titM„Matka všetkých kríz“, „vojnový stav“, „najväčšia ekonomická katastrofa po druhej svetovej vojne“ aj takýmito silnými výrazmi pomenovali odborníci hospodárske následky súčasnej pandémie.


Náš svet sa za niekoľko týždňov celkom zmenil. Teraz sa k slovu dostávajú analytici a ekonómovia, aby jasne povedali ako ďalej. Akokoľvek je metafora „vojna s koronavírusom“ zavádzajúca, dnes už je zrejmé, že súčasná globálna sanitárna kríza bude mať epochálne následky, ako mali svetové vojny minulého storočia.

Plán aj odvaha
Politickí lídri dnes musia mať plán a mať odvahu, silu a schopnosť ho vysvetliť občanom. Lebo ozdravenie a riešenie všetkých dosahov tejto krízy, najmä na ekonomiku a finančný sektor nebude ani jednoduché ani lacné. Musíme sa vrátiť k zmyslu podnikania, kde je popri zisku podstatná aj úloha spoločenská. Súčasná pandémia si vynútila pozrieť sa realistickejšie na viaceré pravidlá zväzujúce ruky členským štátom Európskej únie. Nová eurokomisia dokonca navrhla uvoľniť Pakt stability a rastu, ktorý zaväzoval vlády udržať deficit pod 3 percentami a vládny dlh pod 60 percentami.

* * * * *
„ Pohľad na ekonomické dejiny ukazuje, že ľudstvo má veľkú schopnosť regenerácie.“
* * * * *

Pohľad na ekonomické dejiny ukazuje, že ľudstvo má veľkú schopnosť regenerácie. Naša previazanosť, deľba práce, závislosť na ostatných však znamenajú, že ekonomické šírenie nákazy môže byť rýchlejšie než to biologické. Lebo ani bohatý svet nemá neobmedzené zdroje. Keď „vypneme“ ekonomiku, bude to síce epidemiologicky v pohode, ale za dva roky nebudeme mať žiadne hospodárstvo. Teda ani peniaze na dôchodky, liečbu bežných chorôb, školstvo, kultúru…

obr1

Narušený chod ekonomiky a trhov
Teraz je dôležité čo najrýchlejšie nastúpiť na cestu k normálu. Česká republika i Slovensko sú priemyselné krajiny. V globálne prepojenej ekonomike nie je nič výhoda. Aj veľké podniky už ohlasujú problémy a niektorí zamestnávatelia pristúpili aj k prepúšťaniu. Vláda predložila prvé opatrenia na záchranu.
Slovenský kurzarbeit však nemusí byť dostatočným nástrojom na udržanie zamestnanosti. Prekážkou je strop vo výške 880 eur, ktorý predstavuje 80 % priemernej mzdy na Slovensku. Kurzarbeit nie je príspevok pre firmu, ale pre zamestnanca. Ak má byť pre neho skutočnou pomocou, musí vychádzať z jeho konkrétnej mzdy. Platy zamestnancov v priemyselnej výrobe sú často vyššie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Platí to aj pre radových zamestnancov, ktorým priemernú mzdu zvyšujú príplatky za zmennosť, za prácu cez víkend a v noci či za prácu v rizikovom prostredí. Najmä na Slovensku sme v posledných rokoch pozorovali rast miezd predbiehajúci produktivitu. Spôsobila to najmä celospoločenská objednávka komunikovaná štátom. „Je paradoxom, že dnes, v zlých časoch, nepomôžeme práve zamestnancom, ktorí vo forme odvodov či priamych a spotrebných daní prispeli v minulých rokoch do systému najviac. Tak, ako ani dane a odvody nie sú limitované vopred určenou výškou, nemala by byť limitovaná ani pomoc v horších časoch,“ konštatuje generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz.

Na chvoste EÚ
Kurzarbeit je moderné opatrenie, ktoré okolité štáty uplatňujú bežne pri znížení dopytu a zhoršení ekonomickej situácie podniku. Pôvodne bolo určené práve ako pomoc pre ľudí pri prírodných udalostiach, akými sú povodne či zemetrasenia, od ktorých sa ochorenie COVID – 19 líši len mierne.
Príspevok pre zamestnanca sa v zahraničí pohybuje od 80 % (Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko, VB), cez 90 % (Švédsko, Rakúsko) po 100 % (Írsko, Dánsko, Holandsko, Nórsko). Zároveň, mnohé krajiny ako Anglicko, Francúzsko či Nemecko majú navyše odpustené odvody. V slovenskom priemysle, kde zamestnanec z dôvodov zmennosti často zarába viac ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve, príspevok štátu zďaleka nedosahuje 80 percent jeho mzdy a je výrazne nižší ako v ostatných krajinách EÚ.
Na záchranu pracovných miest zamestnancov, ktorí do systému dlhodobo prispievali najviac, štát prispeje najmenej. Systém opatrení, ktorý bol predstavený, je krok správnym smerom. Dnes však potrebujeme, aby bol tento krok ešte odvážnejší a razantnejší v záujme záchrany a udržania našej konkurencieschopnosti. Firmy sú totiž v čoraz komplikovanejšej finančnej situácii.

TEXT Eleonóra Bujačková