"Všetky diely zariadenia musia byť leštené – mikroorganizmy sa ťažšie zachytia na hladkých a lesklých plochách," uviedol Podhorský. Vo svete je podľa Podhorského asi 15 ďalších pracovísk, ktoré sa technológiou plazmového leštenia v elektrolyte zaoberajú a v tejto oblasti aj publikujú.
"Väčšinou sú to univerzity a výskumné ústavy, v priemysle nie je príliš rozšírená. Okolo možnej spolupráce našu fakultu v nedávnej minulosti oslovila i firma Apple, Inc. z Kalifornie. Treba spomenúť, že s riešenou problematikou bol priznaný aj patent, iniciátorom ktorého bol Tomáš Vopát," pripomenul. V súčasnosti sa tiež realizuje výskum v súvislosti s touto technológiou v rámci projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja a Vedeckej grantovej agentúry, do ktorého je zapojených viacero pracovníkov UVTE.
Pri plazmovom leštení v elektrolyte sa používa voda s prídavkom malého množstva solí, ktoré sú vyberané tak, aby neboli zo zdravotného alebo ekologického hľadiska problematické. Počas leštenia súčiastok sa na ich povrchu vytvorí tenká vrstvička pary, cez ktorú prechádza elektrický prúd. Povrch za krátky čas získa vysoký lesk. Kvalita vylešteného povrchu ani množstvo materiálu odobraného z lešteného povrchu v podstate nezávisia od zloženia alebo čistoty elektrolytu a časom sa nemenia. Proces leštenia trvá väčšinou 1,5 až dve minúty.

Zdroj: TASR