Je tvorené hmotnými a duchovnými hodnotami, ktoré vytvárajú podmienky na vykonávanie pracovnej činnosti. Pri práci je človek vystavený mnohým škodlivým vplyvom. Úlohou ergonómie je tieto škodlivé vplyvy eliminovať a vytvoriť pre človeka čo najväčšiu pohodu počas práce v pracovnom prostredí.

V pracovnom prostredí pôsobia na človeka faktory rôzneho charakteru – fyzikálne, chemické, biologické, psychosociálne, ekonomické a iné. Z pohľadu riešenia problémov v systéme človek – stroj – prostredie (Č – S – P) majú veľký význam fyzikálne faktory. Predstavujú významný rizikový činiteľ pracovného prostredia. Ich rizikovosť závisí od intenzity, dĺžky a frekvencie ich pôsobenia. Väčšina z týchto faktorov výrazne ovplyvňuje zmysly človeka, zaťažuje nervovú sústavu a môže negatívne pôsobiť na jeho celkový zdravotný stav.

Medzi najfrekventovanejšie faktory pracovného prostredia patrí osvetlenie, hluk, vibrácie a otrasy, mikroklíma pracoviska. Okrem týchto základných faktorov sa na pracoviskách vyskytujú aj ďalšie – prašnosť, toxické látky, žiarenie a iné.

Hodnotenie pracovného prostredia

Hodnotenie a posúdenie stavu pracovného prostredia vyžaduje porovnanie zistených skutočností s požiadavkami noriem a platných predpisov. Existujú dva základné prístupy k hodnoteniu pracovného prostredia:

– subjektívne hodnotenie nemerateľných alebo ťažko merateľných faktorov, pri ktorom postačuje iba informatívne zistenie stavu prostredia, na základe ktorého sa prijmú opatrenia na zlepšenie súčasného stavu,

– objektívne hodnotenie merateľných faktorov, pri ktorom sa používajú aktuálne metódy a techniky merania. Pre objektívne hodnotenie je možné využiť postup, ktorý je uvedený na obr. 1 (vlastné spracovanie).

Jednotlivé zložky obsahujú konkrétne údaje, využiteľné pre jeho aplikáciu pri projektovaní alebo racionalizácii konkrétneho pracoviska.

Postup je spracovaný aj ako jednoduchý program na využitie v praxi. Po kliknutí na vybranú zložku sa zobrazia údaje, ktoré sú spracované podľa platných STN, vyhlášok MZ SR a nariadení Vlády SR, resp. odporúčané parametre podľa odbornej literatúry. Tento postup možno rozšíriť aj o ďalšie faktory, pôsobiace v pracovnom prostredí ako napríklad prašnosť, toxické látky a podobne.

Príklad použitia postupu pri hodnotení osvetlenia na pracovisku ručnej montáže

Normované hodnoty intenzity osvetlenia

Sú uvedené v norme STN EN 12464 – 1 Svetlo a osvetlenie. Osvetlenie pracovných miest.

Časť 1: Vnútorné pracovné miesta. Priestory a miestnosti sú v tejto norme rozdelené do ôsmich základných skupín. Montážne činnosti sú zaradené v skupine č. 2. Hodnoty udržiavanej osvetlenosti sú uvedené v tab. 1. Ak je pracovisko osvetlené iba denným svetlom, platia podľa Prílohy č. 1 k Vyhláške č. 541/2007 Z. z. nasledujúce najnižšie prípustné hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti:

a) pri bočnom osvetlení Dmin = 1,5 %

b) pri hornom a kombinovanom osvetlení

Dmin = 1,5 % a Dm = 3 %

Dmin je minimálna hodnota činiteľa dennej osvetlenosti na porovnávacej rovine.

Dm je priemerná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti na porovnávacej rovine.

Meranie osvetlenia

Meranie intenzity osvetlenosti sa uskutočňuje na konkrétnom pracovisku digitálnym luxmetrom, pričom intenzita osvetlenosti sa väčšinou meria v sieti pravidelne rozložených bodov vo výške 0,85 m nad podlahou (ak ide o pracovnú polohu v sede).

Z nameraných hodnôt sa vypočíta priemerná intenzita osvetlenosti a činiteľ dennej osvetlenosti.

Porovnanie nameraných a normovaných hodnôt

Na základe porovnania skutočných a požadovaných hodnôt dochádza k rozhodovaniu o ďalšom postupe. V prípade nedostatočnej intenzity osvetlenosti je potrebné urobiť korekcie.

Korekcia

Znamená prijatie opatrení na zlepšenie zrakovej situácie na pracovisku. Postup prijímania opatrení je v tomto poradí: opatrenia technického charakteru (pridanie zdrojov svetla, ich výmena za výkonnejšie a podobne), opatrenia organizačného charakteru (zmena organizácie práce, úprava rozmiestnenia pracovných miest a podobne).

Vyhovujúci stav

Znamená zabezpečenie optimálnych hodnôt intenzity osvetlenosti a činiteľa denného osvetlenia na pracovisku.

Možnosti využitia navrhovaného postupu hodnotenia faktorov pracovného prostredia vyplývajú z rozdelenia ergonómie z hľadiska jej cieľov na ergonómiu preventívnu a korektívnu. Cieľom preventívnej ergonómie je využitie poznatkov v čase návrhu a tvorby systému. Navrhovaný postup podľa obr. 1 možno využiť už pri projektovaní nových pracovných systémov.

Ciele korektívnej ergonómie vyplývajú z praxe. Ide o ergonomické zhodnotenie akéhokoľvek systému Č – S – P za účelom zvýšenia jeho efektívnosti. Navrhnutý postup má oblasť použitia v existujúcich a pracujúcich systémoch, v ktorých stačí robiť iba malé racionalizačné opatrenia.

Výsledkom týchto hodnotení je taká úprava pracovného prostredia, ktorá pracovníkom prináša zlepšenie pracovných podmienok, odstránenie či zmiernenie pôsobenia škodlivých faktorov prostredia, zvýšenie bezpečnosti pri práci, zníženie možností vzniku úrazu, resp. zníženie výskytu chorôb z povolania. Rešpektovanie ergonomických princípov pri projektovaní alebo racionalizácii pracovísk znamená nielen prínos pre samotného pracovníka, ale prejavuje sa aj na lepších výsledkoch celej organizácie.

TEXT/FOTO: Ing. Edita Szombathyová, PhD., KPIaM, Sj, FTU, Košice