obr1

Na začiatku 21. storočia sme svedkami prudkého rozvoja informačných bezdrôtových technológií. Naše storočie by sme mohli nazvať i storočím bezdrôtovej revolúcie, ktorá nám zabezpečuje rýchlejší, bohatší a pohodlnejší život. Denne sme vystavení nespočetným zdrojom, ktoré generujú elektromagnetické polia (EMP).

Bolo by zaujímavé spočítať, koľkokrát denne sme v úzkom kontakte alebo v blízkej zóne elektrických prístrojov a technických zariadení generujúcich elektro­magnetické žiarenie. Dôsledkom tohto faktu sú rôzne ochranné opatrenia, ktoré by mali viesť k zníženiu veľkosti EMP, resp. k zníženiu stup­ňa zaťaženia EMP, ktoré nás denne stále viac obklopuje.

 

Problematika pôsobenia elektromagnetického poľa na živé organizmy je už viac ako 40 rokov intenzívne skúmanou problematikou a stále ne­boli určené jednoznačné vplyvy a následky pô­sobenia takéhoto poľa. Dokázanie negatívnych účinkov (rakovina, psychické poruchy, poško­denie orgánov atď.) by malo dramatický vplyv na súčasný život moderného človeka, ktorý je denne vystavovaný elektromagnetickým po­liam rôznych intenzít z rôznych zdrojov. V sú­časnosti sa vplyvom EMP zaoberá hlavne Sve­tová zdravotnícka organizácia (WHO, World Health Organisation) a Medzinárodná komi­sia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP, International Commission on Non­-Ionizing Radiation Protection), ktoré stanovili, že elektrické zariadenia musia spĺňať určité li­mity, musia byť elektromagneticky kompatibil­né, aby mohli byť používané v praxi bez ohroze­nia zdravia človeka.

ÚČINKY ŽIARENIA Z MOBILNÝCH TELEFÓNOV

Mobilne telefóny sú nízko výkonné mikrovln­né prístroje, ktoré vysielajú a prijímajú signály zo siete stabilných základňových staníc pracu­júcich s vyšším výkonom. Pôvodný mobilný te­lefónny systém používal na komunikáciu medzi vreckovými prístrojmi a základňovými stani­cami analógové signály, ale tie sú teraz rých­lo nahrádzané digitálnymi systémami. Väčši­na mobilných telefónnych systémov v súčasnej dobe operuje na frekvenciách od 800 MHz do 2 GHz, ale je pravdepodobné, že v budúcnosti budú využívané aj vyššie frekvencie. Je možné, že vo vzdialenosti do niekoľkých metrov sú li­mitné hodnoty expozície pri niektorých anté­nach základňových staníc prekračované, ale tie sú obvykle montované na stožiaroch alebo na vrcholoch budov.

obr2

Do doby, kým prišlo k masovému rozšíreniu mobilných telefónov, bola verejnosť exponova­ná emisiami rádiových frekvencií veľmi zriedka a prakticky to boli emisie rozhlasového a tele­vízneho vysielania. Tieto signály sú však slabé, často až 1 000 krát nižšie než odporúčané li­mitné hodnoty. Nakoniec, aj dnes stožiare sys­tému mobilných telefónov zvyšujú celkovú expozíciu len veľmi malo, pretože intenzita sig­nálu je v prízemných vrstvách rovnakého rozsa­hu, ako v prípade rozhlasu a televízie a často je dokonca nižšia. Používatelia mobilných telefó­nov sú však exponovaní rádiovými frekvencia­mi omnoho vyššieho radu. V týchto prípadoch sa môžu expozičné hodnoty veľmi priblížiť li­mitom.

 

Aj keď väčšina moderných mobilných telefónov (napríklad tie, ktoré používajú GSM technoló­giu) generuje pole s intenzitou, ktorá je pod od­porúčanými hodnotami, je používateľ mobilné­ho telefónu vystavený rádiovým frekvenciám v rozsahu rádovo niekoľkonásobne vyššom ako tie, s ktorými sa denne stretávame v bežnom prostredí. Keďže sú mobilne telefóny pri pou­žití v blízkosti hlavy, nie je celkom správne po­rovnávať intenzitu vyžarovaného poľa s odvo­denými odporúčanými hodnotami. Namiesto toho je v tomto prípade potrebne určiť energiu absorbovanú hlavou používateľa. Sofistikovaný počítačový model telefónu a hlavy ako spojený systém by mal poskytnúť spoľahlivú informáciu o absorbovanej energii. Výstupný výkon väčšiny vreckových digitálnych prístrojov je oveľa nižší než 1 W a výkony starších analógových prístro­jov sú limitované predovšetkým životnosťou batérie. Z dôvodu týchto výkonových obmedze­ní sa dá predpokladať, že moderné mobilne te­lefóny negenerujú absorbovateľnú energiu vo svetle prijatých odporúčaných hodnôt v nadli­mitných úrovniach.

Tá potom vysiela signál prístroju na zvýše­nie výkonu a dôsledkom je ďalšie zvýšenie ab­sorpcie energie hlavou, pokiaľ sa kontakt hla­vy s anténou nepreruší. Zvyšujúce sa využitie mobilných telefónov vzbudilo obavy verejnos­ti z eventuálnych dlhodobých zdravotných ná­sledkov. Európska komisia ustanovila expert­nú skupinu, ktorá by mala prehodnotiť súčasný stav a zvážiť smery budúceho výskumu. Usta­novená expertná skupina vo svojej správe uvá­dza, že je nepravdepodobné, že by sa definitívnu odpoveď na otázky spojené so zdravotnými dô­sledkami mobilných telefónov podarilo získať v dohľadnej dobe. Skupina sa domnieva, že zvý­šený počet dobre navrhnutých a vedených štú­dií by mohol poskytnúť dostatočne vierohodné informácie, svedčiace o tom, že tento druh zariadení nepoškodzuje zdravie ľudí. Expertná skupina odporučila vykonať ďalšie štúdie biolo­gických účinkov a štúdie nepriaznivých vplyvov mobilných telefónov na zdravie ľudí. ICNIRP zaujala k otázke vplyvu mobilných telefónov a základňových staníc na zdravie stanovisko, ktoré zverejnila vo svojom vyhlásení. Vo svojom stanovisku komisia dochádza k záveru, že nie je jednoznačný dôkaz zvýšeného rizika rakoviny, ale že doposiaľ získané výsledky hovoria pre po­kračovanie výskumu v tejto oblasti.

WHO v rámci svojho medzinárodného projek­tu venovaného problematike EMP spolupracu­je s Európskou komisiou, ICNIRP a ostatnými medzinárodnými inštitúciami a národnými or­gánmi na riešení otázok, týkajúcich sa vplyvu expozície rádiofrekvenčných polí emitovaných mobilnými telefónmi a ich základňovými stani­cami na zdravie ľudí.

VYUŽITIE MIKROVĹN NA PRENOS DÁT

Parabolické mikrovlnne antény generujú sme­rové priamočiare zväzky lúčov, ktoré sa pou­žívajú na prenos dát. Operujú na frekvenci­ách od 2 GHz do 40 GHz. Parabolické antény sú montované na budovy alebo veže, a pretože priemer zväzku lúčov je malý, pripadá expozí­cia do úvahy len pri expozícii hlavného zväzku, ktorá je možná iba vo vzdialenosti stoviek met­rov od antény. Používaný výkon je nízky (nie­kedy do 8 W, ale často menej ako 1 W) a expo­zícia obyvateľstva bude omnoho nižšia, ako sú stanovené limity. Frekvenčný rozsah je znázor­nený na obr. 1.

obr3

OCHRANA OBYVATEĽOV PRED ÚČINKAMI ŽIARENIA Z MOBILNÝCH TELEFÓNOV

Pre posúdenie škodlivosti elektromagnetické­ho žiarenia (elmgž) elektronických zariadení na ľudský organizmus sú spracované zodpoveda­júce STN, ktoré určujú hodnoty expozície pre obyvateľov, resp. zamestnancov, týmto žiare­ním a stanovujú najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia ako základného preventívneho opat­renia proti poškodeniu ich zdravia. Za základný dokument pre oblasť vysokých frekvencií elmgž (10 kHz až 300 GHz) prijatý Európskou úniou (EÚ) je možné považovať Európsku normu ENV 50166-2, ktorú spracovala Európska komi­sia pre normalizáciu v elektrotechnike (CENE­LEC) v roku 1995.

Odporúčania tejto normy boli overované a po­stupne prijímané v jednotlivých štátoch EÚ. V nadväznosti na vyššie uvedenú normu sú rie­šené otázky elmgž elektronických zariadení pre Slovenskú republiku v nasledujúcej legislatíve:

• Zákon č. 306/2012 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji zdravia a o zmene a doplnení nie­ktorých zákonov,

• Nariadenie vlády SR č. 217/2008 Z. z., o mi­nimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elek­tromagnetického poľa,

• Vyhláška MZ SR č. 534/2007 Z. z., o podrob­nostiach o požiadavkách na zdroje elektro­magnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí.

Na základe vyššie uvedenej legislatívy je možné stanoviť tzv. akčné hodnoty nepretržitej expozí­cie pre elektromagnetické polia vytvárané vyža­rovaním MT. Pre obyvateľov SR sú to nasledu­júce veličiny a ich akčné hodnoty:

vzor1 vzor1a

Vyššie uvedené veličiny elektromagnetické poľa sú vzájomne ekvivalentné (pre frekvencie nos­nej f > 10 MHz stačí vyhodnotiť jeden z nich) a ich akčné hodnoty sú pre potreby vyhodnoco­vania expozičnej doby vztiahnuté k 6-minúto­vému intervalu.

V Európskej norme ENV 50166-2 je definova­ná ďalšia veličina, pomocou ktorej je možné hodnotiť vyžarovanie elektronických zariade­ní vo frekvenčnom pásme 10 kHz až 300 GHz. Jedná sa o tzv. „špecifickú mieru absorpcie“ označovanú SAR (Specific Absorption Rate). SAR je definovaná ako časová derivácia prírast­kov energie (dW) absorbovaných v prírastkoch hmotnosti (dm) obsiahnutých v objeme (dV) o mernej hustote ρ vzťahom

vzor1b

Pre používanie mobilných telekomunikačných zariadení (teda aj MT) je podľa Európskej nor­my ENV 50166-2 odporúčaná maximálna hod­nota SAR na 2 W/kg, pričom sa všetky hodnoty SAR musia spriemerovať za ľubovoľný 6 minú­tový interval.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorú je nutné pri používaní MT brať do úvahy je hĺbka vnik­nutia d elmge do tkaniva hlavy používateľa. Pre jej stanovenie platí vzťah

vzor1c

Podľa (7) je hĺbka vniku pre pásmo 900 MHz d = 3,62 cm a pre pásmo 1 800 MHz je d = 2,43 cm. Rozloženie intenzity elektrického poľa mobil­ných telefónov v tkanive ľudskej hlavy je znázor­nené na (obr. 2, 3).

obr4 obr5

Ak zoberieme do úvahy typickú polohu telefó­nu a hlavy, zistíme, že najviac ožarované časti hlavy sú časti nachádzajúce sa v okruhu blízke­ho poľa, čiže oblasť nad a za uchom, na strane kde je mobilný telefón používaný. Uvedené je platné u analógového telefónu. U digitálneho telefónu je situácia trochu iná vzhľadom na to, že tento druh mobilného telefónu využíva viac frekvencií. To znamená že hranica blízkeho po­ľa nie je sústredená do jedného bodu, ale je kvô­li viacerým frekvenciám sústredená do viace­rých bodov.

Ak zoberieme do úvahy typickú polohu telefó­nu a hlavy, zistíme, že najviac ožarované časti hlavy sú časti nachádzajúce sa v okruhu blízke­ho poľa, čiže oblasť nad a za uchom, na strane kde je mobilný telefón používaný.

AKÁ JE HUSTOTA VÝKONU, DOPADAJÚCEHO NA NAŠU HLAVU, KEĎ POUŽÍVAME MOBILNÝ TELEFÓN?

Hustota výkonu, dopadajúceho na 1 meter štvorcový sa vypočíta podľa jednoduchého vzťa­hu S=P/4πR2, kde písmeno P označuje výkon vy­sielača a R vzdialenosť od vysielača. Keď pou­žijeme tento vzťah pre výpočet dopadajúceho výkonu na jeden meter štvorcový, ale uvážime, že vzdialenosť R je 1 centimeter = 0,01m (vzdia­lenosť mobilu od našej hlavy) a výkon mobilu je dva watty, dostaneme výsledok, že v tesnej blíz­kosti našej hlavy dopadá z antény mobilného telefónu na našu hlavu žiarenie s hustotou vý­konu 1591,5 W/m2. Keď porovnáme túto hod­notu s hustotou výkonu vo vzdialenosti 10 m od antény vysielača BTS (0,04W/m2), zistíme, že mobilný telefón ožaruje našu hlavu 39 787 krát viac, ako vysielač BTS. Treba si ale uvedo­miť, že mobilný telefón nevysiela rovnakým vý­konom. Pri začatí spojenia so základňovou sta­nicou – vysielačom – si mobil meria dostupnosť (vzdialenosť) od najbližšieho vysielača a zní­ži si sám vysielaný výkon na najmenšiu potreb­nú hodnotu. Takto sa zníži ožarovanie užívate­ľa. Teda čím bližšie je k nám základňová stanica (vysielač), tým menej nás ožaruje náš vlastný mobilný telefón.

ŠTÚDIE O VPLYVE MOBILNÝCH TELEFÓNOV NA ZDRAVIE

Nórski a švédski vedci tvrdia, že našli mož­ný súvis medzi používaním mobilného telefó­nu a únavou, bolesťami hlavy a pocitom pále­nia ucha a kože. Potvrdzuje to štúdia, ktorá bola vykonaná Dr. Gunnhildom Oftedalom z Nór­skej technickej univerzity v Trondheime a švéd­skymi vedcami. Výskum sa uskutočnil pomo­cou dotazníkov, ktoré boli rozoslané náhodne vybraným ľuďom zo zoznamu mobilných ope­rátorov, ktorí používali mobilný telefón k vý­konu svojej práce. Bolo rozoslaných 12 000 dotazníkov vo Švédsku a 5 000 v Nórsku. Vy­plnené dotazníky zaslalo naspäť 7 803 Švédov a 3 828 Nórov. Vyhodnotením dotazníkov sa zistilo, že 31 % Nórov sa stretlo aspoň s jedným symptómom, na rozdiel od 13 % Švédov. Dôvo­dom tohto veľkého nepomeru je rozdiel v poč­te dotazníkov a rozdiel v charaktere populácie. Symptómy uvádzané oboma skupinami boli podobné. Pocit pálenia ucha bol pozorovateľný počas telefonovania. Iné symptómy ako bolesť hlavy, sa objavili do 1,5 hodiny po ukončení ho­voru a pretrvávali po dobu 2 hodín. 48 %-78 % Nórov, v závislosti od druhu symptómu uvied­lo, že hovor musí trvať 5 minút a viac k vyvola­niu symptómu. Tento istý fakt bol pozorovaný aj u Švédov, kde sa pomer pohyboval od 38 % – 68 % v závislosti od druhu symptómu.

Dánska spoločnosť pre výskum rakoviny zverej­nila štúdiu, kde poprela súvislosť medzi použí­vaním mobilných telefónov a vzniku nádorov na mozgu. Analyzovali sa údaje z Fínska, Nór­ska a Švédska od roku 1974 do roku 2003, so zameraním na roky 1998 až 2003. Táto štúdia sledovala približne päťročné obdobie, keď bol najväčší nárast mobilnej komunikácie.

V roku 2007 bol uverejnený výskum Švédskeho národného inštitútu, ktorý viedol Kjell Hans­son Mild na vzorke 4 400 ľudí. Výsledky ukáza­li, že u ľudí, ktorí používali mobilný telefón pra­videlne počas desiatich rokov približne hodinu denne, stúpol výskyt niektorých druhov malíg­nych nádorov až o 240 percent.

Aký je záver? Väčšina štúdií zatiaľ nepreukázala jednoznačný negatívny vplyv mobilných telefó­nov na zdravie ľudí. Väčšina sa však konala len krátku dobu a z niektorých dlhšie trvajúcich vý­skumov vyplýva, že mobilné telefóny predsa len majú vplyv na naše zdravie.

PILOTNÝ PRIESKUM VYUŽÍVANIA MOBILNÝCH TELEFÓNOV NA VÝCHODNOM SLOVENSKU

Pilotného prieskumu v oblasti využívania mobil­ných telefónov sa zúčastnilo 198 respondentov.

obr6

Komentár: Respondentov sme sa opýtali na po­čet používaných mobilných telefónov, čoho vý­sledkom je jasný ukazovateľ, že dnešná doba je priam nemožná bez tohto zariadenia. Približ­ne 60 % respondentov používa iba jeden mobil­ný telefón, no je zarážajúce, že ľudia používajú aktívne aj viacero mobilných telefónov. Tento jav môže byť dôsledkom pôsobenia troch mo­bilných operátorov na slovenskom trhu, nakoľ­ko každý ponúka výhodné volania v rámci svo­jej siete.

obr7

Komentár: z dotazníka je zrejmé, že približné vyjadrenia pretelefonovaných minút denne / hodín mesačne je viac ako únosné. Až 12 % opý­taných telefonuje priemerne viac ako 20 minút denne / 10 hodín mesačne, čo je určite nad limit doporučených hodnôt. Ďalšia z otázok dotazní­ka nám vyjadruje pravidelnosť dlhšieho telefo­novania ako 10 minút. Až 67 % respondentov telefonuje dlhšie ako 10 minút pravidelne raz za 2 až 3 dni. Podľa rôznych vedeckých štúdií je dĺžka telefonovania, teda držania mobilného telefónu vyžarujúceho elektromagnetické žia­renie tesne vedľa hlavy jedna z faktorov, ktorý môže viesť k negatívnym účinkom na organiz­mus človeka, hlavne mozog a oči. Spomenu­té negatívne účinky môžu mať aj karcinogén­ny charakter.

obr8

Komentár: Mobil je v dnešnej modernej do­be chápaný ako prístroj, ktorý potrebujeme mať nevyhnutne stále pri sebe. Je to zariade­nie, ktoré nám ponúka okrem pohodlnej ko­munikácie aj iné vymoženosti ako fotoaparát, hraciu konzolu, GPS navigáciu a tiež bu­dík. Až 75 % respondentov každú noc zaspá­va vedľa zapnutého mobilu. Najpohodlnejšie miesto na uloženie mobilu pri posteli je asi nočný stolík, teda hlava týchto ľudí počas no­ci je okolo 50 cm od potenciálneho zdroja EM žiarenia.

obr9c

Komentár: Respondentov sme sa taktiež pý­tali na to či si uvedomujú potenciálne škodli­vé účinky elektromagnetického žiarenia, kto­rých zdrojom sú všetky spotrebiče a zariadenia v ich domácnosti. Ako výsledok sa nám ukazu­je nevedomosť ľudí, resp. ich nezáujem o fak­ty, ktoré im môžu predĺžiť a skvalitniť život. Téma potenciálneho ohrozenia zdravia a škod­livých účinkov EM žiarenia nikdy nebude sú­časťou balenia, v ktorom si zdroj tohto žiare­nia kupujeme, iba ak by to nariaďoval zákon. To však je beh na dlhú trať, zákonom sú sta­novené limity množstva žiarenia, ktoré môže prístroj produkovať a gigantické firmy produ­kujúce kvantá týchto prístrojov nikdy nebudú súhlasiť s výstrahou pre spotrebiteľa tak ako sa to stalo s cigaretami. Účinky tohto žiarenia ur­čite nie sú pozitívne, možno negatívne, to však ukáže čas. Zdá sa, že ľudia vsádzajú na dobré zá­kony, správne stanovené limity a ohľaduplnosť výrobcov ktorí dávajú prednosť zdraviu oby­vateľov pred vlastným ziskom. Okrem toho sa stretávam s názormi ľudí, ktorí pri akejkoľvek téme možného ohrozenia zdravia modernými technológiami jednoducho skonštatujú, že ško­dí pomaly všetko okolo nás a preto nemá zmysel chrániť sa. Možno aj preto 51 % respondentov nemalo v minulosti záujem byť viac informova­ný, keď sa dozvedeli o téme negatívnych účin­kov EM žiarenia.

Z uvedeného prieskumu vyplýva, aj keď ne­priamo, že väčšina užívateľov mobilných tele­fónov využíva tieto zariadenia v nadmernom množstve, prípadne sa pravidelne zdržiava v ich bezprostrednej blízkosti. Preto by v záujme ochrany svojho zdravia mali praktizovať urči­té opatrenia na zníženie nepriaznivých účinkov.

OPATRENIA PRI ČASTOM POUŽÍVANÍ MOBILNÝCH TELEFÓNOV

• pri možnosti výberu v danej situácii upred­nostniť použitie pevnej linky pred mobil­ným telefónom, resp. používať mobilný te­lefón v rozumnej miere,

• používať špeciálnu hands-free sadu s gumo­vými zvukovými trubicami bez káblov Air tube, ktorá redukuje EM žiarenie až o 98 %,

• počas spánku mať mobil vypnutý resp. ho od­kladať na vzdialenosť aspoň 50 cm od hlavy,

• pri zapínaní, vypínaní telefónu a pri vytáčaní mať mobilný telefón čo najďalej od tela, vte­dy je výkon najväčší,

• upraviť hlasitosť slúchadla tak, aby sa nemu­sel mobil pritláčať k uchu,

• prihliadať na používanie mobilu ak nosíme okuliare s kovovým rámom,

• mobil nosiť radšej v príručnej taške, nose­nie mobilu na hrudi, vo vrecku nohavíc a na opasku sa nedoporučuje,

• deti, mládež a tehotné ženy by mali používa­nie mobilu obmedziť na nevyhnutné hovory a telefonovať krátko, na to by mali dbať hlav­ne rodičia detí,

• vyhýbať sa používaniu mobilu v oblastiach so slabým signálom,

• pri cestovaní mať mobilný telefón aspoň 50 cm od tela, nakoľko zmenou polohy sa prí­stroj vždy pripája na najbližšiu základňovú stanicu a teda pracuje na plný výkon,

• nepoužívať mobilný telefón v aute, autobu­se a vlaku, pretože kovová konštrukcia mô­že žiarenie odrážať späť k nám a k ostatným spolucestujúcim,

• podľa potreby prerušiť používanie elek­tronických prístrojov a dopriať nášmu telu možnosť regenerácie vychádzkami na čer­stvý vzduch do prírody.

NAJNOVŠÍ PRIESKUM VYUŽÍVANIA MOBILNÝCH TELEFÓNOV U ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH, STREDNÝCH A VYSOKÝCH ŠKÔL NA VÝCHODNOM SLOVENSKU

V rámci výskumu, ktorý vykonávame na Ka­tedre environmentalistiky Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach v oblasti hod­notenia kvality prostredia sme sa rozhodli pre výskum, ktorého cieľom je zmapovať rozšírenie mobilných telefónov, účel a frekvenciu ich po­užívania u žiakov základných, stredných a vy­sokých škôl na východom Slovensku. V pláne máme osloviť približne 15 000 študentov. Ce­lý výskum by mal byť rozdelený do niekoľkých častí. V prvej etape výskumu vykonáme dotaz­níkový prieskum, ktorý sme si rozdelili medzi študentov vo veku od 10 -14 rokov, od 15 – 18 rokov a vo veku od 19 – 25 rokov. Výsledky vý­skumu budú k dispozícii koncom roka 2013.

ZÁVER

Elektromagnetické žiarenie je všade okolo nás. Bezdrôtové telefóny, internet, mobilné telefóny a na ich prevádzku potrebne prenosové veže sa vynárajú ako huby po daždi. Ľudia tieto zariade­nia používajú denne a vyhnúť sa pôsobeniu EM žiarenia je prakticky nemožné. A keďže sa každým rokom zvyšuje počet zdrojov EM žiarenia, dostá­vame sa do situácie, kedy je dôležitá opatrnosť. V záujme ochrany vlastného zdravia je vhodné vy­užívať všetky dostupné prostriedky a zariadenia na elimináciu EM žiarenia v našom okolí.

POĎAKOVANIE

Príspevok vznikol s podporou Grantovej agentúry KEGA, ktorej autori ďakujú za finančnú podporu 049TUKE-4/2012.

 

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1] Doboš, Ľ.: Mobilné rádiové siete, Žilinská univerzita, Žilina, 2002, 312 s., ISBN 80-7100-936-9

[2] Osina, O.: Mobilné telefóny, aktuálny problém súčasnosti. In: Nové poznatky v oblasti medicínskych vied a ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva, Ružomberok, 2006, 34 s., ISBN 80-8084-125-X

[3] CELENEC: Expozícia EMP v pásmu vysokých kmitočtů, Bruxelles, 1995, 44 s.

[4] Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 534 zo dňa 16.8.2007, In: Zbierka zákonov čiastka 224/2007, BRATISLAVA, 2007, 5 s.

[5] KUČERA, S.: Správa výskumnej úlohy: Vplyv elektromagnetického poľa na biosystémy, EF ŽU, Žilina 2003

[6] Elektromagnetické polia. Informačná príručka. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 1999. ISBN: 80-968865-0-9.

[7] Tuček, M., Cikrt, M., Pelclová, D., 2005: Pracovní lékařství pro praxi, In: Příručka s doporučenými standardy. 2005. ISBN 80-247-09279

[8] Buchancová, J., a kol., 2003: Pracovné lekárstvo a toxikológia. Martin2003. ISBN 80-8063-113-1

[9] Darmová, V., 2009: Ionizujúce a neionizujúce žiarenie. Tribun EU s.r.o., Brno 2009. ISBN 978-80-7399-814-1

[10] Goedbloed, J.: Electromagnetic Compatibility, Prentice Hall, Hertfordshire (Netherlands), 1990, ISBN 0-13-249293-8.

[11] Škodlivosť mobilných telefónov a najnovšie štúdie http://www.news.sk/

[12] Prístup k riešeniu problematiky elektromagnetických polí vo vzťahu k zdraviu ľudí. In: Enviromagazín 2/2006. s. 16-19. Ing. Juraj Roščák. Úrad verejného zdravotníctva. ISSN 1335-1877

[13] http://www.psych.utah.edu/AppliedCognitionLab/HFES2006.pdf

[14] Radiation: Risks and Realities (Document No. EPA-402-K-07-006). U.S. Environmental Protection Agency, 2007

[15] Matthes R., Bernhardt J.H., McKinay A.F.: Guidelines for limiting exposure to time-varying electric, magnetic and electromagnetic fields (up to 300 GHz) International Commission on Non-Ionizing Radiation Protection 1999, ISBN 3-9804789-6-3

[16] Peter Podhoranský, Assoc. Prof., Ing.(MSc.), Ph.D., Slovak University of Technology, Department of Radio&Electronics

[17] Lumnitzer E., Badida M., Biľová M.: Hodnotenie kvality prostredia. Elfa s.r.o., Košice, 2007, 277 s. ISBN 978-810-8073-836-5

 

TEXT ING. MIRIAMA PIŇOSOVÁ, PHD., DR.H.C. PROF. ING. MIROSLAV BADIDA, PHD., ING. BEATA HRICOVÁ, PHD., KATEDRA ENVIRONMENTALISTIKY SJF TU V KOŠICIACH FOTO ARCHÍV REDAKCIE