Bolo by zaujímavé spočítať, koľkokrát denne sme v úzkom kontakte alebo v blízkej zóne elektrických prístrojov a technických zariadení generujúcich elektromagnetické žiarenie. Dôsledkom tohto faktu sú rôzne ochranné opatrenia, ktoré by mali viesť k zníženiu veľkosti EMP, resp. k zníženiu stupňa zaťaženia EMP, ktoré nás denne stále viac obklopuje.
Problematika pôsobenia elektromagnetického poľa na živé organizmy je už viac ako 40 rokov intenzívne skúmanou problematikou a stále neboli určené jednoznačné vplyvy a následky pôsobenia takéhoto poľa. Dokázanie negatívnych účinkov (rakovina, psychické poruchy, poškodenie orgánov atď.) by malo dramatický vplyv na súčasný život moderného človeka, ktorý je denne vystavovaný elektromagnetickým poliam rôznych intenzít z rôznych zdrojov. V súčasnosti sa vplyvom EMP zaoberá hlavne Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, World Health Organisation) a Medzinárodná komisia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP, International Commission on Non-Ionizing Radiation Protection), ktoré stanovili, že elektrické zariadenia musia spĺňať určité limity, musia byť elektromagneticky kompatibilné, aby mohli byť používané v praxi bez ohrozenia zdravia človeka.
ÚČINKY ŽIARENIA Z MOBILNÝCH TELEFÓNOV
Mobilne telefóny sú nízko výkonné mikrovlnné prístroje, ktoré vysielajú a prijímajú signály zo siete stabilných základňových staníc pracujúcich s vyšším výkonom. Pôvodný mobilný telefónny systém používal na komunikáciu medzi vreckovými prístrojmi a základňovými stanicami analógové signály, ale tie sú teraz rýchlo nahrádzané digitálnymi systémami. Väčšina mobilných telefónnych systémov v súčasnej dobe operuje na frekvenciách od 800 MHz do 2 GHz, ale je pravdepodobné, že v budúcnosti budú využívané aj vyššie frekvencie. Je možné, že vo vzdialenosti do niekoľkých metrov sú limitné hodnoty expozície pri niektorých anténach základňových staníc prekračované, ale tie sú obvykle montované na stožiaroch alebo na vrcholoch budov.
Aj keď väčšina moderných mobilných telefónov (napríklad tie, ktoré používajú GSM technológiu) generuje pole s intenzitou, ktorá je pod odporúčanými hodnotami, je používateľ mobilného telefónu vystavený rádiovým frekvenciám v rozsahu rádovo niekoľkonásobne vyššom ako tie, s ktorými sa denne stretávame v bežnom prostredí. Keďže sú mobilne telefóny pri použití v blízkosti hlavy, nie je celkom správne porovnávať intenzitu vyžarovaného poľa s odvodenými odporúčanými hodnotami. Namiesto toho je v tomto prípade potrebne určiť energiu absorbovanú hlavou používateľa. Sofistikovaný počítačový model telefónu a hlavy ako spojený systém by mal poskytnúť spoľahlivú informáciu o absorbovanej energii. Výstupný výkon väčšiny vreckových digitálnych prístrojov je oveľa nižší než 1 W a výkony starších analógových prístrojov sú limitované predovšetkým životnosťou batérie. Z dôvodu týchto výkonových obmedzení sa dá predpokladať, že moderné mobilne telefóny negenerujú absorbovateľnú energiu vo svetle prijatých odporúčaných hodnôt v nadlimitných úrovniach.
Tá potom vysiela signál prístroju na zvýšenie výkonu a dôsledkom je ďalšie zvýšenie absorpcie energie hlavou, pokiaľ sa kontakt hlavy s anténou nepreruší. Zvyšujúce sa využitie mobilných telefónov vzbudilo obavy verejnosti z eventuálnych dlhodobých zdravotných následkov. Európska komisia ustanovila expertnú skupinu, ktorá by mala prehodnotiť súčasný stav a zvážiť smery budúceho výskumu. Ustanovená expertná skupina vo svojej správe uvádza, že je nepravdepodobné, že by sa definitívnu odpoveď na otázky spojené so zdravotnými dôsledkami mobilných telefónov podarilo získať v dohľadnej dobe. Skupina sa domnieva, že zvýšený počet dobre navrhnutých a vedených štúdií by mohol poskytnúť dostatočne vierohodné informácie, svedčiace o tom, že tento druh zariadení nepoškodzuje zdravie ľudí. Expertná skupina odporučila vykonať ďalšie štúdie biologických účinkov a štúdie nepriaznivých vplyvov mobilných telefónov na zdravie ľudí. ICNIRP zaujala k otázke vplyvu mobilných telefónov a základňových staníc na zdravie stanovisko, ktoré zverejnila vo svojom vyhlásení. Vo svojom stanovisku komisia dochádza k záveru, že nie je jednoznačný dôkaz zvýšeného rizika rakoviny, ale že doposiaľ získané výsledky hovoria pre pokračovanie výskumu v tejto oblasti.
WHO v rámci svojho medzinárodného projektu venovaného problematike EMP spolupracuje s Európskou komisiou, ICNIRP a ostatnými medzinárodnými inštitúciami a národnými orgánmi na riešení otázok, týkajúcich sa vplyvu expozície rádiofrekvenčných polí emitovaných mobilnými telefónmi a ich základňovými stanicami na zdravie ľudí.
VYUŽITIE MIKROVĹN NA PRENOS DÁT
Parabolické mikrovlnne antény generujú smerové priamočiare zväzky lúčov, ktoré sa používajú na prenos dát. Operujú na frekvenciách od 2 GHz do 40 GHz. Parabolické antény sú montované na budovy alebo veže, a pretože priemer zväzku lúčov je malý, pripadá expozícia do úvahy len pri expozícii hlavného zväzku, ktorá je možná iba vo vzdialenosti stoviek metrov od antény. Používaný výkon je nízky (niekedy do 8 W, ale často menej ako 1 W) a expozícia obyvateľstva bude omnoho nižšia, ako sú stanovené limity. Frekvenčný rozsah je znázornený na obr. 1.
OCHRANA OBYVATEĽOV PRED ÚČINKAMI ŽIARENIA Z MOBILNÝCH TELEFÓNOV
Pre posúdenie škodlivosti elektromagnetického žiarenia (elmgž) elektronických zariadení na ľudský organizmus sú spracované zodpovedajúce STN, ktoré určujú hodnoty expozície pre obyvateľov, resp. zamestnancov, týmto žiarením a stanovujú najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia ako základného preventívneho opatrenia proti poškodeniu ich zdravia. Za základný dokument pre oblasť vysokých frekvencií elmgž (10 kHz až 300 GHz) prijatý Európskou úniou (EÚ) je možné považovať Európsku normu ENV 50166-2, ktorú spracovala Európska komisia pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) v roku 1995.
Odporúčania tejto normy boli overované a postupne prijímané v jednotlivých štátoch EÚ. V nadväznosti na vyššie uvedenú normu sú riešené otázky elmgž elektronických zariadení pre Slovenskú republiku v nasledujúcej legislatíve:
• Zákon č. 306/2012 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• Nariadenie vlády SR č. 217/2008 Z. z., o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetického poľa,
• Vyhláška MZ SR č. 534/2007 Z. z., o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí.
Na základe vyššie uvedenej legislatívy je možné stanoviť tzv. akčné hodnoty nepretržitej expozície pre elektromagnetické polia vytvárané vyžarovaním MT. Pre obyvateľov SR sú to nasledujúce veličiny a ich akčné hodnoty:
Vyššie uvedené veličiny elektromagnetické poľa sú vzájomne ekvivalentné (pre frekvencie nosnej f > 10 MHz stačí vyhodnotiť jeden z nich) a ich akčné hodnoty sú pre potreby vyhodnocovania expozičnej doby vztiahnuté k 6-minútovému intervalu.
V Európskej norme ENV 50166-2 je definovaná ďalšia veličina, pomocou ktorej je možné hodnotiť vyžarovanie elektronických zariadení vo frekvenčnom pásme 10 kHz až 300 GHz. Jedná sa o tzv. „špecifickú mieru absorpcie“ označovanú SAR (Specific Absorption Rate). SAR je definovaná ako časová derivácia prírastkov energie (dW) absorbovaných v prírastkoch hmotnosti (dm) obsiahnutých v objeme (dV) o mernej hustote ρ vzťahom
Pre používanie mobilných telekomunikačných zariadení (teda aj MT) je podľa Európskej normy ENV 50166-2 odporúčaná maximálna hodnota SAR na 2 W/kg, pričom sa všetky hodnoty SAR musia spriemerovať za ľubovoľný 6 minútový interval.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorú je nutné pri používaní MT brať do úvahy je hĺbka vniknutia d elmge do tkaniva hlavy používateľa. Pre jej stanovenie platí vzťah
Podľa (7) je hĺbka vniku pre pásmo 900 MHz d = 3,62 cm a pre pásmo 1 800 MHz je d = 2,43 cm. Rozloženie intenzity elektrického poľa mobilných telefónov v tkanive ľudskej hlavy je znázornené na (obr. 2, 3).
Ak zoberieme do úvahy typickú polohu telefónu a hlavy, zistíme, že najviac ožarované časti hlavy sú časti nachádzajúce sa v okruhu blízkeho poľa, čiže oblasť nad a za uchom, na strane kde je mobilný telefón používaný. Uvedené je platné u analógového telefónu. U digitálneho telefónu je situácia trochu iná vzhľadom na to, že tento druh mobilného telefónu využíva viac frekvencií. To znamená že hranica blízkeho poľa nie je sústredená do jedného bodu, ale je kvôli viacerým frekvenciám sústredená do viacerých bodov.
Ak zoberieme do úvahy typickú polohu telefónu a hlavy, zistíme, že najviac ožarované časti hlavy sú časti nachádzajúce sa v okruhu blízkeho poľa, čiže oblasť nad a za uchom, na strane kde je mobilný telefón používaný.
AKÁ JE HUSTOTA VÝKONU, DOPADAJÚCEHO NA NAŠU HLAVU, KEĎ POUŽÍVAME MOBILNÝ TELEFÓN?
Hustota výkonu, dopadajúceho na 1 meter štvorcový sa vypočíta podľa jednoduchého vzťahu S=P/4πR2, kde písmeno P označuje výkon vysielača a R vzdialenosť od vysielača. Keď použijeme tento vzťah pre výpočet dopadajúceho výkonu na jeden meter štvorcový, ale uvážime, že vzdialenosť R je 1 centimeter = 0,01m (vzdialenosť mobilu od našej hlavy) a výkon mobilu je dva watty, dostaneme výsledok, že v tesnej blízkosti našej hlavy dopadá z antény mobilného telefónu na našu hlavu žiarenie s hustotou výkonu 1591,5 W/m2. Keď porovnáme túto hodnotu s hustotou výkonu vo vzdialenosti 10 m od antény vysielača BTS (0,04W/m2), zistíme, že mobilný telefón ožaruje našu hlavu 39 787 krát viac, ako vysielač BTS. Treba si ale uvedomiť, že mobilný telefón nevysiela rovnakým výkonom. Pri začatí spojenia so základňovou stanicou – vysielačom – si mobil meria dostupnosť (vzdialenosť) od najbližšieho vysielača a zníži si sám vysielaný výkon na najmenšiu potrebnú hodnotu. Takto sa zníži ožarovanie užívateľa. Teda čím bližšie je k nám základňová stanica (vysielač), tým menej nás ožaruje náš vlastný mobilný telefón.
ŠTÚDIE O VPLYVE MOBILNÝCH TELEFÓNOV NA ZDRAVIE
Nórski a švédski vedci tvrdia, že našli možný súvis medzi používaním mobilného telefónu a únavou, bolesťami hlavy a pocitom pálenia ucha a kože. Potvrdzuje to štúdia, ktorá bola vykonaná Dr. Gunnhildom Oftedalom z Nórskej technickej univerzity v Trondheime a švédskymi vedcami. Výskum sa uskutočnil pomocou dotazníkov, ktoré boli rozoslané náhodne vybraným ľuďom zo zoznamu mobilných operátorov, ktorí používali mobilný telefón k výkonu svojej práce. Bolo rozoslaných 12 000 dotazníkov vo Švédsku a 5 000 v Nórsku. Vyplnené dotazníky zaslalo naspäť 7 803 Švédov a 3 828 Nórov. Vyhodnotením dotazníkov sa zistilo, že 31 % Nórov sa stretlo aspoň s jedným symptómom, na rozdiel od 13 % Švédov. Dôvodom tohto veľkého nepomeru je rozdiel v počte dotazníkov a rozdiel v charaktere populácie. Symptómy uvádzané oboma skupinami boli podobné. Pocit pálenia ucha bol pozorovateľný počas telefonovania. Iné symptómy ako bolesť hlavy, sa objavili do 1,5 hodiny po ukončení hovoru a pretrvávali po dobu 2 hodín. 48 %-78 % Nórov, v závislosti od druhu symptómu uviedlo, že hovor musí trvať 5 minút a viac k vyvolaniu symptómu. Tento istý fakt bol pozorovaný aj u Švédov, kde sa pomer pohyboval od 38 % – 68 % v závislosti od druhu symptómu.
Dánska spoločnosť pre výskum rakoviny zverejnila štúdiu, kde poprela súvislosť medzi používaním mobilných telefónov a vzniku nádorov na mozgu. Analyzovali sa údaje z Fínska, Nórska a Švédska od roku 1974 do roku 2003, so zameraním na roky 1998 až 2003. Táto štúdia sledovala približne päťročné obdobie, keď bol najväčší nárast mobilnej komunikácie.
V roku 2007 bol uverejnený výskum Švédskeho národného inštitútu, ktorý viedol Kjell Hansson Mild na vzorke 4 400 ľudí. Výsledky ukázali, že u ľudí, ktorí používali mobilný telefón pravidelne počas desiatich rokov približne hodinu denne, stúpol výskyt niektorých druhov malígnych nádorov až o 240 percent.
Aký je záver? Väčšina štúdií zatiaľ nepreukázala jednoznačný negatívny vplyv mobilných telefónov na zdravie ľudí. Väčšina sa však konala len krátku dobu a z niektorých dlhšie trvajúcich výskumov vyplýva, že mobilné telefóny predsa len majú vplyv na naše zdravie.
PILOTNÝ PRIESKUM VYUŽÍVANIA MOBILNÝCH TELEFÓNOV NA VÝCHODNOM SLOVENSKU
Pilotného prieskumu v oblasti využívania mobilných telefónov sa zúčastnilo 198 respondentov.
Komentár: Respondentov sme sa opýtali na počet používaných mobilných telefónov, čoho výsledkom je jasný ukazovateľ, že dnešná doba je priam nemožná bez tohto zariadenia. Približne 60 % respondentov používa iba jeden mobilný telefón, no je zarážajúce, že ľudia používajú aktívne aj viacero mobilných telefónov. Tento jav môže byť dôsledkom pôsobenia troch mobilných operátorov na slovenskom trhu, nakoľko každý ponúka výhodné volania v rámci svojej siete.
Komentár: z dotazníka je zrejmé, že približné vyjadrenia pretelefonovaných minút denne / hodín mesačne je viac ako únosné. Až 12 % opýtaných telefonuje priemerne viac ako 20 minút denne / 10 hodín mesačne, čo je určite nad limit doporučených hodnôt. Ďalšia z otázok dotazníka nám vyjadruje pravidelnosť dlhšieho telefonovania ako 10 minút. Až 67 % respondentov telefonuje dlhšie ako 10 minút pravidelne raz za 2 až 3 dni. Podľa rôznych vedeckých štúdií je dĺžka telefonovania, teda držania mobilného telefónu vyžarujúceho elektromagnetické žiarenie tesne vedľa hlavy jedna z faktorov, ktorý môže viesť k negatívnym účinkom na organizmus človeka, hlavne mozog a oči. Spomenuté negatívne účinky môžu mať aj karcinogénny charakter.
Komentár: Mobil je v dnešnej modernej dobe chápaný ako prístroj, ktorý potrebujeme mať nevyhnutne stále pri sebe. Je to zariadenie, ktoré nám ponúka okrem pohodlnej komunikácie aj iné vymoženosti ako fotoaparát, hraciu konzolu, GPS navigáciu a tiež budík. Až 75 % respondentov každú noc zaspáva vedľa zapnutého mobilu. Najpohodlnejšie miesto na uloženie mobilu pri posteli je asi nočný stolík, teda hlava týchto ľudí počas noci je okolo 50 cm od potenciálneho zdroja EM žiarenia.
Komentár: Respondentov sme sa taktiež pýtali na to či si uvedomujú potenciálne škodlivé účinky elektromagnetického žiarenia, ktorých zdrojom sú všetky spotrebiče a zariadenia v ich domácnosti. Ako výsledok sa nám ukazuje nevedomosť ľudí, resp. ich nezáujem o fakty, ktoré im môžu predĺžiť a skvalitniť život. Téma potenciálneho ohrozenia zdravia a škodlivých účinkov EM žiarenia nikdy nebude súčasťou balenia, v ktorom si zdroj tohto žiarenia kupujeme, iba ak by to nariaďoval zákon. To však je beh na dlhú trať, zákonom sú stanovené limity množstva žiarenia, ktoré môže prístroj produkovať a gigantické firmy produkujúce kvantá týchto prístrojov nikdy nebudú súhlasiť s výstrahou pre spotrebiteľa tak ako sa to stalo s cigaretami. Účinky tohto žiarenia určite nie sú pozitívne, možno negatívne, to však ukáže čas. Zdá sa, že ľudia vsádzajú na dobré zákony, správne stanovené limity a ohľaduplnosť výrobcov ktorí dávajú prednosť zdraviu obyvateľov pred vlastným ziskom. Okrem toho sa stretávam s názormi ľudí, ktorí pri akejkoľvek téme možného ohrozenia zdravia modernými technológiami jednoducho skonštatujú, že škodí pomaly všetko okolo nás a preto nemá zmysel chrániť sa. Možno aj preto 51 % respondentov nemalo v minulosti záujem byť viac informovaný, keď sa dozvedeli o téme negatívnych účinkov EM žiarenia.
Z uvedeného prieskumu vyplýva, aj keď nepriamo, že väčšina užívateľov mobilných telefónov využíva tieto zariadenia v nadmernom množstve, prípadne sa pravidelne zdržiava v ich bezprostrednej blízkosti. Preto by v záujme ochrany svojho zdravia mali praktizovať určité opatrenia na zníženie nepriaznivých účinkov.
OPATRENIA PRI ČASTOM POUŽÍVANÍ MOBILNÝCH TELEFÓNOV
• pri možnosti výberu v danej situácii uprednostniť použitie pevnej linky pred mobilným telefónom, resp. používať mobilný telefón v rozumnej miere,
• používať špeciálnu hands-free sadu s gumovými zvukovými trubicami bez káblov Air tube, ktorá redukuje EM žiarenie až o 98 %,
• počas spánku mať mobil vypnutý resp. ho odkladať na vzdialenosť aspoň 50 cm od hlavy,
• pri zapínaní, vypínaní telefónu a pri vytáčaní mať mobilný telefón čo najďalej od tela, vtedy je výkon najväčší,
• upraviť hlasitosť slúchadla tak, aby sa nemusel mobil pritláčať k uchu,
• prihliadať na používanie mobilu ak nosíme okuliare s kovovým rámom,
• mobil nosiť radšej v príručnej taške, nosenie mobilu na hrudi, vo vrecku nohavíc a na opasku sa nedoporučuje,
• deti, mládež a tehotné ženy by mali používanie mobilu obmedziť na nevyhnutné hovory a telefonovať krátko, na to by mali dbať hlavne rodičia detí,
• vyhýbať sa používaniu mobilu v oblastiach so slabým signálom,
• pri cestovaní mať mobilný telefón aspoň 50 cm od tela, nakoľko zmenou polohy sa prístroj vždy pripája na najbližšiu základňovú stanicu a teda pracuje na plný výkon,
• nepoužívať mobilný telefón v aute, autobuse a vlaku, pretože kovová konštrukcia môže žiarenie odrážať späť k nám a k ostatným spolucestujúcim,
• podľa potreby prerušiť používanie elektronických prístrojov a dopriať nášmu telu možnosť regenerácie vychádzkami na čerstvý vzduch do prírody.
NAJNOVŠÍ PRIESKUM VYUŽÍVANIA MOBILNÝCH TELEFÓNOV U ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH, STREDNÝCH A VYSOKÝCH ŠKÔL NA VÝCHODNOM SLOVENSKU
V rámci výskumu, ktorý vykonávame na Katedre environmentalistiky Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach v oblasti hodnotenia kvality prostredia sme sa rozhodli pre výskum, ktorého cieľom je zmapovať rozšírenie mobilných telefónov, účel a frekvenciu ich používania u žiakov základných, stredných a vysokých škôl na východom Slovensku. V pláne máme osloviť približne 15 000 študentov. Celý výskum by mal byť rozdelený do niekoľkých častí. V prvej etape výskumu vykonáme dotazníkový prieskum, ktorý sme si rozdelili medzi študentov vo veku od 10 -14 rokov, od 15 – 18 rokov a vo veku od 19 – 25 rokov. Výsledky výskumu budú k dispozícii koncom roka 2013.
ZÁVER
Elektromagnetické žiarenie je všade okolo nás. Bezdrôtové telefóny, internet, mobilné telefóny a na ich prevádzku potrebne prenosové veže sa vynárajú ako huby po daždi. Ľudia tieto zariadenia používajú denne a vyhnúť sa pôsobeniu EM žiarenia je prakticky nemožné. A keďže sa každým rokom zvyšuje počet zdrojov EM žiarenia, dostávame sa do situácie, kedy je dôležitá opatrnosť. V záujme ochrany vlastného zdravia je vhodné využívať všetky dostupné prostriedky a zariadenia na elimináciu EM žiarenia v našom okolí.
POĎAKOVANIE
Príspevok vznikol s podporou Grantovej agentúry KEGA, ktorej autori ďakujú za finančnú podporu 049TUKE-4/2012.
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1] Doboš, Ľ.: Mobilné rádiové siete, Žilinská univerzita, Žilina, 2002, 312 s., ISBN 80-7100-936-9
[2] Osina, O.: Mobilné telefóny, aktuálny problém súčasnosti. In: Nové poznatky v oblasti medicínskych vied a ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva, Ružomberok, 2006, 34 s., ISBN 80-8084-125-X
[3] CELENEC: Expozícia EMP v pásmu vysokých kmitočtů, Bruxelles, 1995, 44 s.
[4] Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 534 zo dňa 16.8.2007, In: Zbierka zákonov čiastka 224/2007, BRATISLAVA, 2007, 5 s.
[5] KUČERA, S.: Správa výskumnej úlohy: Vplyv elektromagnetického poľa na biosystémy, EF ŽU, Žilina 2003
[6] Elektromagnetické polia. Informačná príručka. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 1999. ISBN: 80-968865-0-9.
[7] Tuček, M., Cikrt, M., Pelclová, D., 2005: Pracovní lékařství pro praxi, In: Příručka s doporučenými standardy. 2005. ISBN 80-247-09279
[8] Buchancová, J., a kol., 2003: Pracovné lekárstvo a toxikológia. Martin2003. ISBN 80-8063-113-1
[9] Darmová, V., 2009: Ionizujúce a neionizujúce žiarenie. Tribun EU s.r.o., Brno 2009. ISBN 978-80-7399-814-1
[10] Goedbloed, J.: Electromagnetic Compatibility, Prentice Hall, Hertfordshire (Netherlands), 1990, ISBN 0-13-249293-8.
[11] Škodlivosť mobilných telefónov a najnovšie štúdie http://www.news.sk/
[12] Prístup k riešeniu problematiky elektromagnetických polí vo vzťahu k zdraviu ľudí. In: Enviromagazín 2/2006. s. 16-19. Ing. Juraj Roščák. Úrad verejného zdravotníctva. ISSN 1335-1877
[13] http://www.psych.utah.edu/AppliedCognitionLab/HFES2006.pdf
[14] Radiation: Risks and Realities (Document No. EPA-402-K-07-006). U.S. Environmental Protection Agency, 2007
[15] Matthes R., Bernhardt J.H., McKinay A.F.: Guidelines for limiting exposure to time-varying electric, magnetic and electromagnetic fields (up to 300 GHz) International Commission on Non-Ionizing Radiation Protection 1999, ISBN 3-9804789-6-3
[16] Peter Podhoranský, Assoc. Prof., Ing.(MSc.), Ph.D., Slovak University of Technology, Department of Radio&Electronics
[17] Lumnitzer E., Badida M., Biľová M.: Hodnotenie kvality prostredia. Elfa s.r.o., Košice, 2007, 277 s. ISBN 978-810-8073-836-5
TEXT ING. MIRIAMA PIŇOSOVÁ, PHD., DR.H.C. PROF. ING. MIROSLAV BADIDA, PHD., ING. BEATA HRICOVÁ, PHD., KATEDRA ENVIRONMENTALISTIKY SJF TU V KOŠICIACH FOTO ARCHÍV REDAKCIE