Globálna pandémia stiahne svetovú aj slovenskú ekonomiku do recesie
Slovenská ekonomika sa v roku 2020 pre koronakrízu prepadne o historických 9,8 %. V reakcii na globálnu pandémiu prijali zasiahnuté krajiny opatrenia obmedzujúce spoločenský kontakt. Tieto opatrenia chránili zdravie obyvateľstva, ale priniesli aj ekonomické náklady. Ekonomická aktivita spomalila na Slovensku už koncom prvého štvrťroka. Znížili sa najmä investície a nezvyčajne prudko sa zhoršil aj zahraničný obchod. Očakávame, že v druhom štvrťroku dosiahne výkon ekonomiky dno, keď sa k poklesu priemyselnej a stavebnej aktivity pridá aj spotreba domácností. Najviac budú výpadkom spotreby zasiahnuté sektory ubytovania a stravovania, čo už naznačili aprílové údaje z eKasy a maloobchodných tržieb. Počas trvania obmedzení klesli výrazne aj predaje automobilov, či oblečenia. Výpadok spotreby budú čiastočne tlmiť vyššie tržby supermarketov, drogérií, a lekární. Gro aktivity ľudí sa totiž presunulo z práce a škôl do domácností, čo ľudia zohľadnili pri nákupoch.

Oživenie príde v druhej polovici roku 2020 a bude postupné
Uvoľnenie opatrení po celej Európe by malo priniesť postupné oživenie ekonomiky v druhej polovici roku 2020. Návrat k normálu bude však naprieč sektormi nerovnomerný. Kým od druhej polovice mája prevyšujú maloobchodné tržby z eKasy úroveň z februára, tržby reštaurácií a ubytovacích zariadení zaostávajú v polovici júna za predkrízovými úrovňami o 10 %, resp. 60 %. Výkon exportne orientovaného priemyslu bude tiež stúpať len postupne. Cezhraničná mobilita bola ešte začiatkom júna utlmená, keď počet najazdených kilometrov a prechodov hraníc nákladnou dopravou zaostávali medziročne o 13 %, resp. 20 %. Voľné kapacity sa tak v ekonomike napĺňajú len pozvoľne, čo dokumentuje aj spotreba elektriny, ktorá bola v tomto období nižšia medziročne o 10 %.

V roku 2021 bude oživenie aktivity pokračovať a HDP stúpne o 7,8 %. Zotavovať sa bude spotreba domácností aj zahraničný dopyt. Investície sa budú tvoriť pomaly, keďže ekonomika bude stále výrazne podchladená s množstvom nevyužitých kapacít. Vo verejných financiách predpokladáme konsolidáciu na dosiahnutie cieľov Programu stability v rokoch 2021-2023. Tá stlmí ekonomický rast, ktorý v roku 2022 dosiahne 1,8 %. Na konci horizontu prognózy podporí ekonomiku dočerpávanie EÚ fondov. Predkrízovú úroveň dosiahne ekonomika v roku 2022.

Riziká prognózy sú negatívne
Riziká prognózy sú skôr negatívne. Neistá dĺžka pandémie aj opakované návraty ochorenia môžu oživenie ekonomiky oslabiť. Globálne dodávateľské reťazce sa môžu narušiť a ich opätovné skoordinovanie môže trvať dlhšie, čo spomalí oživenie. Benefity zo zapojenia do medzinárodného obchodu môžu byť v budúcnosti oslabené tlakom na sebestačnosť. V neposlednom rade firmy v manažmente rizík budú viac zohľadňovať tvorbu likviditnej rezervy na úkor tvorby investícií a väčší dôraz sa môže klásť na geografickú diverzifikáciu dodávateľov. Hlavným pozitívnym rizikom sú dodatočné významné zdroje z EÚ z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré by po schválení mohli ekonomiku podporiť od 2022. Výraznejší pozitívny impulz do ekonomiky by prinieslo aj vynájdenie vakcíny. V tomto roku by ekonomiku mohli podporiť ešte diskutované opatrenia na podporu domácich investícií a dopytu.

Zamestnanosť pod tlakom
Zamestnanosť v roku 2020 výrazne klesne a z trhu práce ubudne 76 tis. pracovných miest. Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb (turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava), ale aj v priemysle a stavebníctve. Vládne opatrenia podporujúce skrátenú prácu (tzv. kurzarbeit) však budú nárast nezamestnanosti tlmiť. Predpokladáme, že bez týchto opatrení by došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu a nezamestnanosť by bola o takmer 35 tis. osôb vyššia. Oživenie trhu práce predpokladáme v druhom polroku 2020, avšak bude len postupné a predkrízovú úroveň zamestnanosti na horizonte prognózy nedosiahneme. Zrkadlovo, miera nezamestnanosti v roku 2020 stúpne na 8,2 % a v ďalších rokoch bude klesať. Stále sa však bude nachádzať nad predkrízovou úrovňou.

Množstvo OČR a PN zníži vykazovanú priemernú mzdu
Priemerná nominálna mzda v roku 2020 zvoľní tempo a zvýši sa len o 2 %. Rast priemernej mzdy bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov. V ďalších rokoch sa dynamika miezd obnoví spolu so spevnením trhu práce. Potreba fiškálnej konsolidácie však zasiahne aj trh práce a bude pôsobiť negatívne na mzdový vývoj najmä vo verejnom sektore.

Prepad ceny ropy stiahne infláciu v roku 2020
Inflácia v roku 2020 spomalí na 1,8 %. Zníženie je výsledkom najmä výrazného poklesu cien ropy pre výpadok globálneho dopytu po mobilite. Nižšia cena ropy stlmí v druhej polovici roka aj rast cien potravín v dôsledku nižších cien vstupov v poľnohospodárstve. Potraviny však počas trvania karanténnych opatrení zdraželi pod vplyvom neúrody, ale aj rastu dopytu koncentrovaného v supermarketoch. Ceny služieb a obchodovateľných tovarov zareagujú na prepad ekonomiky s oneskorením. Regulované ceny sú ovplyvnené zvýšením cien elektrickej energie od januára tohto roka.

TEXT Richard Priesol, Branislav Žúdel – Inštitút finančnej politiky (krátené)