Zamestnanosť SR začiatkom roka neklesla, pribudlo pracujúcich v službách a najmä v Bratislavskom kraji. Počet pracujúcich medziročne mierne vzrástol v 11 z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Vývoj podporil najmä prírastok pracujúcich v službách dobiehajúcich dopady pandémie.
Vo výrobných odvetviach zamestnanosť klesla, čo ovplyvnil najmä pokles v najpočetnejšom odvetví ekonomiky v priemysle.
Na slovenskom trhu práce podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS)1) pracovalo v prvom štvrťroku 2023 takmer 2 milióny 580-tisíc osôb. Počet pracujúcich2) sa medziročne zvýšil o 6,5 tisíc osôb, zamestnanosť vzrástla o 0,3 %.
Celková zamestnanosť sa medzikvartálne (oproti predchádzajúcemu štvrťroku) po sezónnom očistení nezmenila a ostala na úrovni 2 milióny 604-tisíc pracujúcich.
Miera zamestnanosti3), ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva sa medziročne zvýšila o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 76,8 %.
Prírastok počtu pracujúcich zaznamenalo celkovo 11 z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. V službách pribudlo takmer 63-tisíc pracovníkov, ale vo výrobných odvetviach naopak, počet pracujúcich klesol o 56-tisíc osôb.
Služby, najviac poškodené dôsledkami pandémie, pokračovali v medziročnom náraste počtu pracujúcich, zamestnanosť aktuálne vzrástla o 4 %. Pracovalo v nich približne 1 milión 622-tisíc osôb, takmer 63 % všetkých pracujúcich.
Rast zamestnanosti v službách najvýznamnejšie ovplyvnil prírastok pracujúcich vo veľkých odvetviach zamestnávajúcich nad 150-tisíc ľudí – v zdravotníctve aj v obchode pribudlo v každom viac ako 20 tisíc pracujúcich. Najdynamickejšia zmena sa prejavila v menších odvetviach – vo finančných službách medziročne vzrástla zamestnanosť o 25,2 % a v administratívnych službách o 16,5 %. Výraznejší medziročný úbytok nastal v umení, zábave a rekreácii, a tiež v činnostiach nehnuteľností.
Z regionálneho hľadiska počas 1. štvrťroku 2023 počet pracujúcich medziročne vzrástol v štyroch z ôsmich krajov, najviac v Bratislavskom kraji o vyše 4 %. V regióne s najvyšším podielom na zamestnanosti tak medziročne pribudlo približne 15-tisíc pracúcich mužov a žien. Miernejší rasty bol zaznamenaný v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji. V ďalších štyroch krajoch zamestnanosť medziročne klesala, ale nie dramaticky.
Najnižšiu mieru zamestnanosti má dlhodobo Prešovský kraj, na začiatku tohto roka to bolo 70,9 %. Naopak, Bratislavský kraj si ako jediný zo všetkých krajov SR udržiaval v prvom štvrťroku 2023 mieru zamestnanosti nad úrovňou 85 %. V Bratislavskom kraji nastala aj najvýraznejšia medziročná zmena zvýšením miery zamestnanosti zvýšila o 2,2 p. b.
Za prácou do zahraničia4) vycestovalo v 1. štvrťroku 2023 okolo 119-tisíc občanov Slovenska, čo bolo o 8,2 % viac než v rovnakom období pred rokom. Pracovali najmä v stavebníctve, v priemysle a v zdravotníctve a sociálnej pomoci.
Podstatná väčšina tých, čo v zahraničí pracovali alebo dochádzali za prácou do zahraničia, pochádzala z Prešovského kraja (25 tis. osôb), z Nitrianskeho kraja (vyše 24 tis. osôb) a z Košického kraja (približne 20 tis. osôb). Medziročný nárast bol v Košickom kraji o 53 %, v Nitrianskom kraji o 47 % a v Trnavskom kraji takmer o 32 %.
Text: Tibor Šuľa podľa ŠÚ SR
Foto: archív
Graf: ŠÚ SR