Vo svojej prednáške sa zameral hlavne na organický odpad a možnosti jeho optimálneho zhodnocovania tak, aby jeho spracovatelia ekonomicky profitovali a zároveň sa správali ekologicky k životnému prostrediu. Spomenul však aj odpad z recyklácie automobilov a ďalšie odpady, s ktorými zápasíme už veľmi dlho.
Prof. Šooš sa so svojimi spolupracovníkmi na Ústave výrobných systémov venuje už niekoľko desaťročí výskumu a vývoju konštrukčných častí a uzlov strojov a technologických liniek určených na zhodnocovanie odpadov.
Odpad z rôznych oblastí ľudskej činnosti patril dlhodobo medzi vedľajšie produkty, ktoré putovali na skládky. Nepokladal sa za zdroj na ďalšie využitie, ekologické a ekonomické spracovanie.
Až postupom času, keď odpad začal byť celospoločenským problémom, sa pristúpilo k zavádzaniu a vydávaniu nariadení a opatrení, ako tento problém riešiť legislatívne - zákonom o odpadoch.
Ukázalo sa, že odpad sa dá ekonomicky zhodnocovať a môže slúžiť ako druhotná surovina, ktorá sa môže vrátiť do výroby ako rovnocenná surovina, respektíve energeticky využiť na výrobu plynu, prípadne priamo spáliť v teplárni a vyrábať teplo na ohrev vody a v zimných mesiacoch aj bytov.

Výskumná a vedecká činnosť pracovníkov Ústavu výrobných systémov
Zhodnocovanie organických odpadov vhodnými technológiami, ako uviedol prof. Šooš, je cesta ako sa starať o životné prostredie a zároveň môžeme získať tepelnú alebo elektrickú energiu.
Jednou z technológií je úprava a zhutňovanie organických odpadov do tuhých ušľachtilých biopalív, brikiet alebo peliet. Briketovanie a peletovanie sú progresívne technológie umožňujúce transformovať odpad do vhodného stavu a tvaru na uskladnenie, dopravu, predaj a optimálne spaľovanie. Z biomasy, fytomasy, kalov a ďalších organických odpadov sa takto dá získať produkt na výrobu energie.
Prof. Šooš sa zameral najmä na technológie briketovania a peletovania, ktorým sa profesijne venuje už veľa rokov a má bohaté praktické a technologické poznatky. Úspešne pokračuje v konštruovaní nových a progresívnych strojov a zariadení s cieľom zvýšenia kvality produktov a zníženia nákladov na ich výrobu.
V tejto oblasti získal ako vynálezca približne 50 patentov a úžitkových vzorov, z ktorých mnohé sa využívajú v technologickej praxi a výrobných zariadeniach nielen u nás, ale aj v zahraničí. Prvý patent v súvislosti so spracovaním odpadov bol na jeho pracovisku realizovaný ako briketovací lis v roku 1990. V tom čase bolo na svete ešte málo firiem v tejto oblasti a jeho pracovisko bolo medzi prvými ak nie vo svete, tak minimálne v Európe , v oblasti briketovania odpadov.
Na základe výsledkov pokračujúceho výskumu boli skonštruované mnohé stroje a vyvinuté technológie na briketovanie odpadov, ako bol Briketovací lis BZ 50 250, Dezintegračný stroj DZ 240, Triediaci stroj TR 2400, Guľový peletovací lis GPL 70, Prstencový peletovací lis PPL 1000, Závitovkový lis ZL-2-800 a ďalšie stroje.
„Nami navrhnuté technológie a stroje pracujú v ČR, Maďarsku, Rakúsku a v Estónsku,“ uviedol prof. Šooš.
V oblasti automobilového priemyslu bol na Ústave vyvinutý lis na lisovanie karosérií starých automobilov a linka na dekompozíciu lepených skiel z automobilov.
Pre ochranu proti povodniam boli vyvinuté a vyrobené tzv. protipovodňové zábrany, ktoré sa osvedčili v praxi .

TEXT/FOTO: Dr. Pavol Klucho