chem-malyO budúcnosti európskej chémie z pohľadu Európskej rady pre chemický priemysel – CEFIC (European Chemical Industry Council) a stratégii pri príprave eurolegislatívy informoval počas svojej návštevy Slovenska výkonný riaditeľ tejto organizácie Jean Claude Lahaut.

 

CEFIC – Európska rada chemického priemyslu so sídlom v Bruseli reprezentuje národné chemické federácie a chemické spoločnosti v Európe – priemysel, zamestnávajúci viac ako dva milióny ľudí a vyrábajúci približne 30 % svetovej chemickej produkcie. ZCHFP SR je od roku 2001 jej riadnym členom.

„Slovenské chemické podniky sa môžu v súčasných tvrdých podmienkach rozvíjať iba účelným spájaním svojich síl v rámci ZCHFP SR, partnerských podnikateľských združení v okruhu krajín V4 a hľadať efektívne spôsoby na presadzovanie svojich opodstatnených záujmov prostredníctvom svojho členstva v Európskej chemickej asociácii CEFIC“, povedal Ing. Roman Karlubík, šéf ZCHFP SR. Zároveň Jeanovi Claudeovi Lahautovi predstavil harmonogram podujatí, ktorými slovenská chémia prispela k Medzinárodnému roku chémie 2011 s celosvetovo prijatým heslom „Chémia – náš život, naša budúcnosť“. Okrem veľtrhu Chemistry- PROcar (uskutočnil sa počas bratislavského Autosalónu) sú to desiatky ďalších akcií pre širokú verejnosť, ktoré pripravili ZCHFP SR, Incheba, a. s., Slovenská akadémia vied, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Prírodovedecká fakulta UK, Slovenská chemická spoločnosť pri SAV (SCHS) a Asociácia slovenských chemických a farmaceutických spoločností (ASCHFS).

Problémy nielen slovenskej chémie

Slovenská chémia má 17-percentný podiel na slovenskom exporte. Pritom chemický priemysel v SR sa zameriava najmä na spotrebiteľskú chémiu a nie na finálne výrobky. V tejto oblasti má teda perspektívy rastu. Celkovú budúcnosť tunajšieho chemického priemyslu však problematizujú tri hlavné oblasti – obchodovanie s emisnými kvótami (ETS), ktoré majú byť v rámci Európy spoplatnené na základe benchmarku, európska legislatíva povinnej registrácie chemických látok REACH a pripravovaný zákon o takzvaných starých environmentálnych záťažiach.

„Najvýraznejším problémom európskeho chemického priemyslu je obchodovanie s emisnými kvótami. Na celoeurópskej úrovni budú musieť podľa odhadov spoločnosti rátať s priamymi výdavkami na úrovni 1 mld. eur a s nepriamymi vo výške až 4 mld. eur. Zaplatí to spotrebiteľ v cenách finálnych výrobkov. Benchmark znamená, že ide o porovnania s vybranými technológiami nielen technologicky najlepšími, ale najmenej zaťažujúcimi životné prostredie. Pritom napríklad iba v hnojivách má tieto technológie k dispozícii minoritná časť európskych výrobcov a iba nášho výrobcu to bude stáť milióny eur,“ poukázal Karlubík.

Dodal, že v slovenských podmienkach to znamená, že sľubne naštartované oživenie slovenského chemického odvetvia, ktoré nastalo po kríze, je ohrozené všetkými vymenovanými hrozbami. K nim ešte pridali globálne hrozby nedostatku elektrickej energie v súvislosti s prehodnocovaním atómových elektrární po havárii vo Fukušime a neprimerane rastúce ceny ropy v súvislosti s politickou nestabilitou v Líbyi a ďalších arabských štátoch.

„Nepredvídateľné politické rozhodnutia a prijímanie legislatívy bez dôsledkových štúdií čoraz viac ovplyvňujú chod a budúcnosť odvetvia chémie v EÚ. Podľa štúdie napríklad iba REACH berie cca 30 až 50 % hrubého konsolidovaného zisku sektoru chémie v rámci EÚ, na Slovensku je to však až 70 %. Tieto peniaze potom chýbajú podnikom na investície a zlepšovanie pracovných podmienok. V súčasnosti bol aj zásluhou tejto legislatívy minimalizovaný dovoz chemických surovín z Ázie a ďalších mimoeurópskych krajín. Dôsledkom toho vzrástli ceny, čo opäť zaplatí spotrebiteľ“, povedal R. Karlubík.

Poukázal aj na to, že súčasná podoba pripravovaného zákona o tzv. starých environmentálnych záťažiach je stále nevyhovujúca a môže mať vážne negatívne vplyvy na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. „Dúfame preto, že sa bude pokračovať v rokovaniach, až kým sa nedospeje k takému riešeniu, s ktorými by mohli zamestnávatelia bez výhrad súhlasiť. Oceňujeme snahu EÚ o riešenie globálnych environmentálnych hrozieb, na druhej strane však nemôžeme nechať bez povšimnutia, že bremeno nákladov na plnenie prísnych kritérií si odnášajú najmä malé a stredné podniky nových členských štátov, pretože pravidlá hry boli a sú na mieru veľkých nadnárodných korporácií so silným finančným zázemím a veľkým odborným potenciálom“, uzavrel Roman Karlubík.

 

TEXT/FOTO: Štefan Kuča