Okrem toho by sa malo zabezpečiť, aby vzdelávací systém rozvíjal duševné produkty s najvyššou pridanou hodnotou, t. j. progresívne a inovatívne, tak aby sa dosiahol najväčší potenciál na šírenie.
Vzdelanie je to najväčšie bohatstvo človeka, rodiny či štátu a v tomto smere nie sme nikdy dosť bohatí. Finančné prostriedky, ktoré vkladáme do vzdelania, by preto mali byť vynakladané maximálne účelne. Na jednej strane, aby sme maximálne rozvíjali duševné hodnoty a osobnosť človeka, na druhej strane, aby sme, ako priemyselný štát efektívne pripravovali absolventov pre skutočné potreby praxe. Slovenský strojársky priemysel je celkovo v dobrej kondícii, ale stojí pred viacerými výzvami. Jednou z najpálčivejších tém v strojárstve je otázka dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku.

* * * * *
Štát dáva všetkým školám takmer rovnako. Všetky školy nivelizuje, bez ohľadu na to, či sa ich absolventi zamestnajú alebo spadnú do siete úradov práce a neskôr sa musia opäť nákladne rekvalifikovať. Štát pritom veľmi presne vie, koľko a akých profesií potrebuje.
* * * * *

Žiaľ, finančné prostriedky sú v súčasnosti neefektívne alokované štátom – trikrát. Po prvé, peniaze z ministerstva školstva sa poskytujú školám, ktoré vychovávajú armádu absolventov, ktorí nemajú šancu uplatniť sa v odbore, ktorý vyštudovali, a končia na úradoch práce. Nezamestnanosť absolventov niektorých študijných programov dosahuje až 14 percent [1]. Po druhé – štát musí vynaložiť finančné prostriedky na podporu týchto nezamestnaných absolventov. Po tretie – následne sú poskytované finančné prostriedky vynakladané na ich rekvalifikáciu. Je preto nevyhnutné posúdiť účinnosť poskytovania vzdelávania a identifikovať, kde sa nachádzajú slabé stránky. Priemysel kritizuje štruktúru a kvalitu vysokých škôl. Naopak, školy sa správajú trhovo tak, aby robili to, za čo dostávajú finančné prostriedky a študent sa často stáva nástrojom na podnikanie a nie subjektom vzdelávania. Pozrime sa teda, kde sú najväčšie problémy terciárneho vzdelávania a čo môžeme urobiť pre to, aby sme ich zmenili.

Štúdium orientované pre prax: Systémový problém – financovanie
V súčasnosti, v platnom systéme financovania vysokých škôl je jedným z určujúcich rovnostárskych normatívov počet študentov. Systém financovania neberie do úvahy také elementárne kritériá, akými sú kvalita a uplatniteľnosť absolventov vysokých škôl na trhu práce. Namiesto toho, aby sme podporili špičkové školy, o absolventov ktorých je na trhu práce vysoký záujem, štát dáva všetkým školám takmer rovnako. Všetky školy nivelizuje, bez ohľadu na to, či sa ich absolventi zamestnajú alebo spadnú do siete úradov práce a neskôr sa musia opäť nákladne rekvalifikovať. Štát pritom veľmi presne vie, koľko a akých profesií potrebuje. Jedným z prirodzených kritérií hodnotenia vysokých škôl by teda mala byť uplatniteľnosť absolventov v odbore, ktorý vyštudovali. Dnes vieme zistiť len to, či sa absolvent zamestná (obr. 1, [2]).

Obr. 1: Percentuálne vyjadrenie počtu nezamestnaných absolventov verejných vysokých škôl v SR v roku 2018Obr. 1: Percentuálne vyjadrenie počtu nezamestnaných absolventov verejných vysokých škôl v SR v roku 2018(Zdroj: http://www.cvtisr.sk/, https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/)

Dalo by sa to pritom veľmi jednoducho zistiť prepojením už existujúceho portálu absolventov s prepojením portálu Sociálnej poisťovne. Tak by štát veľmi presne vedel, či absolventi konkrétnej školy robia to, čo vyštudovali, a mohol by diferencovane podporiť práve školy, o absolventov ktorých je na trhu práce vysoký záujem. To sa bez tesnej spolupráce s praxou nedá.

* * * * *
„V Českej republike štát podporuje svoje špičkové školy v Prahe, ktoré nemajú nárok čerpať eurofondy. Potom sa nečudujme, že nám odchádzajú študenti do Česka. Dostanú tam kvalitné zázemie, pracujú s novými prístrojmi.“
* * * * *

Druhým veľmi negatívnym vplyvom na kvalitu vysokých škôl sú štrukturálne fondy. Školy v hlavnom meste, ktoré nemôžu čerpať eurofondové zdroje, sú oproti niektorým vidieckym školám – často s nie najlepším renomé – v zjavnej nevýhode. Stáva sa, že akákoľvek „vidiecka škola“ má viac peňazí ako dve najstaršie univerzity v Bratislave, pretože môže čerpať eurofondy na vybavenie a rozvoj. Okrem toho dostáva ešte normatív od štátu podľa počtu študentov. A tých má z pravidla dosť, idú tam študovať, pretože majú výučbu dva, maximálne trikrát do týždňa. Chýbajúce eurofondové zdroje na laboratóriá, projekty a prístroje štát pritom nijako STU ani UK nekompenzuje. Zateká do budov, máme 20, 30 aj 50-ročné prístrojové vybavenie, o rozvoji v tomto smere je ťažké hovoriť. V Českej republike štát podporuje svoje špičkové školy v Prahe, ktoré nemajú nárok čerpať eurofondy. Potom sa nečudujme, že nám odchádzajú študenti do Česka. Dostanú tam kvalitné zázemie, pracujú s novými prístrojmi.

Duálne vzdelávanie
Duálne vzdelávanie, ktoré bolo kedysi integrálnou súčasťou vzdelávacieho systému prostredníctvom stredných odborných učilíšť, sa do stredoškolského vzdelávania pred pár rokmi opäť vrátilo a aktuálne sa spomína aj v súvislosti s vysokými školami. Je teda duál na vysokých školách riešením problému prepojenia s priemyslom?
Osobne som proti jednoduchému zavedeniu „duálu“ na vysokých školách. Najskôr naozaj treba zmeniť systém hodnotenia vysokých škôl a ich kategorizácie. Na Slovensku totiž máme len vysoké školy, ktoré sú svojou podstatou univerzitného charakteru. To znamená, že sú hodnotené na základe vedeckých kritérií, podľa počtu a kvality publikovaných článkov, počtu domácich a zahraničných citácií, podľa počtu objavov, patentov a podľa toho, aké výsledky dosahujú naši absolventi vo vede.
V duálnom vzdelávaní dosahuje podiel teoretického vyučovania a praxe 50 na 50, a to pri univerzitách nie je možné.

* * * * *
Podľa priemeru krajín združených v OECD ide 26 až 28 percent absolventov po ukončení prvého stupňa vysokoškolského vzdelávania do priemyslu, u nás sú to maximálne dve percentá. A to sú väčšinou takí absolventi, ktorí naozaj nie sú schopní mentálne zvládnuť druhý stupeň a v odbore, ktorý vyštudovali, sú prakticky „nezamestnateľní“.
* * * * *

Na Slovensku nemáme „odborné vysoké školy“ takého typu, ako sú napríklad v Nemecku či Anglicku, ktoré poskytujú klasické duálne vzdelávanie. Na tieto školy študentov vysielajú aj priamo firmy, ktorým záleží na zvyšovaní kvalifikácie a špecializácie svojich zamestnancov. Firmy úzko spolupracujú so školami a spolufinancujú ich.
U nás to však neplatí. Keď univerzita spolupracuje s praxou na aplikovanom výskume, má to len minimálne zohľadnené vo výpočte dotácií. Súčasne, ak by sa venovala „dualistom“, ostávalo by jej menej času na vedeckú prácu a plnenie merateľných výstupov, za ktoré dostáva dotácie. Toto je systémová zmena, ktorú by sme mali urobiť. Ak nezmeníme systém, univerzitné vysoké školy sa tomu budú brániť aj naďalej a budú si žiť vo svojom svete izolovanom od priemyslu.
Podľa priemeru krajín združených v OECD ide 26 až 28 percent absolventov po ukončení prvého stupňa vysokoškolského vzdelávania do priemyslu, u nás sú to maximálne dve percentá. A to sú väčšinou takí absolventi, ktorí naozaj nie sú schopní mentálne zvládnuť druhý stupeň a v odbore, ktorý vyštudovali, sú prakticky „nezamestnateľní“. Položme si otázku, prečo v porovnaní s OECD pokračuje v druhom stupni taký veľký počet absolventov prvého stupňa? Máme takých talentovaných mladých ľudí? Nie, problém je opäť v systéme financovania. Pri súčasnom systéme nemajú vysoké školy záujem produkovať bakalárov pre potreby praxe. Školy chcú, aby absolventi prvého stupňa pokračovali v druhom stupni štúdia. Vtedy je totiž finančný normatív na študenta podstatne vyšší ako v prvom stupni a školy dostanú za študenta viac peňazí. Podporujeme teda druho- a treťostupňové terciárne vzdelávanie ľudí, ktoré sa nebude v praxi využívať. Aj preto 57 percent absolventov vysokých škôl nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali a 37 percent vysokoškolákov pracuje na stredoškolských pozíciách.

Z prehliadky študetských prác (FOTO archív STU-SjF)

Riešenie? Zmena systému
Na úrovni štátu
Pred tridsiatimi rokmi fungoval špičkovo prepracovaný systém vzdelávania. Mali sme základné školy, odborné stredné školy, gymnáziá a učňovky. Každý vedel, kam sa na základe výsledkov základnej školy zaradí. Na gymnáziách sa žiaci pripravovali na ďalšie štúdium. Učňovky a odborné školy pripravovali ľudí pre prax. V súčasnosti by sme sa chceli priblížiť k pôvodnému nastaveniu, pretože nie sme so súčasným systémom spokojní. Riešením z dlhodobého hľadiska je jednoznačne zmena systému. Som za to, aby sa zmenil systém vysokých škôl, nie však tak, že vzniknú ďalšie školy. Pri novej evalvácii vysokých škôl, ktoré nás čaká v najbližších rokoch, treba vykonať dôslednú analýzu ich kvality.

* * * * *
„Ako iné technické školy na Slovensku, aj SjF STU pre nenaplnenosť kapacít každoročne vyhlasuje viacero kôl prijímacích skúšok. Namiesto výberov, robíme nábory študentov…“
* * * * *

Zo škôl, ktoré nesplnia univerzitné kritériá, by vznikli odborné vysoké školy, ktoré by boli orientované na výchovu bakalárov, najmä profesijných a naopak, univerzity by sa orientovali hlavne na študentov druhého a tretieho stupňa. Keď priemysel potrebuje viac technicky vzdelaných absolventov, prečo nezmeníme normatív na študenta? (obr. 2) Asi historicky sa dokázali spojiť všetky priemyselné zväzy (AZZZ, APZ, RUZ, Klub 500) a zaviazali ministerku školstva aby sa zvýšil normatív na študentov technických vysokých škôl zo súčasných cca 4 000 eur o 25 percent.

Obr. 2: Normatív na študenta vysokých škôl [2]

Napriek tomu, že po absolventoch technických vysokých škôl je na pracovnom trhu obrovský dopyt, technické školy zápasia s nedostatkom uchádzačov. V akademickom roku 2013/2014 študovalo na technických vysokých školách v SR približne 50 000 študentov, v roku 2017/2018 to už bolo len 43 000.

Na úrovni školy, fakulty
Na Strojníckej fakulte STU mali v akademickom roku 2011/2012 približne 1 700 študentov, aktuálne je na prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia spolu okolo 900 študentov. Posledné dva roky sa nám podarilo zastaviť pokles počtu prihlásených študentov a minulý rok sme už zaznamenali mierny nárast.
Ako iné technické školy na Slovensku, aj SjF STU pre nenaplnenosť kapacít každoročne vyhlasuje viacero kôl prijímacích skúšok. Namiesto výberov, robíme nábory študentov. V prípade technických odborov nejde o štúdium s nízkou náročnosťou. Neznižujeme kvalitu štúdia, aby sme prilákali študentov, to nie je cesta. Práve naopak, snažíme sa motivovať tých najlepších, aby prišli študovať k nám.
Od minulého akademického roka sme zaviedli prospechové štipendium pre tých študentov, ktorí k nám prichádzajú zo strednej školy s priemerom známok 1,2 a lepším. Dostávajú štipendium hneď od nástupu na štúdium. Nie je to prospechové štipendium od štátu, ale financujeme ho z vlastného rozpočtu fakulty. Aktuálne takéto štipendium poberá asi 40 študentov a aj keď to nie je pre fakultu malá suma, radi ich takto motivujeme, pretože títo študenti u nás s určitosťou úspešne doštudujú a budú nám robiť dobré meno.
Jedným zo základných bodov dlhodobej stratégie našej fakulty je poskytovanie atraktívnych a kvalitných študijných programov v slovenskom a v anglickom jazyku pre našich, ako aj zahraničných študentov. Na našej fakulte v súčasnosti študuje asi 10 percent zahraničných študentov.
Ako jedna z prvých fakúlt na Slovensku sme získali certifikáty o európskej akreditácii kvality študijných programov: bakalárskeho „Meranie a manažérstvo kvality v strojárstve“ a inžinierskeho „Výrobné systémy a manažérstvo kvality“, ktoré poskytujeme v slovenskom a anglickom jazyku (obr. 3). Akreditácia sa uskutočnila podľa kritérií stanovených organizáciou ENAEE (Združenie európskych akreditačných agentúr). Ide o medzinárodnú akreditáciu EUR-ACE, ktorou sa potvrdzuje, že študijné programy spĺňajú požiadavky kladené na obdobné študijné programy v rámci Európy. Značka EUR-ACE je Európskou komisiou zahrnutá medzi „European Quality Labels“, čo garantuje kvalitu študijného programu, zaručuje vedeckú a akademickú kvalitu študijného procesu a súčasne potvrdzuje praktické znalosti a zručnosti absolventov pre ich budúce zamestnanie.

Obr. 3: EUR-ACE akreditované študijné programy na SjF STU v Bratislave [3]

Profesijne orientované študijné programy sú jednou z ciest, ako možno riešiť požiadavky praxe na kvalitu a špecifické požiadavky na absolventov. Na rozdiel od klasického univerzitného bakalára musí profesijný bakalár stráviť minimálne jeden semester v praxi. Nejde pritom o duálne vzdelávanie. Pri nástupe podpisuje študent zmluvu so zamestnávateľom, ktorý mu poskytuje podnikové štipendium. Po úspešnom absolvovaní štúdia sa podnik zaväzuje, že človeka zamestná, na strane druhej však študenta trvalo nezaväzuje a v prípade záujmu môže pokračovať na druhom stupni štúdia. Vychovávame tak bakalárov s nulovou nezamestnanosťou a najmä s vhodne orientovanými znalosťami a praktickými zručnosťami. To je odlišné, ako keď školy získavajú zdroje čisto na základe toho, koľko majú študentov.

Obr. 4: Schéma štúdia a financovania profesijného bakalára

Naša fakulta ako prvá na Slovensku má akreditovaný štvorročný profesijne orientovaný bakalársky študijný program: Prevádzkový technik dopravnej a výrobnej techniky. Pilotný projekt sme pripravili a spustili spoločne s VW Slovakia v akademickom roku 2017/2018, kde nastúpilo prvých deväť študentov. Do projektu sa postupne zapojilo ďalších deväť firiem, najmä z automobilového priemyslu. V marci 2018 sme získali akreditáciu a následne v akademickom roku 2018/2019 už nastúpilo do prvého ročníka 16 študentov.

* * * * *
Ako jedna z prvých fakúlt na Slovensku sme získali certifikáty o európskej akreditácii kvality študijných programov – EUR-ACE.
* * * * *

Treba povedať, že aj keď je zo strany podnikov o uvedených absolventov veľký záujem, zo strany vysokých škôl je prístup veľmi konzervatívny.

Zhrnutie
Dnes je jednou zo základných otázok súčasnosti kvalita technických vysokých škôl. Školy, aby prežili, musia plniť kvalitatívne kritériá výskumných vysokých škôl. Podniky kritizujú školy, že nie je dostatok kvalitných absolventov pre potreby priemyslu. Vysoké školy, ako aj priemysel si tak žijú vo svojich izolovaných svetoch. Dnes je nám všetkým jasné že tieto dva svety treba vzájomne prepojiť. Nástrojom, ako je to možné dosiahnuť, je zmena financovania vysokých škôl, a to tak zo strany štátu, ako aj zo strany samotného priemyslu.

TEXT/FOTO Ľubomír Šooš
Dr. h. c. prof. Ing. Ľubomír ŠOOŠ, PhD., pôsobí ako dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Príspevok predniesol v rámci medzinárodnej konferencie Národné fórum údržby v júni 2019.

Použitá literatúra
[ 1 ] RUZ – kvalita terciárneho vzdelávania
[2] http://www.cvtisr.sk/, https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/
[3] https://www.sjf.stuba.sk/sk/diani-na-fakulte/medzinarodna-akreditacia-eur-acer-kvality-studijnych-programov-na-strojnickej-fakulte-stu-v-bratislave.html?page_id=6200
[4] https://www.sjf.stuba.sk/buxus/generate_page.php?page_id=6026