Využitie molekulárneho vodíka ako energetickej suroviny sa roky skloňuje v zahraničí, ale aj na Slovensku. Postupne nachádza využitie v rôznych oblastiach priemyslu, aj mobility. Základný a priemyselný výskum, ale aj experimentálny vývoj v problematike vodíkových technológií majú na Slovensku už postavené základy a majú potenciál prispieť k ďalšiemu rozvoju aj v medzinárodnom meradle.
Dôležitý pre priemysel
Vodík má oveľa väčší význam v priemysle než v doprave, v súvislosti s ktorou sa najčastejšie spája. Najmä chemický či metalurgický priemysel, výroba cementu i keramiky – to sú najperspektívnejšie odvetvia. A práve vývoju progresívnych vodíkových technológií a jeho využitiu v priemysle sa venoval 15. ročník celonárodnej konferencie Fórum inžinierov a technikov Slovenska 2022 (FITS).
Úlohu štátu pri jeho využití definuje Národná vodíková stratégia (NVS), ktorú vytvoril tím okolo prof. Juraja Sinaya. Cieľom NVS je zvýšiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a zároveň výrazne prispieť k uhlíkovo neutrálnej spoločnosti v súlade s Parížskou dohodou, ku ktorej sa Slovensko prihlásilo, ako aj k ďalším strategickým dokumentom Únie, najmä Európskemu ekologickému dohovoru, Novej priemyselnej stratégii pre Európu a FIT for 55.
Stratégia definuje podmienky na nasadenie vodíkových technológií v súlade s dlhodobým strategickým zámerom rozvoja SR do roka 2030, resp. 2050. Do roka 2030 sa pritom očakáva zníženie emisií skleníkových plynov EÚ o 55 % v porovnaní s rokom 1990.
Z hľadiska využívania vodíka je dôležité, aby sa postupne realizoval prechod od v súčasnosti využívaného sivého vodíka (na jeho výrobu sa využíva zemný plyn) na zelený, príp. modrý vodík. Pri výrobe zeleného vodíka to musia byť obnoviteľné zdroje energie. Modrý vodík si vyžaduje pri výrobe použiť energie, u ktorých je znížený podiel CO2 pri výrobe energie pre elektrolyzéry, príp. sa využíva elektrina zo zdrojov jadrovej energetiky. SR sa hlási k týmto dvom typom vodíka.
Indikatívne vodíkové ciele na rok 2030 uvádzajú domácu spotrebu zeleného a modrého vodíka na Slovensku v objeme 45 000 ton, z toho priemysel by mal spotrebovať 30 000 t, mobilita 10 000 t a zvyšok pripadne energetike. Na naplnenie tohto cieľa by sa malo v domácich podmienkach rovnaké množstvo vodíka aj vyrobiť. Elektrolýzou by sa malo vyrobiť 25 000 ton (300 MW inštalovaných elektrolyzérov bude vyžadovať najmenej 600 MW OZE a jadrové zdroje) a z komunálneho odpadu a biomasy ostatných 20 000 t vodíka.
Celú reportáž z konferencie nájdete v aprílovom vydaní časopisu Strojárstvo/Strojírenství.
Text Michal Múdrý
