"V roku 2021 predpovedáme zotavenie s nárastom 5,8 %, ale to je len čiastočné zotavenie," povedala Gopinathová v rozhovore pre CNBC. "Takže očakávame, že aj na konci roka 2021 bude úroveň ekonomickej aktivity nižšia, než sme prognózovali pred koronavírusom," dodala.
Novým koronavírusom sa nakazili už vyše 2 milióny ľudí po celom svete. Pandémia spôsobila, že vlády zaviedli reštriktívne opatrenia na jej zastavenie. Vlády a centrálne banky tiež prijali opatrenia na pomoc firmám a domácnostiam, aby zvládli túto krízu. Gopinathová označila ich reakciu za "agresívnu" a "rýchlu".
"Myslím si, že ak to porovnáme s globálnou finančnou krízou, reakcia bola podstatne rýchlejšia a jej rozsah bol oveľa väčší," uviedla Gopinathová. Upozornila, že ekonomiky po celom svete ohlásili fiškálne stimuly v celkovej hodnote zhruba 8 biliónov USD (7,4 bilióna eur).
Varovala však, že stimuly nie sú "rovnomerne distribuované" naprieč ekonomikami, keď až 7 biliónov pochádza z krajín skupiny G20. "Obavy, ktoré máme, sa viac týkajú rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré majú menší fiškálny priestor a musia riešiť problémy s externými účtami."

Druhú recesiu po koronakríze môže vyvolať dlhová kríza
Experti varujú, že existuje riziko dvojitej recesie ekonomík po celom svete. Druhú by mohli vyvolať dlhové krízy spôsobené nárastom výdavkov v súvislosti so záchrannými a stimulačnými programami na boj s následkami pandémie nového koronavírusu.
Pandémia spôsobila prepad ekonomiky, na čo vlády logicky zareagovali obrovskými balíkmi stimulov. Tieto výdavky sú, ako sa zhodujú experti, nevyhnutné na podporu ekonomík. Avšak vysoké zadlženie môže spôsobiť v niektorých krajinách hlboké krízy a dvojitú recesiu.
Analytická spoločnosť Economist Intelligence Unit (EIU) už koncom marca varovala, že nás zrejme čakajú dlhové krízy. "Vlády teraz zvyšujú fiškálne výdavky, aby bojovali s epidémiou, zachránili základy ekonomiky a pracovné miesta. To spôsobí výrazný nárast deficitov v budúcich rokoch."
Svetová banka (SB) už v januári, teda ešte predtým, než krajiny začali prijímať reštrikcie na zastavenie epidémie, varovala pred novou dlhovou krízou. SB označila aktuálne vlnu akumulácie dlhu, ktorá sa začala v roku 2010, za "najväčší, najrýchlejší a najširší nárast" globálnych pôžičiek od 70. rokov minulého storočia.
V 1. polroku 2019 vyskočil globálny dlh o 7,5 bilióna USD (6,9 bilióna eur) a dosiahol rekordných 250 biliónov USD, uviedol vlani Inštitút pre medzinárodné financie (IIF). "Keďže nič nesignalizuje spomalenie, očakávame, že globálna dlhová záťaž v roku 2019 prekoná 255 biliónov USD, pričom hlavnými motormi sú USA a Čína," napísal IIF koncom vlaňajška, keď ešte nikto nehovoril o globálnej pandémii.
Medzinárodný menový fond (MMF) aktuálne počíta s tým, že globálna ekonomika s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamená najhoršiu finančnú krízu od Veľkej hospodárskej krízy, keďže vlády po celom svete predlžujú reštrikcie na boj s pandémiou nového koronavírusu.
Správa EIU tvrdí, že vzhľadom na bezprecedentné tlaky a neistotu, ako dlho bude súčasná kríza trvať, je možnosť štátov, že sa samé po kríze dostanú z dlhov, čoraz menšia. V minulosti sa používali na zníženie vysokých rozpočtových deficitov úsporné opatrenia, ktoré sa zrejme nebudú dať zrealizovať počas postkrízového zotavovania.
Bez realistických opatrení, ktoré zabránia dlhovým krízam štátov, môže ekonomiky zasiahnuť druhý a potenciálne silnejší úder, a to sa týka predovšetkým vysoko zadlžených krajín, ako sú Taliansko či Španielsko, pričom dlhová kríza by sa mohla preniesť aj na ďalšie trhy, varovala EIU. Nejaký čas bude ťažko akceptovateľné zvyšovanie rozpočtových príjmov prostredníctvom zvýšenia daní, pričom by to ani nemuselo stačiť, tvrdia autori štúdie EIU. Okrem toho je nepravdepodobné, že by vzrástol dopyt investorov po štátnych dlhopisoch.
"Mnohé rozvinuté krajiny sa môžu v strednodobom horizonte ocitnúť na pokraji dlhovej krízy," uviedla šéfka globálnych prognóz EIU Agathe Demaraisová. "Umocňuje to ešte fakt, že mnohé európske krajiny, ktoré najviac zasiahla táto epidémia, ako sú Taliansko a Španielsko, mali už pred pandémiou koronavírusu slabé fiškálne pozície."
Demaraisová upozornila, že veľká časť južnej Európy sa doteraz vyrovnáva s rokmi úsporných opatrení, pričom jej problémy spôsobujú vysoké dlhy, rozpočtové deficity a starnutie populácie. "Dlhová kríza v ktorejkoľvek z týchto krajín by sa rýchlo rozšírila do ďalších rozvinutých krajín a na rozvíjajúce sa trhy a stiahla by globálnu ekonomiku do ďalšej, zrejme oveľa hlbšej hospodárskej krízy," dodala.

TEXT Michal Múdrý