sveV priebehu posledných desiatich rokov Slovensko poskočilo na lídra krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v zamestnávaní ľudí pracujúcich v odvetviach s vysokou alebo stredne vysokou úrovňou technológií. V takýchto odvetviach pracovalo v roku 2017 až 45,6 % zo všetkých zamestnaných v SR. Vyplýva to z publikácie Krajiny Vyšehradskej skupiny: vybrané indikátory udržateľného vývoja Agendy 2030, ktorú v piatok zverejnil Štatistický úrad SR.


Z krajín V4 za Slovenskom skončilo Maďarsko s podielom 44,9 %, Česko s podielom 44,7 % a Poľsko s podielom 37,2 % ľudí zamestnaných v týchto odvetviach. "Slovensko sa tak priblížilo k podielu platnom pre celú EÚ," uviedla hovorkyňa Štatistického úradu SR Jana Morháčová. Slovenská republika dosiahla aj najvýznamnejší skok za posledných desať rokov. Počet pracujúcich v spomínaných odvetviach "s vysokou pridanou hodnotou" vzrástol od roku 2008 o 5,8 percentuálneho bodu (p. b.).
Slovensko má spomedzi susedných štátov aj najvyšší podiel využitia železníc a vodných ciest v nákladnej doprave. Na druhom mieste v porovnaní s krajinami V4 je Slovensko napríklad v podiele žien s vysokoškolským vzdelaním vo vekovej skupine 30-34 rokov či v podiele poľnohospodárskej pôdy využívanej na ekologické hospodárenie.
V iných ukazovateľoch je Slovensko na opačnom konci pomyselného rebríčka. Na Slovensku je v porovnaní s vyšehradskými susedmi najmenší podiel detí v predškolskom vzdelávaní, a to len 76,5 %. V porovnaní s priemerom Európskej únie zaostávame o 18,8 p. b. Problematické je tiež uplatnenie absolventov. V prvých troch rokoch po získaní vzdelania je zamestnanosť absolventov na Slovensku najnižšia. Prácu nájde len 87,6 % mužov a 75,6 % žien. Najmä Česko a Maďarsko dosahujú oveľa väčší podiel tých, ktorí si nájdu prácu po ukončení vzdelania.
Na Slovensku je tiež najmenší podiel mužov s vysokoškolským vzdelaním vo vekovej skupine 30-34 rokov. Vysokoškolské vzdelanie má v tejto vekovej kategórii len 26,7 % mužov. Slovensko tak zaostáva za priemerom EÚ o 8,2 p. b.
Krajina za svojimi susedmi zaostáva aj vo výskume a vývoji. V roku 2017 malo Slovensko najnižšie výdavky aj zamestnanosť. Tie tvorili 0,88 % z hrubého domáceho produktu, pričom priemer EÚ bol 2,07 %. Zamestnanosť v tejto časti ekonomiky v roku 2017 dosiahla 0,7 %, zatiaľ čo priemer EÚ bol 1,27 %.

Zdroj: TASR