Tie sa vo svojich projektoch venujú skúmaniu rôznych aspektov problematiky a po zodpovedaní potrebných otázok považujú do vodík do budúcnosti za obrovskú príležitosť pre slovenské plynárenstvo.

„Projekt H2Pilot spoločnosti SPP-distribúcia v Blatnej na Ostrove ukazuje, že 10-percentná prímes vodíka nám nerobí problém z pohľadu distribúcie danej zmesi, ani z pohľadu prevádzky odberných zariadení u koncových odberateľov,“ konštatoval vedúci tímu stratégie technologických zariadení a integrity siete SPP-D Marek Smatana.

Vyzdvihol, že v prípade pilotného projektu bola úspešná aj osveta o tom, okrem zemného plynu a nízkoemisných plynov je tu aj vodík, ktorý môže poslúžiť ako médium a vo finále odberateľom pre účely ohrevu teplej vody alebo samotného tepla.

„Občania primárne kvitovali, že táto zmena priniesla rovnako vysokú úroveň bezpečnosti,“ vyzdvihol ďalej Smatana, podľa ktorého v princípe platí, že bola zachovaná bezpečnosť a plynulosť samotnej distribúcie zemného plynu, teraz s prímesou vodíka, bola rovnako na vysokej úrovni.

Účelom projektu bolo dokázať, že čo sa týka prevádzky odberných zariadení, ktoré ma každý odberateľ u seba v domácnosti, nie je potrebná žiadna úprava, ozrejmil Smatana. Ďalším cieľom bolo podľa neho dokázať, že odberné zariadenia sú schopné fungovať pri zachovaní vysokej bezpečnostnej úrovne bez akejkoľvek potrebnej úpravy. „Cieľová úroveň blendingu, teda prímesi vodíka, bola stanovená tak, aby žiadna zmena na úrovni odberných miest nemusela byť,“ dodal zástupca SPP-D.

Čo sa týka fakturácie, resp. koncového účtu, jediná úprava sa týkala znižovania účtu daného odberateľa tým, že mu za dané štvormesačné obdobie trvania projektu bola dodávaná nižšia výhrevnosť daného média. „Vo finále však platí, že úprava bola v prospech zákazníka tým, že sme kompenzovali zníženú mieru výhrevnosti toho média koncovým odberateľom,“ zdôraznil Smatana.

Pokiaľ ide o množstvo vodíka, ktoré môže potrubiami k zákazníkom prúdiť, poznamenal, že kapacitné obmedzenie nie je zásadnou témou. „Zásadnou témou je, koľko prímesi dokážu zvládnuť koncové zariadenia pri zachovaní úrovne bezpečnosti a stabilnej prevádzky,“ uviedol zástupca SPP-D s tým, že spoločnosť by do budúcna držala mieru prímesi vodíka zhruba na úrovni 10 %, ako to bolo v Blatnej.

Čo sa týka prípadného budúceho zvyšovania podielu vodíka, podľa Smatanu bude dôležité vždy dávkovať vodík a zamerať cieľové percento na zónu, v akej máme istý typ zariadení. „Je možné, že v budúcnosti budú vznikať vodíkové údolia, v ktorých nemusia byť odberné miesta, len čo sa týka domácností, ale môžu to byť aj priemyselné aplikácie. Sme si vedomí, že v budúcnosti môžu byť budované aj zóny, kde bude prímes vodíka na úrovni 100 %,“ povedal Smatana. Ale pokiaľ ide blending a domácnosti, rádovo ide stále o zhruba 10 % ako garancii bezpečnej prevádzky.

Pokiaľ ide o možné riziká, SPP – distribúcia ako prevádzkovateľ distribučnej siete musí mať zmonitorované rôzne technické aspekty a prípadné riziká mať ošetrené, konštatoval Smatana, ktorý sa vyjadril aj k vodíku ako energetickému zdroju budúcnosti. „Je to určite budúci vývoj a blending je cesta k tomu budúcemu vývoju,“ uzavrel Marek Smatana.

Dva smery skladovania vodíka

Skladovaniu vodíka sa vo svojom vystúpení zaoberal Roman Zavada, ktorý v spoločnosti NAFTA vedie oddelenie inovácií. Pripomenul, že spoločnosť sa mu začala venovať v roku 2013 spoločným projektom s rakúskym partnerom, pričom išlo o prelomový projekt, jeden z prvých svojho druhu na svete.

„Dnes vidíme 2 základné smery, skladovanie zmesi alebo v čistej forme. Sú tam isté rozdiely, a preto z nášho pohľadu je potrebné realizovať ďalší výskum, ktorý prinesie odpovede na otázky, či je skladovanie možné a za akých podmienok,“ vysvetlil Zavada s tým, že ide o veľkokapacitné skladovanie v podzemných zásobníkoch zemného plynu. „Zatiaľ čo dnes skladujeme zhruba 2,5 miliardy m3 zemného plynu, ak by sa tieto priestory transformovali na vodík, je to 2,5 bcm vodíka. Ide teda o obrovské možnosti,“ zdôraznil zástupca spoločnosti NAFTA, ktorá sa vo svojich projektoch dôsledne venuje aj otázkam bezpečnosti skladovania.

„Vodík je výbušnejší, jeho rozsah je ďaleko vyššie výbušný, prakticky v celom svojom rozsahu. V zásade ale treba povedať, že je difúznejší, oveľa rýchlejšie sa rozptýli a je menšia šanca, že by k explózii mohlo dôjsť. Pokiaľ ide o nižšiu výhrevnosť, je zhruba tretinová v porovnaní so zemným plynom. Ako som povedal, keďže skladujeme už v energetických jednotkách, celková skladovacia kapacita by poklesla,“ vysvetlil Zavada.

Pokiaľ ide o výber vhodných zariadení na skladovanie vodíka, spoločnosť NAFTA má v tejto súvislosti spracovanú rozsiahlu metodológiu, ktorá posudzuje, či jednotlivé objekty sú alebo nie sú vhodné, povedal Zavada. „Parametrov je veľmi veľa. V rámci nášho IPCEI projektu, ktorý sa zameriava práve na výber vhodnej štruktúry, je potrebné realizovať ďalší výskum, ktorý nám svojím spôsobom spresní parametre. Či tie, ktoré sú zadefinované, naozaj sú kľúčové a či ich daná konkrétna štruktúra spĺňa alebo nie,“ ozrejmil zástupca spoločnosti NAFTA, ktorý považuje vodík za možnosť posunúť slovenské plynárenstvo dopredu.

„Ako nám ukázal prvý projekt, ktorý sme odštartovali v roku 2014, skladovanie zmesi zemného plynu a vodíka je možné a treba len vyriešiť isté otázky a keď sa zodpovedajú, je to obrovská príležitosť pre plynárenstvo,“ uzavrel Roman Zavada.

Text: Roman Jurkovič, šu
Foto:SPNZ