Alexej BeljajevPrezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy a Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky Alexej Beljajev exkluzívne pre magazín Strojárstvo/Strojírenství hodnotí aktuálnu situáciu v odvetví:

„Rok 2022 bol z pohľadu slovenského priemyslu veľmi nepredvídateľný.
Priemysel trápil výrazný nedostatok materiálov a zároveň extrémne vysoká priemyselná inflácia. Kým rekordná spotrebiteľská inflácia je dnes na úrovni 15,4 %, priemyselná inflácia sa od vypuknutia vojny na Ukrajine drží nad 50 %. Aktuálne dáta Štatistického úradu SR dokonca hovoria, že ceny v priemyselnej výrobe sú už medziročne vyššie o 60 %.
Kým v minulosti sme mali výrobné procesy vyladené tak, že sme vedeli s dvojročným predstihom presne povedať, čo sa bude vyrábať, v tomto roku nedokážeme uviesť či v pondelok spustíme výrobu alebo budú fabriky stáť.
Problémy domácim výrobcom spôsobujú vysoké ceny, ale aj fakt, že nepredvídateľne skáču. Urobiť relevantnú cenovú kalkuláciu, aby ste kontrahovaním novej zákazky nedostali výrobu do červených čísel, je pre firmy mimoriadne náročné. Vysoké ceny energií a materiálov učia podniky hľadať skryté úspory, byť flexibilné, no zároveň mnohé z nich dostávajú do existenčných problémov.
Jednou z vecí, ktorá sa nám v roku 2022 podarila, je prijatie kurzarbeitu ako trvalého nástroja podpory v čase skrátenej práce. Nezaznamenali sme žiadne komplikácie, firmy posielajú žiadosti a ministerstvo práce vypláca podporu. Skúsenosti, ktoré sme v roku 2022 nadobudli nám však ukazujú, že je potrebné v niektorých oblastiach podmienky poskytovania kurzarbeitu zlepšiť. Prax ukázala, že bude potrebné zrušiť maximálne obdobie podpory, ktoré je dnes stanovené na šesť mesiacov v rámci 24 mesiacov. Chceme presadiť, aby sa podpora cez kurzarbeit schvaľovala vopred a pre žiadateľov boli uvoľnené všetky zamestnávateľmi akumulované zdroje. O tom všetkom práve teraz s ministerstvom práce rokujeme.
Naopak, výrazne negatívne vnímam fakt, že na konci roka 2022 začali neúmerne narastať náklady firiem cez doteraz nevídané množstvo poslaneckých návrhov, ktoré parlament prijímal bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia a diskusie. Považujem to za vrcholne nezodpovedný hazard s celou ekonomikou a budúcnosťou Slovenska. Opakovane zdôrazňujem, že mzdové príplatky neodmietame, no treba ich vnímať aj v kontexte ďalších poslaneckých návrhov, ktoré dostávajú firmy najmä zo sklárskeho, potravinárskeho, chemického priemyslu do existenčnej krízy a na hranu prežitia.
Do nového roka vstúpil slovenský priemysel s očakávaním, že štát v čo možno najkratšom termíne prijme a spustí také podporné schémy, ktoré budú porovnateľné s okolitými priemyselnými štátmi. Avšak neprehľadná situácia v otázkach kompenzácií vysokých cien energií pre priemysel pokračuje. Slovensko aktuálne nemá vyhlásenú žiadnu výzvu pomoci či už podľa článku 2.1 alebo 2.4 Európskeho dočasného krízového rámca. Schému 2.4 v týchto dňoch posudzuje Brusel. Nakoľko len kopíruje Dočasný krízový rámec, pripravená a zaslaná mohla byť podstatne skôr. Aj v prípade úspešnej notifikácie schémy dnes nepoznáme dátum zverejnenia výzvy, známe nie je vymedzenie referenčného obdobia či hornej hranice pomoci na podnik. Navyše, vyčlenený objem finančných prostriedkov pripadajúci na schému nie je dostatočný. Pri 600 miliónoch eur by štát vedel pomôcť 4 miliónmi eur iba 150 žiadateľom. Dotknutých subjektov je pritom násobne viac.
Tým, že dnes nemáme jasne stanovené pravidlá, máme problém kalkulovať. Nevieme s akými cenami energií môžeme počítať na tento rok. Pri energeticky náročných podnikoch, ako je priemysel to spôsobuje vážne problémy. Zároveň to znižuje konkurencieschopnosť našich závodov voči sesterským podnikom pri rozhodovaní materských koncernov, kam umiestniť či ponechať výrobu. Apelujem na vládu, aby s nami začala urýchlene komunikovať o tom, čo bude s priemyslom ďalej.“

Text Ing. Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy a Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky