Zúčastnilo sa na nej viac ako 200 zástupcov výrobných a nevýrobných firiem, finančných a vzdelávacích inštitúcií zo Slovenska a Česka.

Účastníci konferencie si mohli vybrať odborný obsah spomedzi 26 prednášok a príkladov z praxe, či ôsmich interaktívnych workshopov, virtuálne nahliadnuť do prevádzok spoločnosti Slovnaft a diskutovať v rámci okrúhlych stolov. Experti pôsobiaci zväčša v medzinárodných firmách hovorili o úspešnom zavádzaní inovatívnych prístupov nielen z pohľadu efektívneho využívania dát, nastavovania procesov, často spomenuli aj dôležitosť budovania zdravej firemnej kultúry a spokojnosť zamestnancov. Súčasťou konferencie bol aj jedinečný diskusný priestor na stretnutie špičiek v odbore, ktorí sa podelili o svoje cenné skúsenosti. Množstvo praktických štúdií poskytlo účastníkom zaujímavé tipy na skvalitnenie spôsobu práce, zefektívnenie výrobných a nevýrobných procesov, nastavenie stratégie podniku a zvýšenie zainteresovanosti zamestnancov. Celú škálu príspevkov rovnomerne dopĺňali aj nevýrobné témy, napríklad motivácia zamestnancov či rozvíjanie udržateľnej firemnej kultúry. Na svoje si prišli riaditelia spoločností, ale aj línioví manažéri a členovia ich oddelení. Pokiaľ ide o pozičné zastúpenie a reprezentácie jednotlivých odvetví, účasť bola skutočne veľmi pestrá.

Práca s dátami vo výrobe
Na skutočnosť, že vo firmách získavame dáta, ale v reálnom čase nemáme o nich prehľad, poukázal vo svojom vystúpení Michal Ukropec z twinzo. Ako príklad použil výrobu automobilov, kde výstupné údaje získame často až na konci pracovnej zmeny. Navyše, niekto ich musí spracovať do finálnej podoby, čo celkový čas významne predlžuje a odďaľuje tak moment správneho rozhodnutia. A práve na to majú dáta majú slúžiť. „V súčasnosti máme veľa rôznych systémov na riadenie výroby, kvality, logistiky a pod. Jednou z príčin sú aj dodávatelia liniek, ktorí aj keď vyrábajú to isté, majú iný riadiaci a kontrolný systém.“ Podľa názoru M. Ukropca treba dostať rôzne druhy dát pod jednu strechu. Všetky zozbierané informácie vieme vložiť do tzv. digitálneho dvojčaťa, umelá inteligencia ich vzápätí vyhodnotí a zistí, kedy a na akom mieste dochádza k chybe. V riadení logistiky je napríklad veľkým prínosom, keď flotila vozíčkov môže okrem prijímania objednávok ich aj sama zadávať. Okrem toho skenery dokážu snímať zaplnenie skladu tovarom. Robia tak inventúru v reálnom čase. Podľa názoru Ivany Jozifkovej, manažérky Pierburg, výrobné spoločnosti budú správne fungovať vtedy, ak v nich budú zavedené štandardy. Je dôležité skontrolovať celý systém a nie len jednu jeho časť. Rozhodujúce je efektívne prepájať informácie a dáta zo všetkých oddelení od plánovania, cez realizáciu až po metrológiu

3D technológie v riadení
Nové trendy vo využití 3D technológií v riadení priemyslu predstavil Martin Pollák, vedúci rozvoja obchodu z IPM Solution. Podľa neho asi 25 percent ľudí vo firmách nemusí byť fyzicky prítomných na pracovisku, aby mohli vykonávať svoju prácu. Umožňujú im to aj technológie virtuálnej reality. Prostredníctvom nich možno napríklad na diaľku skontrolovať chod zariadenia, riešiť odstránenie porúch a iných havárií v prevádzke. V tejto súvislosti M. Pollák konštatoval: „Využitím 3D technológií môžeme vytvoriť rôzne video návody na opravu zariadení. Technik prostredníctvom nich získa servisné inštrukcie ako má postupovať. Použitie 3D okuliarov so skenerom mu deteguje súčiastky, ktoré má pred sebou, zabezpečí aj kontrolu jednotlivých postupov. Nemôže sa stať, aby opravár namontoval iný druh skrutky, tesnenia alebo ich vôbec nepoužil. Systém mu okamžite nahlási nesprávny postup, čo uľahčuje nájsť problém a okamžite ho odstrániť. Ušetria sa tým značné finančné prostriedky.“

Problémy treba analyzovať a riešiť tam, kde vznikajú
Na riešenie problémov vo firme sa Jozef Maudry z Prominent GmbH pozrel z iného uhla. Je propagátorom tzv. systému riadenia na mieste, kde sa činnosť aj reálne vykonáva.
Problém sa rieši a odstraňuje tam, kde nastal. „Vychádzame zo základných dát, vedenie tímov ich vyhodnotí a hľadá riešenie s celým kolektívom. Postupne sa môže okruh ľudí zmenšovať až na jednotlivca,“ podotkol Maudry. Podľa neho sa takýto systém manažmentu dá využiť vo výrobných aj nevýrobných sférach. Ďalej zdôraznil, že vedúci kolektívu musí mať kvalitné vstupné dáta, lebo bez nich sa nedá zistiť, kde vznikol problém a čo ho spôsobilo. Ak vieme, že chyba sa pravidelne opakuje v istý čas a na rovnakom mieste, treba zistiť, čo sa v tom okamihu reálne deje. Postupne skúmame ďalšie okolnosti až do zistenia koreňovej príčiny. Predpokladom na zavedenie tohto systému je zmena správania všetkých zamestnancov na rôznych úrovniach v podniku. Ďalej zdôraznil, že základom je pravidelná denná komunikácia, ktorá môže trvať krátko, maximálne desať minút. Počas nej sa reaguje na dáta a na odchýlky, ktoré vzniknú vo výrobe. Preto sa porada koná priamo vo výrobnom prostredí. „Vo veľmi zjednodušenom princípe ide o riešenie chýb. Cieľom nie je niekoho kritizovať, ale definovať najúčinnejšie nápravné opatrenie,“ povedal Maudry. Jeho skúsenosti z praxe ukázali, že vo firme sa spomínanou metódou dá ušetriť šesť až desať percent pracovného času. Znížia sa personálne náklady, zlepší sa plánovanie, zefektívni sa práca, zvýši sa produktivita a kvalita práce. Za dôležité považuje, že zamestnanci sa nielen vyjadrujú, ale aj aktívne zapájajú do riešenia problémov. Iný prístup k riadeniu pracovného kolektívu predstavil Lukáš Šugár zo spoločnosti Henkel, ktorý predstavil tzv. design thinking. Považuje ho za univerzálny nástroj, ktorý možno využiť pri vzdelávaní zamestnancov vo všetkých sférach podniku, od najnižšej úrovne riadenia až po vrcholový manažment. Podľa Šugára problémom je, že nie je možné zapojiť celý kolektív oddelenia, lebo by to mohlo ohroziť jeho plynulý chod. Preto sa musí pracovať so vzorkami zamestnancov. Pritom sa dajú využiť aj virtuálne nástroje. Je vhodné, keď je skupina rozmanitá a jej členovia vynikajú v rôznych oblastiach. V rámci školenia vytvoria víziu až po prototyp, ktorý potom prezentujú.

Spájanie síl
„Dnešný summit hodnotím veľmi pozitívne, teší nás, že sa nám podarilo stretnúť sa osobne v takom veľkom počte. Ceníme si, že nám účastníci a sponzori po celý rok príprav a núteného presúvania termínu zostali verní. Aj v tomto komplikovanom období sa nám podarilo zabezpečiť viacero prednášajúcich zo Slovenska a Česka. Mohli sme paralelne vytvoriť dve obsahovo rovnocenné fóra. Tento spôsob bol jedinečný oproti predošlým ročníkom. Myšlienka výmeny skúseností v rámci našich dvoch štátov bola hodnotená priaznivo a preto sa jej chceme držať aj naďalej. Rozhodne nás to navzájom obohatí,“ skonštatoval Vilém Patloka, riaditeľ spoločnosti SC&C Partner. „Bolo milé vidieť aj zo špecifického odborného hľadiska, ako sme si kultúrne a názorovo zostali blízki. Spojením síl dvoch národných predstaviteľov Lean komunity vzniklo niečo, čo dokáže prinášať ešte väčšiu pridanú hodnotu. Lean je potrebné chápať z globálneho hľadiska a nielen ako sériu nástrojov či metód, ktoré môže zavádzať hocikto a hocikedy. Treba sa dobre pripraviť, pochopiť pointu a pestovať stabilnú firemnú kultúru otvorenú novým výzvam. Na summite sme videli ukážky z viacerých sektorov, výrobných aj nevýrobných, čo prináša spoločnostiam a jednotlivcom jedinečnú možnosť vzájomnej inšpirácie,“ konštatovala riaditeľka Lean Institute Slovakia Veronika Gregorková.

Text: Tibor Šuľa
Foto:Lean