eco1-m16. 8. 2011
Najvýznamnejšia tohroročná tribologická konferencia pod názvom ECOTRIB 2011 (European Conference on Tribology) sa konala vo Viedni. Tohtoročná konferencia bola v poradí tretia, po dvoch predchádzajúcich konferenciách v Ljublane (Slovinsko 2007) a Pise (Taliansko 2009). Na podujatí sa zišlo 300 odborníkov z 38 krajín sveta, aby rokovali o najaktuálnejších otázkach a problematike tribológie v súčasnosti ale najmä v budúcnosti.

 

 

 

Hlavnými organizátormi ECOTRIB 2011 boli Rakúska tribologická spo­ločnosť, Rakúske Centrum kompe­tencie pre tribológiu a Viedenská technická univerzita, s ktorými úzko spo­lupracovali Talianská tribologická asociácia, Slovinská tribologická spoločnosť a Tribológia Švajciarska. Súbežne s konferenciou prebieha­la aj konferencia VIENNANO ´11.

eco-2mZelená tribológia sa presadzuje

ECOTRIB 2011 bola zameraná nielen na eko­nomiku a priemysel krajín strednej a južnej Európy, ale rozoberali sa aj problémy ostat­ných krajín sveta. Kam má smerovať rie­šenie tribologických otázok naznačil už Prezident International Tribology Council, prof. Dr. H. Peter Jost na piatom Svetovom tribologickom kongrese v Japonskom Kyote pred dvomi, keď predniesol svoju originálnu prednášku na tému „Green Tribology“. Od vtedy sa úsilie tribológov na svete uberá smerom – aby priemyselná produkcia bola priateľská k životnému prostrediu.

Tematické okruhy konferencie

►►Vplyv tribológie na ekológiu a ekonomiku

►►Nové koncepcie v mazaní a v mazivách

►►Moderné materiály a funkčné povlaky

►►Modelovanie a simulácia tribologických procesov a systémov

►►Spoľahlivosť a životnosť tribosystémov

►►Tribológia vo výrobných procesoch

►►Tribosenzory, meracie metódy pre tribolo­gické úlohy, monitororovacie podmienky

►►Tribológia a nanotechnológia

Tematické okruhy sú veľkou výzvou nie­len pre tribológov z Európy, ale aj z ostat­ného sveta, vyrovnať sa s aktuálnymi úlo­hami technologického rozvoja so zreteľom na súčasnú ekonomickú situáciu a ekologic­ké potreby v zmysle cieľov ECOTRIB 2011. Svedčí o tom aj veľký počet, vyše 200, prí­spevkov a posterov, ktoré boli prezentované na ECOTRIB 2011 a VIENNANO ´11.

Podujatie poskytlo veľké možnosti zúčast­neným tribológom – výskumným pracovní­kom z priemyslu a univerzít diskutovať o do­siahnutých výsledkoch vo svojich oblastiach a vypočuť si nové zameranie a vízie význam­ných svetových odborníkov a tribológov na tomto medzinárodnom fóre.

eco-3mPlenárne prednášky

Plenárne prednášky predniesli význam­ní svetoví odborníci a vedci zo Švajčiarska, USA a Švédska. Problematiku pod názvom Mazacie vrstvy pripravené v stave zrodu (sý­tené polymérmi s dlhým reťazcom a gélmi) predniesol N. D. Spencer, zo Švajčiarska. Pri uvedenom postupe dochádza na povrchu k vytvoreniu špeciálnej mazacej vrstvy v po­dobe kefy so štetinami. Vznik takejto maza­cej vrstvy je podporovaný radikálovou po­lymerizáciou, v tomto prípade akrylamidu, iniciovanou UV svetlom (UV LED). Takto pripravená mazacia vrstva sa vyznačovala dobrými tribologickými charakteristikami. Očakáva sa, že sa v budúcnosti využijú tieto postupy aj vo výrobnej praxi.

Napodobenie príkladov z prírody – bol zau­jímavý príspevok B. Bhushana, z Ohio State University, USA. Príroda počas uplynulých 3,8 miliardy rokov vytvorila nano materiály, veci a procesy, ktoré fungujú v rozsahu veľ­kosti od makro do nano rozsahov. Vznikli v dôsledku dlhodobého komplexného kon­taktu s povrchovou morfológiou a fyzikálny­mi a chemickými procesmi. V tomto zložitom prírodnom systéme vznikli rôzne predmety o ktoré je záujem a možnosti uplatnenia sa na trhu. Napríklad tzv. „Lotosový efekt“ – sa využil na vývoj superhydrofóbneho a samo­čistiaceho povrchu s nízkou adhéziou.

Ďalším príkladom je „Ružový okvetný efekt“ – bol použitý na vývoj superhydrofobické povr­chy s vysokou adhéziou. „Geckova ahézia“ zasa umožňuje vyrábať povrchy s reverzibilnou ad­héziou a žraločiu kožu, ktoré kladú malý od­por pri pohybe – plávaní v tekutinách.

 

Energie a životné prostredie

Nanotechnológie, ako zdroja inovácií a výzva tribológii na získanie energie a zmeny klímy, bola prednáška S. M. H-Sua, z Washington University. Energie a životné prostredie sú dve veľké výzvy, stojace pred vedcami celého sveta v 21. storočí. Dominujú najmä obrov­skými rozmermi a vysokou cenou na ich vý­robu, ochranu a ich využitie.

Svet potrebuje nahradiť fosilné zdroje na vý­robu palív obnoviteľnými zdrojmi, aby sa zní­žili uhlíkové emisie. Efektívnej náhrade obno­viteľných zdrojov pre výrobu palív bráni ich vysoká cena a pomalá penetrácia do veľkého obchodu s energiami. Tento stav by mohlo bezprecedentne kladne ovplyvniť využitie vetra, biopalív, slnečnej energie apod., ako obnoviteľných zdrojov na výrobu energií.

Terajšie postupy a procesy si vyžadujú všade na svete podporu vlád, aby prežili.

V súčasnosti v USA naštartovali národný program na dosiahnutie zníženia nákladov na výrobu energií z obnoviteľných zdrojov pri súčasnom zvýšení výkonu a životnosti.

Zdrojom pre inovácie slúžia pokroky v na­notechnológiách, nanomateriáloch, nano-kompozitoch, sofistikovaných systémoch, samoopraviteľných materiáloch apod.

Príspevok švédskeho tribológa B. Prakasha z Luleå Technologickej univerzity mal názov Tribológia tvárnenia za tepla. Ako autor uvádza – za posledné roky vidíme rýchly nárast pou­žívania vysoko odolných ocelí, získaných z vy­sokoteplotného tvárnenia v automobilovom priemysle. Je to jeden zo spôsobov na zníže­nie hmotnosti automobilov (šetrenie paliva) a ich bezpečnosti (odolnosť materiálu). Treba uviesť, že tribologické procesy spojené s tvár­nením ocelí sú veľmi zložité. Vytváranie oxido­vých vrstiev pri zvýšenej teplote na nástrojoch a výrobkoch a ich odstraňovanie hrá dôležitú úlohu v určovaní trenia a opotrebovania. Pri výrobe vysokoodolných oceľových plechov sa ich povrch chráni povlakovaním Al – Si, aby sa chránili proti oxidácii a znížilo sa trenie a op­trebovanie nástrojov a výrobkov.

 

TEXT/FOTO: Dr. Pavol Klucho