soeMSlovenská ekonomika je závislá od zahraničného dopytu. Spomalenie všetkých veľkých ekonomík Európskej únie (EÚ), vrátane Nemecka, tak má vplyv aj na vývoj slovenského hospodárstva. Niektorí analytici sú však optimistickí a krajiny by sa mali podľa nich postupne vrátiť k rastu.


Podľa najnovších štatistík nemecká ekonomika, s ktorou je obchodne Slovensko previazané, zaznamenala v 2. štvrťroku tohto roka najväčší medzikvartálny pokles od začiatku vyhodnocovania týchto údajov v roku 1970. Hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa v období apríl-jún 2020 prepadol o 10,1 % oproti prvým trom mesiacom roka, keď medzikvartálne klesol o 2,2 %. Pokles HDP majú za sebou aj Francúzsko, Španielsko, Taliansko, ale i USA. "Slovenská ekonomika bola zasiahnutá najmä výpadkami zahraničného dopytu, keďže Nemecko a Európska únia (EÚ) sú jej hlavnými obchodnými partnermi. Sme presvedčení, že dno koronakrízy má Nemecko a aj Slovensko už za sebou a v treťom kvartáli sa vrátime k robustnému rastu, keďže vládne reštrikcie na spomalenie šírenia vírusu sú uvoľňované a predstihové dáta už signalizujú oživovanie sa prakticky všade vo svete," konštatuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Zároveň je presvedčený, že Slovensko je z hľadiska vývoja HDP v EÚ bezmocné. "Malá a otvorená slovenská ekonomika závislá od zahraničného dopytu je len pasažierom na rozkolísanej lodi v koronabúrke na mori externého prostredia. Vláda nemá žiadne priame páky, ako sa vyhnúť negatívnym dosahom koronašoku. Môže prijímať len opatrenia, ktoré budú zmierňovať vplyvy pandémie," myslí si Pánis s tým, že sčasti to robí, no fiškálne stimuly prichádzali pomaly, pomoc podnikateľskému sektoru bola a stále je malá a byrokraticky relatívne náročná. "Vláda premrhala príležitosť prísť s rýchlou odpoveďou vo forme veľkého balíka 'helikoptérových peňazí' a neskôr prijímať adresnejšie opatrenia. Pripomínam, že stavanie sa do roly fiškálne zodpovedného je, z istého uhlu pohľadu, v dnešných časoch značne neopodstatnené, keď Európska centrálna banka de facto rozdáva peniaze zadarmo a nie je problém refinancovať sa na trhoch," tvrdí Pánis.
Slovenská ekonomika naplno pocítila dosahy koronakrízy až v marci tohto roka. Ekonomika v prvom kvartáli klesla o 3,7 %. "Vývoj v 2. kvartáli, za ktorý zatiaľ údaje nepoznáme, bude ale ešte výrazne horší. Predpokladáme, že pokles slovenského HDP v 2. kvartáli dosiahne až dvojciferné číslo. Na svedomí to bude mať hlavne prudký prepad zahraničného dopytu a exportu. Ruku k dielu ale pridá aj slabšia spotreba zo strany slovenských domácností," očakáva analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Vysvetľuje, že spotreba sa počas koronakrízového obdobia prudko prepadla, čo bolo samozrejme dané aj tým, že obchody a prevádzky boli zatvorené. "S postupným uvoľňovaním karanténnych opatrení ľudia opäť dostávajú väčšiu chuť míňať, resp. majú chuť robiť aj to, čo počas krízy nemohli. Opäť teda začínajú chodiť do reštaurácií, kaviarní či obchodných centier a opäť nakupujú aj iné tovary, nielen potraviny a lieky. Rozsah, akým koronakríza zasiahne spotrebu, ale ukážu až nasledujúce mesiace," myslí si Glasová.
Vývoj bude záležať aj od miery nezamestnanosti. "Očakávame, že spotreba bude aj v nasledujúcom období slabšia a ľudia budú k míňaniu pristupovať opatrne. Pre vývoj v druhom tohtoročnom kvartáli bola pravdepodobne typická slabá spotreba, kedy bol citeľný opatrný prístup ľudí k míňaniu. To, ako dlho bude trvať takéto šetrenie zo strany spotrebiteľov, bude závisieť od ekonomického vývoja," podotkla Glasová.
Pánis si myslí, že európske ekonomiky majú poklesy v dôsledku koronakrízy už za sebou. "Katastrofálne čísla za prvý polrok a špeciálne druhý kvartál sú pohľadom do spätného zrkadla. Predpokladáme, že už v treťom štvrťroku sa ekonomika EÚ, ale aj americká, vrátia k robustnému rastu po tom, ako sú uvoľňované reštriktívne opatrenia na spomalenie šírenia sa pandémie. Signalizuje to celá séria predstihových ukazovateľov. Koronavírus vyvolal síce najhlbšiu, ale aj najkratšiu recesiu v novodobej histórii. Mala by byť obmedzená len na dva kvartály," očakáva Pánis.

TEXT: -mm- FOTO Reuters