, likvidácia a recyklácia.

Riadenie žiadnej z fáz nie je jednoduché. V prvých troch fázach produkt reálne neexistuje, a preto je veľmi ťažké ho riadiť. Po vyrobení produktu, pri jeho predaji a používaní zákazníkom je opäť veľmi ťažké ho riadiť a kontrolovať. Preto začiatkom 21. storočia sa objavuje pojem PLM model. Jeho vznik spôsobili zmeny v podnikateľskom prostredí, ktoré vyžadovali lepšie riadenie produktov. Model PLM vidí PLM ako jednu z hlavných podnikateľských aktivít s podnikateľskými cieľmi. PLM sa vyznačuje holistickým prístupom riadenia produktu a spracováva informácie z týchto oblastí.

Holistický prístup vytvoril prepojenie medzi jednotlivými systémami (PDM, BPM) a činnosťami a umožňuje organizácii riadiť produkt v logickej nadväznosti jednotlivých fáz. Čiže prostredníctvom PLM dochádza k spájaniu (integrácii) toho, čo bolo predtým oddelené. Dochádza k zmenám v organizačnej štruktúre, aplikáciách a procesoch, čo vedie k zmenám v štruktúre produktových informácií. Nastáva integrácia predtým oddelených a nezávislých procesov, aplikácií, funkcií, ktoré popisovali rovnaký produkt, ale mali svoj vlastný jazyk, pravidlá a kultúru.

3 
 Obr. 2 Údaje vstupujúce do PLM systému

 

Štvorstupňový model životného cyklu produktu

Medzinárodný štvorstupňový model životného cyklu produktu vytvoril Raymond Vernon z Harvard Business School. Popis jednotlivých fáz:

  1. Prvá fáza: Nápad – predstavuje myšlienky, špecifikácie, plány vývoja výrobku a inovácie.
  2. Druhá fáza: Návrh – tvorba konkrétneho popisu produktu, jeho presná definícia, vývoj, testovanie a následná analýza a schvaľovanie.
  3. Tretia fáza: Realizácia – výroba produktu, prípadne jeho montáž, predaj a dodanie zákazníkovi.
  4. Štvrtá fáza: Údržba – podpora a servis produktu, ukončenie výroby, stiahnutie produktu z obehu, likvidácia a recyklácia.

Z pohľadu používateľa a výrobcu existujú isté rozdiely v chápaní pojmu životný cyklus produktu. Aj v jednom, aj v druhom existuje päť fáz. Prvé tri sú rovnaké pre používateľa aj výrobcu: predstava, definovanie, realizácia. U výrobcu posledné dve fázy sú: podpora a postupné vyradenie. U používateľa sa tieto fázy označujú ako používanie a likvidácia. Je logické, že ak používateľ produkt používa, výrobca mu musí poskytnúť popredajnú podporu produktu, napríklad servis auta, náhradné diely a podobne.

4 
 Obr. 3 Životný cyklus produktu, štvorstupňový model

 

Na konci životného cyklu produktu výrobca najprv zastaví podporu a údržbu produktu a neskôr aj výrobu. Stáva sa to z rôznych dôvodov – ekonomických, technických, morálnych alebo ekologických. Pri recyklácii zastaralých produktov nastáva problém, lebo demontáž je príliš zložitá. PLM sa uberá iným smerom. Ľudia pri ňom nazerajú na životný cyklus produktu komplexne – neuvažujú len o jednej činnosti, ale o viacerých naraz. Uvažujú nielen o výrobe, ale aj o demontáži a recyklácií.

Pri návrhu produktu spolupracujú vývojári so špecialistami na recykláciu, ktorí poznajú ekologické zákony. Na základe tejto spolupráce vytvoria produkt, ktorý sa dá rýchlo demontovať a niektoré súčiastky môžu byť recyklované a použité do nových produktov.

Záver

Z pohľadu PLM je vidieť že v oboch uvádzaných modeloch sa prihliada nielen na optimálne naplánovanie výroby produktov, ale taktiež na jeho spracovanie po ukončení funkčnej fázy produktu. Riešia sa aspekty čo najvýhodnejšej demontáže a následnej recyklácie jednotlivých častí produktu. Pre tieto a mnohé iné vlastnosti je uplatňovanie PLM systémov veľmi dôležité a potrebné.

 

Literatúra:
[1] STARK, J.: Product Lifecycle Management: 21st Century Paradigm for Product Realisation. 2. Vydanie. Geneva: Springer, 2011. 561 s. ISBN 978-0-85729
[2] SAAKSVUORI, ANTTI; IMMONEN ANSELMI: Product Lifecycle Management. 3. vyd. Berlín: Springer, 2005. 247 s. ISBN 978-3-540-78173-8
[3] CURRAN, R.: Collaborative Product and Service LifeCycle Managementfor a Sustainable World. Proceedingsofthe 15th ISPE International Conference on ConcurrentEngineering (CE2008). Londýn: Springer, 2008. 620 s. ISBN 978-1-84800-971-4
[4] MALINDŽAK, D., a kol.: Modelovanie a simulácia v logistike: Košice 2009 ISBN 978-80-533-0265-2 [5] BALOG, M.; STRAKA, M.: Logistické informačné systémy, Bratislava, 2005, ISBN: 80-8057-660-2
[6] ROSOVÁ, A.: Podniková logistika. 1. vyd. Košice: TU, 2012. 100 s.. ISBN 978-80-553-0881-4.

TEXT DOC. ING. PETER TREBUŇA, PHD., ING. MAREK KLIMENT DR. H. C., ING. MILAN FIĽO, PHD., KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU, STROJNÍCKA FAKULTA, TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH FOTO ARCHÍV REDAKCIE