Blackout by mal podľa asociácie význam len vtedy, ak by sa doň zapojili všetky krajiny európskeho kontinentu. V súčasnej dobe voľného pohybu osôb a globalizácie je to podľa AZZZ prakticky nemožné, preto by mohol mať význam iba vo veľmi uzavretých krajinách. "Ani potom by sme však nemali stopercentnú istotu, že sa vírus nevráti opäť. Z čoho budú potom firmy platiť zdravých a práceschopných ľudí? A z čoho bude štát vyplácať nezamestnaných, ak podnikatelia a bežní občania prestanú prispievať do štátnej kasy?" dodala asociácia, ktorá opätovne volá po zriadení hospodárskeho krízového štábu.
Predseda Klubu 500 Vladimír Soták súčasne vyzval predsedu vlády, aby na tlačových konferenciách neprezentoval návrhy, ku ktorým neexistujú žiadne analýzy, zdravotné odporúčania a ktoré podľa neho môžu byť v tejto forme považované za šírenie poplašnej správy.
"Vyjadrenia, ktorých sme svedkami v priamom prenose, škodia krajne, naštrbujú dôveru investorov v schopnosť krajiny vrátiť požičané peniaze po skončení krízy a môžu viesť k bankrotu celého Slovenska," podotkol Soták s tým, že premiér by sa mal venovať riešeniu kľúčových problémov SR, nie nepodstatným veciam.
Klub 500 aj s ostatnými zamestnávateľmi podľa Sotáka žiadal predsedu vlády o stretnutie. Ako dodal, na to však Matovič "nemá čas". "Pán premiér, mali by ste sa venovať riadeniu krajiny, musíte urýchlene iniciovať opatrenia na záchranu ekonomiky, na záchranu veľkých podnikov, aby sme čo najskôr po pominutí zdravotných rizík mohli naštartovať ekonomiku na plný výkon," adresoval premiérovi Soták.
Matovič v stredu predstavil návrh na "vypnutie Slovenska" počas niekoľkých týždňov. Na minimum by sa podľa neho znížila mobilita ľudí, dodržiavala by sa vojenská disciplína a fungovalo by vojenské zásobovanie. Takýto dočasný stav by podľa neho umožnil čo najrýchlejšie naštartovať ekonomiku, ktorá za súčasnej situácie bude dlhodobo trpieť.

Blackout je cesta do ekonomického pekla
Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) je presvedčená, že súčasnú ekonomickú krízu súvisiacu so šírením nového koronavírusu určite nevyriešime blackoutom, či celoplošným vypnutím všetkých bázických oblastí života krajiny. Je to cesta do ekonomického pekla, z ktorého sa bude ťažko dostávať, uviedol vo vyhlásení komory jej predseda Peter Mihók.
"Naopak, sme presvedčení, že nami navrhované celoplošné opatrenia chrániace ekonomiku ako celok, a nie parciálne vybrané oblasti, sú cestou k zvládnutiu súčasnej situácie a aj k nástupu do obdobia, kedy budeme chodiť bez rúšok. Symbióza a synergia jednotlivých častí ekonomiky je veľmi silná a každé narušenie vzájomného prepojenia ekonomických činností vedie k jej deštrukcii," upozornil.
Slovensko podľa neho v oblasti ochrany života a zdravia občanov zvláda zatiaľ náročné obdobie s dobrými výsledkami a môže byť aj príkladom pre mnohé ďalšie krajiny. Vďaka za to patrí občanom za ich rešpekt k prijímaným opatreniam, firmy a podnikatelia zase plne chápu svoju spoločenskú zodpovednosť voči zamestnancom a ich rodinám, zdôraznil Mihók.
"Preto sa v danej situácii nemôžeme stotožniť s úvahami o zavedení absolútneho, niekoľkotýždňového a celoplošného vypnutia krajiny (blackout) s vojenským či polovojenským režimom. V prvom rade na to nie je žiadny pádny dôvod a v druhom rade predstava, že týmto spôsobom ochránime ekonomiku od väčších a dlhodobejších strát, je absurdná," vyhlásil predseda SOPK.
Diagramy analytikov z ministerstva zdravotníctva sú podľa neho čisto matematickou fikciou, ktorá nemá žiadnu oporu v realite. Kým Česká republika a väčšina európskych krajín uvádzajú ako vrchol pandémie apríl, alebo prelom apríla a mája, "my ho bez akýchkoľvek dôkazov posúvame na koniec júla".
"Obraciame sa preto na všetkých – vládu, parlament, podnikateľov, zamestnancov, ale aj všetkých občanov –, aby sme, tak ako doteraz, spoločnými silami udržali racionalitu zvládnutia tejto náročnej situácie, vedomí si skutočnosti, že raz tu koronavírus nebude, ale jeho ekonomické dopady budú pôsobiť ešte dlhšie. Naším spoločným cieľom je ich minimalizovať tak čo do objemu, ako aj časového pôsobenia," dodal Mihók.

Zlý nápad s neistým výsledkom, tvrdia analytici
Blackout, alebo tiež vypnutie slovenskej ekonomiky, by prinieslo vážne ekonomické straty, s ktorými by sa hospodárstvo vyrovnávalo ešte niekoľko rokov. Navyše nie je jasné, či by sa podarilo šírenie ochorenia COVID-19 úplne zastaviť. Zhodli sa na tom analytici. Lepším riešením by podľa nich bolo zachovať všetky výroby, ktoré majú reálny odbyt a kde nehrozí vysoké riziko šírenia pandémie.
"Vystríham pred ním (blackoutom), keďže by išlo o vraždu slovenskej ekonomiky, s následkami ktorej by sme sa museli vyrovnávať zrejme niekoľko rokov. Liečba by bola horšia ako samotná choroba a nie je isté, či by sa ju podarilo zdolať," zdôraznil analytik J&T Banky Stanislav Pánis. V prípade blackoutu by podľa neho nastali enormné ekonomické straty v podobe permanentnej alebo ťažko obnoviteľnej straty produkčných kapacít. Slovensku by hrozila strata zahraničných trhov, ktoré sú pre našu exportne orientovanú ekonomiku životne dôležité.
Ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž upozornil, že už v súčasnosti niektoré kľúčové firmy na Slovensku stoja, lebo nemajú dostatok objednávok. "Na druhej strane sú tu firmy, ktoré majú odbyt, a tie by som rozhodne nevypínal, pokiaľ by sa situácia nevyvinula ako v Španielsku alebo v Taliansku," myslí si Baláž. Slovensko podľa neho schvaľuje veľmi nákladné opatrenia, ale nemá dostatok prostriedkov. "Nemáme takú centrálnu banku, ktorá tlačí peniaze. Toto môžu robiť USA, ale naša centrálna banka nemá túto právomoc. Musíme byť radi za všetky tie príjmy, ktoré nám firmy a občania pošlú," povedal Baláž.
Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej by úplne vypnutie slovenskej ekonomiky na jeden mesiac malo veľký dopad na ekonomiku a trh práce. Aby to bolo účinné, muselo by potom podľa Muchovej prísť rýchlejšie oživenie, no to by muselo nastať, vzhľadom na otvorenosť ekonomiky, aj u našich odberateľov.
"Hlavnou otázkou ale ostáva, či by to fungovalo podľa plánu, a tu žiaľ, vzhľadom na mieru neistoty nevieme odpoveď. Želaným výsledkom by bolo zastavenie nákazy na Slovensku a obnovenie štandardnej ekonomickej aktivity, pričom by sme ale museli zabezpečiť, aby sa nevytvorila druhá, prípadne tretia vlna nákazy dovezená zo zahraničia, ktorá by si vynútila znovu veľké obmedzujúce opatrenia," upozornila Muchová.
Podľa Baláža by zastavenie ekonomiky napríklad na mesiac neznamenalo prepad vo výške jednej dvanástiny (8,3 %) hrubého domáceho produktu (HDP), ale podstatne viac. Náklady na toto opatrenie by boli vyššie aj podľa Pánisa. "Neplatilo by, že sotva by vláda stlačila tlačidlo 'zapnúť', ekonomika by začala normálne fungovať. Nie je nočnou lampou. Škody by rozhodne neboli ekvivalentom 1/12 HDP," dodal analytik.

TEXT Michal Múdrý (Podľa TASR)