BOZP2maleV poradí tretí ročník dvojdňovej konferencie Bezpečnosť technických zariadení sa konal vo Vyhniach. Podujatie, ktorého sa zúčastnila takmer stovka organizácií a firiem, organizovala Technická inšpekcia.

 

Cieľom podujatia bolo poskytnúť účastníkom komplexný pohľad na bezpečnosť technických zariadení v rôznych prevádzkových podmienkach.

Prednášatelia najmä z praxe sa podelili napríklad o skúsenosti s previazanosťou úrazov s bezpečnosťou technických zariadení, bezpečnou prevádzkou, kontrolami, skúškami a udržiavaním zariadení, technickou bezpečnosťou, údržbou a prevenciou porúch alebo zlyhaní z pohľadu najnovších poznatkov vedy a techniky.

Konferencia bola určená najmä manažérom a prevádzkovateľom zodpovedným za bezpečnosť strojových zariadení, technikom, inšpektorom či servisným firmám.

Bezpečnosť skloňovaná vo všetkých pádoch

O problematike BOZP, bezpečnosti strojov, súvisiacich právnych noriem a najmä o pripravovaných novelizáciách účastníkov informoval Dušan Adamček z ministerstva práce SV a R.

Pri projektovaní potrubných systémov na dopravu kvapalných a plynných médií sa uvažuje s ich prevádzkou počas rádovo desiatok rokov. Potrubia bývajú v tejto dobe vystavené širokému spektru negatívnych vplyvov premietajúcich sa do celkového stavu potrubia a priamo vplývajú na bezpečnosť a ekonomickosť ich prevádzky. Problematike bez odstávkovej metódy opráv potrubí sa venoval zástupca SEPS, a. s., Jan Vytřísal. Na viacerých zaužívaných technológiách poukázal na efektívne, kvalitné a rýchle riešenia havarijných situácií.

Prevádzkujú viac ako 32 000 km plynovodov (z toho 25 700 km miestnych sietí a 6 300 km vysokotlakových plynovodov). Obsluhujú 1 744 regulačných staníc a ďalšie plynárenské zariadenia slúžiace na spoľahlivé zabezpečenie distribúcie zemného plynu koncovým odberateľom. To je veľmi stručná charakteristika spoločnosti SPP – distribúcia, ktorú v súvislosti s prednáškou na tému: Preventívna údržba ako nástroj na predchádzanie mimoriadnych stavov predstavil Anton Vrba.

Stanislav Rehák zo spoločnosti Nafta informoval o technických aspektoch bezpečnosti podzemných zásobníkov.

BOZP1velkePod názvom Bezpečnosť strojových zariadení sa niesla prednáška Jána Hegyiho z Technickej inšpekcie. Bližšie sa venoval problematike posudzovania strojov a technológií pred uvedením na trh a do prevádzky. Objasnil definície Posudzovanie strojových zariadení pred uvedením na trh a pred uvedením do prevádzky. Výrobcovia by si mali zachovať plnú zodpovednosť za potvrdenie zhody svojich strojových zariadení a zabezpečenie právnej istoty používateľov. Problematika zhody pri predaji strojového zariadenia na trhoch Európskej únie, platnosti certifikácie a súvisiacich právnych noriem bola ďalšou časťou prednášky Jána Hegyiho. Program dvojdňového snemovania dopĺňali prezentácie firiem zaoberajúcich sa napríklad údržbou a ochranou elektrických súčastí strojov, prepravníkmi technických plynov. Právnymi a vecnými aspektmi Ochrany pred hlukom a vibráciami pôsobiacimi na zamestnancov pri prevádzke technických zariadení sa vo svojom vystúpení zaoberal Ladislav Mihalčík z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Poukázal na zodpovednosť zamestnávateľov a prevádzkovateľov technických zariadení (TZ) pri ochrane pred hlukom a vibráciami. Napriek opatreniam zákonodarcov EÚ uvádzať na trh len bezpečné výrobné stroje a zariadenia aj z pohľadu ochrany zdravia pred hlukom a vibráciami, prax v posudkovej činnosti mnohých RÚVZ v SR (§ 13 zákona č. 355/2007 Z. z.) poukazuje na nedostatky v predprojektovej a projektovej príprave technologických prevádzok s TZ.

Napríklad hluk v pracovnom prostredí spolu s inými fyzikálnymi faktormi (teplota, chlad, vlhkosť, osvetlenie, vibrácie) je zaradený ako významný stresor aj v smerniciach EÚ týkajúcich sa ochrany zdravia v práci. Špecifické účinky hluku na sluchový orgán človeka možno predpovedať pri dlhodobom a opakujúcom sa pôsobení hladín nad 85 až 90 dBA, keď boli štatisticky pozorované tzv. dočasné alebo trvalé posuny prahu počutia v oblasti 4 kHz až 6 kHz.

Pri extrémnych aj krátko trvajúcich intenzitách hluku v mieste vonkajšieho ucha s trvaním menej ako 200 milisekúnd, prevyšujúcich špičkové hladiny 150 až 160 dB (napr. výbuchy, explózie, streľba, vysokoenergetické impulzy a pod.) môže vzniknúť tzv. akustická trauma, ktorá sa spravidla prejavuje „mechanickým“ poškodením ušného bubienka, prevodových kostičiek alebo vnútorného ucha na úrovni tkanív Cortiho orgánu. Tieto zmeny sú nevratné a znamenajú trvalé poškodenie sluchu.

 

TEXT/FOTO: Ján Minár