Niektoré z nich mali závažný charakter a okrem možného ohrozenia života a zdravia viedli aj k významným stratám na majetku či k poškodeniu dobrého mena firmy. Ako zodpovedný partner sa nemôžeme iba nečinne prizerať, ale proaktívne riešime odstraňovanie týchto nedostatkov, postupne zlepšujeme nevyhovujúci dizajn zariadení a aktívne vstupujeme do návrhu nových technológií s cieľom predísť vytváraniu nebezpečných podmienok, ktoré by ohrozovali nás, či naše okolie.

Bezpečné správanie alebo podmienky?
Otázke bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v poslednom období venuje čoraz väčšia pozornosť. Manažéri a vlastníci firiem si začínajú uvedomovať dôležitosť ochrany vlastnej kvalifikovanej pracovnej sily, ktorej začína byť na trhu žalostný nedostatok. Dlhodobé investície do odborného a osobnostného rozvoja jedinca, zavádzanie moderných, bezpečnejších technológií, alebo zlepšovanie existujúcich pracovných podmienok predstavujú nezanedbateľnú čiastku. Stačí však jeden okamih a celé toto úsilie môže vyjsť nazmar (úraz, ochorenie, požiar, výbuch, poškodenie alebo zničenie zariadenia...).

* * * * *
Bezpečný dizajn – jeden z hlavných faktorov prevencie
* * * * *

Úprimne povedané, vysoká úroveň bezpečnosti vo veľkých a stredných podnikoch nie je lacnou záležitosťou, ale ak sa vrcholový manažment dobrovoľne hlási k nadštandardnej úrovni ochrany života a zdravia, potom jednoducho musí investovať rovnakým spôsobom, ako do ostatných kľúčových oblastí podnikania.
Mnoho odborníkov presadzuje bezpečnosť založenú na správaní, no prax ukazuje, že vyžadovať bezpečné správanie v nevyhovujúcich pracovných podmienkach je z dlhodobého hľadiska utópiou. Týmto štýlom presadzovaná bezpečnosť spravidla nemôže byť úspešná.
Cielené zakrývanie očí pred nebezpečnými/nevyhovujúcimi pracovnými podmienkami v spojitosti s nekompromisným vyžadovaním bezpečného správania v zásade podkopáva bezpečnosť ako hlavnú hodnotu spoločnosti, vytvára nedôveru zamestnancov (vodu káže, víno pije) voči vedeniu, degraduje kultúru bezpečnosti a odpútava pozornosť od koreňových príčin vzniku nežiaducich udalostí ... Naopak, silné vodcovstvo uplatňované v bezpečných pracovných podmienkach spontánne evokuje u zamestnanca zmenu názorov, ktorá vyúsťuje do požadovaného správania podporovaného vedením nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj efektivity a výkonnosti podnikania (kľúčová spojnica medzi bezpečnosťou a efektivitou).

Dizajn ako najúčinnejší spôsob riadenia rizika systémov
Jednou z neoddeliteľných súčastí života firmy je i riziko súvisiace s jej činnosťou, ktorému musí čeliť. Tu sa však naskytá otázka „aké bezpečné je dosť bezpečné?“. Odpoveď je na prvý pohľad pomerne jednoduchá – „také, ktoré je akceptovateľné jedincom, vedením, spoločnosťou, štátnym odborným dozorom aj ostatnými zainteresovanými stranami...“ Jednoduché, ba niekedy priam nemožné.
V rámci fázy riadenia rizika, ktoré nebolo posúdené ako akceptovateľné, poznáme viaceré šablóny hierarchie usporiadania typov opatrení. Jedna z nich je uvedená na obr. 1

Obr. 1: Hierarchia riadenia rizika

Pri pohľade na tento obrázok je zrejmé, že v úvode sa snažíme riziku vyhnúť, ak sa to čo i len trochu dá. No toto je skôr výnimkou, ako pravidlom. Ako druhú alternatívu volíme úplné odstránenie rizika, ktoré spočíva v eliminácii zdroja ohrozenia, čiže nebezpečenstva, resp. v jeho redukcii, a to až pod akceptovateľnú úroveň. Tento typ opatrenia je z pohľadu hierarchie najnáročnejší, často najdrahší, ale aj najúčinnejší. Aby boli náklady na využitie uvedenej alternatívy čo najnižšie, je vhodné uplatniť ju práve vo fáze návrhu (dizajnu) systému.

Nesmieme pritom zabudnúť na základné zásady
1. Nesprávne navrhnutý systém spravidla vedie k problémom, často závažným, ktoré sa ťažko identifikujú, ovplyvňujú a odstraňujú. No čo je ešte horšie, mnohokrát zostávajú natrvalo neodhalené (Ide o takzvané skryté – latentné chyby systému.). Je to logické. Aj tu totiž platia pravidlá systémového myslenia, teda „dnešný problém je výsledkom včerajšieho riešenia”, alebo „kým sa veci nezačnú zhoršovať všetko ide dobre“, či „liečba môže byť niekedy horšia ako samotná nemoc“, ktorých ignorovanie väčšinou vedie k zlyhaniu.
Chyby dizajnu „napáchané“ v minulosti nás dobiehajú dodnes a zrejme ešte pekne dlhú dobu budú. Z technicko-ekonomického hľadiska nie je možné úplne odstrániť tieto chyby v rovnakom čase, ba často ani znížiť riziko s nimi súvisiace na akceptovateľnú úroveň.
2. Naopak, správne navrhnutý systém umožňuje vytvárať bezpečné pracovné podmienky, ktoré smerujú k odstraňovaniu negatívnych faktorov z pracoviska. Niekedy dokonca ponúka možnosť vykonávať pracovné činnosti bez nutnosti používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, čo je snom každého zamestnanca, a nielen jeho.
Všetky ostatné, vyššie uvedené alternatívy riadenia, riziko už len znižujú, diverzifikujú, alebo posúvajú na tolerovateľnú úroveň, ktorú nie sme schopní na základe súčasných vedeckých a technický poznatkov ďalej znížiť na akceptovateľnú úroveň. Prípadne, sa to z pohľadu závažnosti pôvodného rizika/ osiahnuteľnosti zostatkové rizika a nákladov na toto riadenie jednoducho neoplatí. Venovať patričnú pozornosť fáze návrhu systému sa jednoducho oplatí. A to nielen v oblasti technických systémov, ale aj systémov v priereze celej organizácie.

Záver
V snahe chrániť ľudské životy a zdravie sa snažíme úplne eliminovať riziko BOZP, resp. ho znižovať čo najviac, ako je to možné/praktické. Najlepším spôsobom odstránenia rizika je urobiť to ešte vo fáze návrhu systému, čo však môže významne predražiť projekt, alebo komplikovať jeho implementáciu. To zákonite vyvoláva v hlavách vlastníkov otázku, čo je výhodnejšie? Vytvárať pracovisko bez rizika/s minimálnym rizikom, alebo vylúčiť ľudský faktor bez potreby riešenia tohto rizika?

TEXT/FOTO Martin Demčák, Slovnaft, a. s.

Titulná foto: Siemens

(Príspevok odznel na konferencii „Bezpečnosť technických zariadení 2019,“ organizovanej Technickou inšpekciou, a. s.).