Hlavnými organizátormi ECOTRIB 2011 boli Rakúska tribologická spoločnosť, Rakúske Centrum kompetencie pre tribológiu a Viedenská technická univerzita, s ktorými úzko spolupracovali Talianská tribologická asociácia, Slovinská tribologická spoločnosť a Tribológia Švajciarska. Súbežne s konferenciou prebiehala aj konferencia VIENNANO ´11.
Zelená tribológia sa presadzuje
ECOTRIB 2011 bola zameraná nielen na ekonomiku a priemysel krajín strednej a južnej Európy, ale rozoberali sa aj problémy ostatných krajín sveta. Kam má smerovať riešenie tribologických otázok naznačil už Prezident International Tribology Council, prof. Dr. H. Peter Jost na piatom Svetovom tribologickom kongrese v Japonskom Kyote pred dvomi, keď predniesol svoju originálnu prednášku na tému „Green Tribology“. Od vtedy sa úsilie tribológov na svete uberá smerom – aby priemyselná produkcia bola priateľská k životnému prostrediu.
Tematické okruhy konferencie
►►Vplyv tribológie na ekológiu a ekonomiku
►►Nové koncepcie v mazaní a v mazivách
►►Moderné materiály a funkčné povlaky
►►Modelovanie a simulácia tribologických procesov a systémov
►►Spoľahlivosť a životnosť tribosystémov
►►Tribológia vo výrobných procesoch
►►Tribosenzory, meracie metódy pre tribologické úlohy, monitororovacie podmienky
►►Tribológia a nanotechnológia
Tematické okruhy sú veľkou výzvou nielen pre tribológov z Európy, ale aj z ostatného sveta, vyrovnať sa s aktuálnymi úlohami technologického rozvoja so zreteľom na súčasnú ekonomickú situáciu a ekologické potreby v zmysle cieľov ECOTRIB 2011. Svedčí o tom aj veľký počet, vyše 200, príspevkov a posterov, ktoré boli prezentované na ECOTRIB 2011 a VIENNANO ´11.
Podujatie poskytlo veľké možnosti zúčastneným tribológom – výskumným pracovníkom z priemyslu a univerzít diskutovať o dosiahnutých výsledkoch vo svojich oblastiach a vypočuť si nové zameranie a vízie významných svetových odborníkov a tribológov na tomto medzinárodnom fóre.
Plenárne prednášky predniesli významní svetoví odborníci a vedci zo Švajčiarska, USA a Švédska. Problematiku pod názvom Mazacie vrstvy pripravené v stave zrodu (sýtené polymérmi s dlhým reťazcom a gélmi) predniesol N. D. Spencer, zo Švajčiarska. Pri uvedenom postupe dochádza na povrchu k vytvoreniu špeciálnej mazacej vrstvy v podobe kefy so štetinami. Vznik takejto mazacej vrstvy je podporovaný radikálovou polymerizáciou, v tomto prípade akrylamidu, iniciovanou UV svetlom (UV LED). Takto pripravená mazacia vrstva sa vyznačovala dobrými tribologickými charakteristikami. Očakáva sa, že sa v budúcnosti využijú tieto postupy aj vo výrobnej praxi.
Napodobenie príkladov z prírody – bol zaujímavý príspevok B. Bhushana, z Ohio State University, USA. Príroda počas uplynulých 3,8 miliardy rokov vytvorila nano materiály, veci a procesy, ktoré fungujú v rozsahu veľkosti od makro do nano rozsahov. Vznikli v dôsledku dlhodobého komplexného kontaktu s povrchovou morfológiou a fyzikálnymi a chemickými procesmi. V tomto zložitom prírodnom systéme vznikli rôzne predmety o ktoré je záujem a možnosti uplatnenia sa na trhu. Napríklad tzv. „Lotosový efekt“ – sa využil na vývoj superhydrofóbneho a samočistiaceho povrchu s nízkou adhéziou.
Ďalším príkladom je „Ružový okvetný efekt“ – bol použitý na vývoj superhydrofobické povrchy s vysokou adhéziou. „Geckova ahézia“ zasa umožňuje vyrábať povrchy s reverzibilnou adhéziou a žraločiu kožu, ktoré kladú malý odpor pri pohybe – plávaní v tekutinách.
Energie a životné prostredie
Nanotechnológie, ako zdroja inovácií a výzva tribológii na získanie energie a zmeny klímy, bola prednáška S. M. H-Sua, z Washington University. Energie a životné prostredie sú dve veľké výzvy, stojace pred vedcami celého sveta v 21. storočí. Dominujú najmä obrovskými rozmermi a vysokou cenou na ich výrobu, ochranu a ich využitie.
Svet potrebuje nahradiť fosilné zdroje na výrobu palív obnoviteľnými zdrojmi, aby sa znížili uhlíkové emisie. Efektívnej náhrade obnoviteľných zdrojov pre výrobu palív bráni ich vysoká cena a pomalá penetrácia do veľkého obchodu s energiami. Tento stav by mohlo bezprecedentne kladne ovplyvniť využitie vetra, biopalív, slnečnej energie apod., ako obnoviteľných zdrojov na výrobu energií.
Terajšie postupy a procesy si vyžadujú všade na svete podporu vlád, aby prežili.
V súčasnosti v USA naštartovali národný program na dosiahnutie zníženia nákladov na výrobu energií z obnoviteľných zdrojov pri súčasnom zvýšení výkonu a životnosti.
Zdrojom pre inovácie slúžia pokroky v nanotechnológiách, nanomateriáloch, nano-kompozitoch, sofistikovaných systémoch, samoopraviteľných materiáloch apod.
Príspevok švédskeho tribológa B. Prakasha z Luleå Technologickej univerzity mal názov Tribológia tvárnenia za tepla. Ako autor uvádza – za posledné roky vidíme rýchly nárast používania vysoko odolných ocelí, získaných z vysokoteplotného tvárnenia v automobilovom priemysle. Je to jeden zo spôsobov na zníženie hmotnosti automobilov (šetrenie paliva) a ich bezpečnosti (odolnosť materiálu). Treba uviesť, že tribologické procesy spojené s tvárnením ocelí sú veľmi zložité. Vytváranie oxidových vrstiev pri zvýšenej teplote na nástrojoch a výrobkoch a ich odstraňovanie hrá dôležitú úlohu v určovaní trenia a opotrebovania. Pri výrobe vysokoodolných oceľových plechov sa ich povrch chráni povlakovaním Al – Si, aby sa chránili proti oxidácii a znížilo sa trenie a optrebovanie nástrojov a výrobkov.
TEXT/FOTO: Dr. Pavol Klucho