V prevádzke mobilných a stacionárnych motorových agregátov a zariadení sa používa pomerne veľké množstvo prevádzkových funkčných kvapalín, ako sú motorové, prevodové a ložiskové oleje, hydraulické, brzdové a chladiace kvapaliny a ďalšie pomocné kvapaliny a látky. Bez týchto hlavných mazacích olejov a kvapalín by prevádzka uvedených zariadení nemohla fungovať a slúžiť svojmu účelu.
Vývoj a výroba motorových a prevodových olejov prebiehala a prebieha od začiatku skonštruovania prvého benzínového (rok 1876) a naftového motora (rok 1893) súbežne s ich zdokonaľovaním a praktickým používaním v automobiloch a v stacionárnych agregátoch.
Potreba výkonnejších motorov si vyžadovala aj vývoj a výrobu kvalitnejších motorových olejov, ktoré by spĺňali ich funkčné vlastnosti a požadované výkonnostné parametre.
Pri vývoji motorových a prevodových olejov bolo niekoľko etáp, v rámci ktorých sa vyvíjali a aplikovali mnohé technológie a postupy. Hľadali a skúmali sa nové východiskové ropné a syntetické suroviny, ktoré by posúvali ich kvalitu krok po kroku dopredu s cieľom získania mazacích olejov, ktoré by spĺňali požadované kvalitatívne parametre pre novo vyvinuté motory.
Výskumníci, tribológovia a technológovia sa zamerali hlavne na vyvinutie a výrobu základových olejov o vysokých kvalitatívnych parametroch. Predovšetkým sa kládol dôraz na:
• vysokú termicko-oxidačnú stabilitu,
• vynikajúce viskozitné vlastnosti,
• vysoký viskozitný index (V. I.),
• prijateľné nízkoteplotné vlastnosti,
• požadovaný bod vzplanutia,
• nízku odparivosť.
Z toho vyplýva, že z kvalitného základového oleja sa následne vyrobia aj kvalitné finálne produkty – motorové a prevodové oleje.
ZÁKLADOVÉ OLEJE NA BÁZE SYNTETICKÝCH OLEJOV
V praxi jestvujú dva druhy automobilových olejov na báze syntetických olejov: polosyntetické (semisyntetické) oleje, obsahujúce 15 až 50 % hm. ropných olejov a úplne syntetické, obsahujúce 100 % hm. syntetických olejov.
V prehľade uvádzame názvy a typy rôznych syntetických olejov: polyalkény (polyetylénové, polypropylénové, polybutylénové, polyalfaolefínové), alkylaromáty, polyalkylénglykoly, polyfenylétery, estery karboxylových kyselín (mono, diestery a polyestery), estery kyseliny fosforečnej, estery kremičitej kyseliny, polysiloxany, všeobecne nazývané aj silikónové oleje.
Polosyntetické a úplne syntetické základové oleje sa používajú na výrobu finálnych olejov – motorových a prevodových olejov pre moderné automobily. Tieto oleje majú pred sebou veľkú perspektívu a v budúcnosti úplne nahradia oleje na báze ropných základových olejov.
Prednosti používania syntetických a polosyntetických automobilových olejov spočívajú v:
– lepšej tekutosti za nízkych teplôt,
– bezproblémovom štarte automobilu,
– úspore paliva v prevádzke STOP and GO,
– rýchlejšom prívode oleja na mazacie miesto,
– mäkšom chode motora,
– vyššej odolnosti voči starnutiu oleja,
– možnosti predĺženia intervalu výmenných lehôt oleja a jeho životnosti,
– vyššej ochrane proti tvorbe vysokoteplotných lakov, kalov a usadenín,
– dosahovaní dlhej životnosti motora.
Syntetické základové oleje odlišne vnímajú prísady, preto sa musí na tento problém myslieť pri výrobe finálnych motorových a prevodových mazacích olejov. Príčina zlej kompatibility prísad so základovými syntetickými olejmi súvisí niekedy s chemickou štruktúrou a stabilitou použitej syntetickej zložky.
ĽAHKOBEŽNÉ MOTOROVÉ OLEJE
Plne syntetické motorové oleje sa stávajú už bežnou skutočnosťou pri ich aplikáciách v moderných osobných automobiloch. Už prvé náplne v osobných automobiloch bývajú syntetické oleje triedy SAE 5W-20 alebo 10W-30, respektíve iných tried. Tzv. zábehové motorové oleje, ktoré sa používali ešte v polovici minulého storočia ako prvé náplne v nových automobiloch, sa už roky nepoužívajú. Vývoj pokročil aj v tejto oblasti veľmi rýchlo dopredu.
Plne syntetické motorové oleje, ktoré splňujú všetky požiadavky používateľov (uvedené vyššie), dostali nové názvy, a to ľahko bežné motorové oleje. Vyznačujú sa zníženou vysokoteplotnou viskozitou, meranou pri teplote 150 °C. Táto viskozita sa označuje ako HTHS viskozita (High Temperature High Schear). Je to dynamická viskozita meraná pri teplote 150 °C a pri vysokom šmykovom spáde 106 s-1.
Z toho vyplýva, že čím je HTHS viskozita oleja vyššia, tým tvorí motorový olej hrubší mazací film (nie však pevnejší). Zároveň platí, že čím je viskozita HTHS vyššia, tým je aj pevnosť mazacieho filmu väčšia.
KLASIFIKÁCIA AUTOMOBILOVÝCH OLEJOV
Výroba automobilových olejov – motorových a prevodových – patrí k najzložitejším technologickým postupom v oblasti výroby mazacích olejov vôbec. Úlohou oboch typov olejov je znižovanie trenia a opotrebovania trúcich sa častí, zabezpečovali odvod tepla, zbavovali trecie plochy nečistôt, chránili trecie plochy proti korózii, tlmili dynamické rázy v mechanizmoch, tesnili a podobne.
Rozdielne požiadavky sa kladú na automobilové oleje, ak sú určené pre dvojtaktné, štvortaktné motory, ak je motor chladený vzduchom, benzínový či naftový motor, preplňovaný, alebo nepreplňovaný motor, s manuálnou alebo automatickou prevodovkou, atď.
Pre posúdenie kvality motorových a prevodových olejov boli zavedené rôzne špecifikácie a normy, ktorými sa riadia nielen samotní výrobcovia olejov, ale aj ich koncoví používatelia – motoristi.
Dvomi základnými a hlavnými parametrami, ktorými sa klasifikujú automobilové oleje, je viskozita a výkonnostná úroveň.
VISKOZITA PODĽA SAE (Society of Automotive Engineers, USA)
Viskozita ako fyzikálna veličina sa definuje ako miera odporu kvapaliny proti tečeniu. Táto veličina je premenlivá a jej hodnota závisí na teplote oleja. Pre zabezpečenie požadovanej účinnosti mazania je, aby sa viskozita oleja menila v závislosti na teplote čo najmenej. Táto závislosť je určená tzv. viskozitným indexom V. I. – čím je jeho hodnota vyššia, tým je závislosť viskozity od zmien teploty nižšia.
Nižšia viskozita kladie menší odpor proti pohybu, ale nemusí zabezpečiť spoľahlivé mazanie.
Vyššia viskozita pre zmenu znižuje opotrebovanie trúcich sa plôch, ale spôsobuje väčšiu spotrebu energie.
SAE špecifikácia obsahuje šesť zimných tried (W), a to: 0W, 5W, 10W, 15W, 20W, 25W a päť letných tried: 10, 20, 30, 40, 50.
V súčasnosti sa vo svete vyrábajú väčšinou už iba viacstupňové (multigrade) motorové oleje. Obsahujú zimné a letné triedy SAE, ako napríklad 0W-20, 5W-20, 10W-30, 15W-40 a podobne.
V pretekárskych automobiloch a motocykloch sa aplikujú napríklad aj multigrade motorové oleje SAE 5W-60 alebo SAE 20W-60.
VÝKONNOSTNÁ ÚROVEŇ
Výkonnostná úroveň oleja vyjadruje schopnosť motora pracovať za obtiažnych prevádzkových podmienok.
Výkonnostná úroveň sa riadi klasifikáciou podľa API (American Petroleum Institute, USA) a motorové oleje zaraďuje do týchto skupín:
1. Oleje triedy S – pre zážihové motory
2. Oleje triedy C – pre vznetové motory.
Uvádzaná trieda API / Vhodnosť použitia
SA / zážihové motory so stredným tepelným namáhaním (pre motory bez prísad od roku 1930);
SB / zážihové motory so stredným tepelným namáhaním (obsahujúce antioxidant, antikorózivne a protioderové prísady), určené pre modely od roku 1963 a tak nasledujú ďalšie triedy až po písmeno SL…
SL / predposledné zážihové motory modelov od roku 2001 až 2004;
S M / zážihové motory súčasných automobilov.
Vznetové (naftové) motory
CA / nepreplňované naftové motory so zvýšenými požiadavkami na oxidačnú stabilitu, modely do roku 1950;
CL / pre naftové vysokorýchlostné preplňované štvortaktné motory, spaľujúce naftu s obsahom síry meším než 0,5 % hm, recirkulujúcimi výfukové plyny, navrhnuté pre spĺňanie emisných predpisov v roku 2004;
CJ / oleje pre štvortaktné naftové motory spaľujúce naftu s obsahom síry max.0,5 % hm, spĺňajúce emisné limity pre rok 2007, pri použití filtra tuhých častíc (PDF) a trojcestný filter (TWC).
Tieto opatrenia predlžujú intervaly výmenných lehôt a životnosť používaných motorových olejov a napokon aj samotných motorov.
Aplikácia klasifikácie podľa API odráža vývoj automobilových olejov na americkom kontinente, preto pri vyšších triedach nevyhovuje úplne podmienkam pre európske motory. Americké a európske motory sú konštrukčne, objemovo a výkonovo odlišné. To sa okrem iného prejavuje aj v odlišných požiadavkách na obsah použitých prísad tvoriacich pri spaľovaní popol.
Európski výrobcovia a konštruktéri preto zaviedli používanie novej klasifikačnej triedy ACEA (Associacion des Constructeurs Européenes d´Automobile, EU), ktorá v roku 1991 nahradila klasifikáciu CCMC (Comité des Constructeurs d´ Automobile du Marché Commun, EU – Združenie konštruktérov automobilov).
Podľa účelu použitia sa motorové oleje triedia do týchto skupín označených veľkými písmenami:
A motorové oleje pre osobné automobily s benzínovým motorom,
B maloobjemové naftové motory osobných a dodávkových vozidiel,
C pre naftové motory osobných automobilov s filtráciou tuhých častíc vo výfukových plynoch,
E pre naftové motory úžitkových a nákladných vozidiel.
Okrem uvedených špecifikácií a noriem používajú niektorí výrobcovia motorov a finálnych automobilov svoje normy a vykonávajú vo svojich tribologických laboratóriách a skúšobniach vlastné skúšky, ako sú: VW, MB, VW/AUDI, OPEL, Renault, BMW a Porsche, Norma FORD a ďalšie.
KLASIFIKÁCIA AUTOMOBILOVÝCH PREVODOVÝCH OLEJOV
V súčasnosti sa vyrábajú a aplikujú v automobiloch prevodové oleje viskozitných tried SAE, normy J 306 A:
• zimná trieda – SAE 75W, SAE 80W, SAE 85W-90,
• letná trieda – SAE 90, SAE 140 a SAE 250.
VÝKONNOSTNÉ ŠPECIFIKÁCIE API
Automobilové prevodové oleje sa triedia podľa API do 6-tich tried a označujú sa veľkými písmenami GL (Gear Lubricant) a číslovkou od 1 do 6.
Oleje GL 1 a GL 2 sa používajú v priemyselných nízko zaťažovaných prevodovkách.
Prevodové oleje:
GL 3 – nízko aditivované oleje sa aplikujú v ručne radených, stredne zaťažovaných prevodovkách s kužeľovými ozubenými kolesami (staršie autá a veterány);
GL 4 – vysoko aditivované ručne radené a vysoko zaťažované prevodovky a nápravy s hypoídnymi prevodmi s malým presadením osí v osobných a úžitkových vozidlách;
GL 5 – vysoko aditivované oleje pre hypoídne prevodovky, pracujúce v najťažších prevádzkových podmienkach, vystavené premenlivému nárazovému zaťaženiu. Zodpovedá aj vojenskej špecifikácii MIL-L-2105 D;
GL 6 – oleje pre prevodovky s veľmi vysokým namáhaním. Ich aplikácia v praxi je zriedkavá.
Aplikácia multigrade prevodových olejov zabezpečuje vysokú účinnosť prevodoviek v moderných automobiloch vďaka nízkej viskozite pri extrémnych podmienkach a obsahu vysoko kvalitných EP prísad. Moderné prevodové oleje na báze syntetických olejov znižujú spotrebu palív, ochraňujú prevodové systémy pred opotrebovaním, koróziou ložísk a súčastí z farebných kovov (Cu a jej zliatin).
Kvalitatívne parametre v súčasnosti vyrábaných prevodových olejov zabezpečujú ich aplikáciu v prevodovkách ako životnostnej náplne.
TEXT DR. PAVOL KLUCHO, SSTT BRATISLAVA FOTO ARCHÍV REDAKCIE