Česká republika má ambíciu stať sa do pár rokov priemyselnou veľmocou. Momentálne je však skôr predĺženou rukou Západu a odbytiskom pre ázijské výrobky. „Priemyselná veľmoc musí chcieť byť mozgom, nie len zlatými ručičkami,“ zhodnotil pozíciu krajiny na úvod konferencie Česká republika – Priemyselná veľmoc 2028? analytik Viktor Popovič.
Kľúčom k splneniu tejto ambície musí byť rýchly a cielený rozvoj technológií, ktoré poženú digitálnu transformáciu priemyslu, služieb, vzdelávania a celej spoločnosti. Zabudnúť nesmieme ani na e-government, ktorý na začiatku urobil v českých podmienkach značný pokrok, ale potom sa zasekol. „Aby sa to podarilo, musí sa zmeniť technológia a hlavne spôsob ako tvoríme hospodárske a spoločenské hodnoty a ako súťažíme na globálnych trhoch,“ hovorí V. Popovič.

30 úspešných rokov
Česká republike prešla za 32 rokov dlhú a úspešnú cestu. V ekonomickej výkonnosti predbehla juh Európy, skoro 90 percent exportu dokázala presmerovať z Východu na Západ, nezamestnanosť sa od roku 1989 stále držala na nízkej úrovni. „Mali by sme byť na to hrdý, pretože to nebolo nič jednoduché,“ hodnotí posledné tri desaťročia Radek Špicar. Jeho slová potvrdzuje aj Viktor Popovič a tézu rozmení do detailov: „Česká a Slovenská republika sa stali magnetom pre zahraničné investície, hlavne do výroby. Atraktivitu Česko čerpalo z relatívne nízkych platov, vysokej úrovne vzdelávania na všetkých úrovniach a vcelku rozumnej daňovej záťaže.“ Po páde železnej opony pritom panovala obava, že s veľkou reštrukturalizáciou príde veľká nezamestnanosť. Stalo sa tak napríklad vo východnom Nemecku, kde „cez noc“ padol takmer celý priemysel. Z hľadiska sociálnej politiky bolo kľúčové uistiť zahraničných investorov, že dokážeme obmedziť rast miezd.
Výsledkom ponovembrovej stratégie bolo, že zahraničné investície, obzvlášť tie na zelenej lúke, už počítali s veľkým stupňom automatizácie. Naopak tam, kde nebol český priemysel vystavený konkurenčnému tlaku, zaostal za rozvojom a technologickým vývojom.
Postupne však začala upadať kvalita školstva v medzinárodnom porovnaní, obzvlášť v matematike a prírodných vedách. Tento problém nedokázali napraviť žiadne vlády. „Vzdelávanie u nás je, žiaľ, založené na kvantite. Jedine keď si porovnáme kvalitu našich vysokých škôl, tak je to skvelé v porovnaní s tým, čo bolo v minulosti. Ale len India chrlí každý rok milión nových absolventov technických vysokých škôl. Rýchlosť nárastov publikácií napr. z Číny je ohromujúca. Ich angličtina je síce biedna, ale výsledky výskumu kvalitné. Takže je to hra o veľkých číslach,“ dodáva na tému školstva V. Popovič.
Je potrebné si priznať, že transformačný model prvej ekonomickej transformácie sa vyčerpal. Úplné otvorenie sa krajiny, masívny prílev zahraničného kapitálu, lacnejšia pracovná sila, skvelá infraštruktúra v porovnaní s ostatnými a geografická poloha. „Čo z toho nám zostalo?“ pýta sa R. Špicar a súčasne si odpovedá: „Zostala nám jediná vec – geografická poloha. Tento model tak už nemôžeme používať. Musíme naštartovať druhú ekonomickú transformáciu, ktorá bude kvalitatívne úplne iná, oveľa náročnejšia a postavená na úplne iných princípoch.“

Celú reportáž z konferencie Česká republika - Priemyselná veľmoc 2028? si môžete prečítať v decembrovom vydaní časopisu Strojárstvo/Strojírenství.

TEXT/FOTO Michal Múdrý