Optimalizácia výrobných procesov teda patrí v súčasnosti medzi najčastejšie optimalizačné úlohy vo výrobe.

Zložitosť a náročnosť trhového prostredia núti podniky, aby venovali pozornosť hlavne zdokonaľovaniu prevádzkových podmienok. Podnik musí fungovať tak, aby transformácia vstupov na výstupy prebiehala pri optimálnej spotrebe výrobných vstupov, optimálnej voľbe výrobných postupov, prostriedkov a pri optimálnom využití výrobnej kapacity. Zároveň však musí umožňovať konkurencieschopnosť podniku, realizáciu ekonomických cieľov a zvyšovanie efektívnosti.

Obr. 1 znázorňuje vzájomné prepojenie vstupov a výstupov vo výrobnom procese vzhľadom na jeho optimalizáciu.

Technicko-organizačná a technicko-ekonomická úroveň výroby

Keďže základným momentom efektívnosti je optimálne využitie všetkých podnikových zdrojov, potom sa ako jeden z faktorov javí technicko-organizačná úroveň výroby. Pri jej posudzovaní sa vychádza z hodnotenia charakteru a typu výroby, z hodnotenia vonkajších vzťahov výrobných jednotiek, z hodnotenia vnútornej štruktúry (procesov, operácií a prvkov) a tiež z hodnotenia formy organizácie výroby. Posudzuje sa predovšetkým využitie rozhodujúcich výrobných činiteľov a ich účinnosť vo vzájomných vzťahoch.

Medzi vybrané čiastkové faktory technicko-organizačnej úrovne výroby je možné zaradiť:

►►technickú úroveň výrobných prostriedkov,

►►stupeň mechanizácie a automatizácie,

►►vybavenosť práce technikou,

►►organizáciu a stupeň hromadnosti výroby,

►►kvalifikáciu a zručnosti pracovníkov,

►►úroveň technológie a konštrukcie výrobku.

Každému z týchto faktorov zodpovedajú určité ukazovatele, ktoré majú syntetický charakter a môžu byť rozložené do ďalších čiastkových ukazovateľov alebo ich sústav. Podrobnejší rozklad ukazovateľov má vyššiu vypovedaciu schopnosť a tiež svoj význam pri hlbších technicko-ekonomických analýzach. Komplexná mechanizácia a automatizácia výroby, uplatňovanie vysoko produktívnych technologických metód a konštrukčná aj technologická štandardizácia predstavujú hlavný smer zvyšovania technicko-organizačnej úrovne výroby.

S technicko-organizačnou úrovňou podniku úzko súvisí technicko-ekonomická úroveň, ktorej zvyšovanie je možné vo všetkých oblastiach podnikovej činnosti. Faktory, ktoré pôsobia na technicko-ekonomickú úroveň výrobného procesu je možné zaradiť do týchto skupín: [3]

►►výrobok, materiál, energia, technológie, stroje a zariadenia,

►►organizácia a riadenie, pracovníci, dodávatelia.

V súvislosti s danou problematikou bol v roku 2010 zrealizovaný dotazníkový prieskum, ktorý bol okrem iného zameraný aj na vplyv vybraných faktorov na výrobný proces.

Dotazník bol distribuovaný do deviatich spoločností, zaoberajúcich sa prevažne výrobou komponentov pre bielu techniku a pôsobiacich v Košickom a Prešovskom kraji. [2]

V otázke týkajúcej sa oblastí, ktoré prispievajú k optimálnemu priebehu výrobného (montážneho) procesu mali respondenti za úlohu zoradiť od 1 po 10 (pričom 1 – najvýznamnejšia oblasť, 2, 3,… 10 – najmenej významná oblasť) vybrané oblasti podľa miery, akou podľa nich ovplyvňujú a prispievajú k optimálnemu priebehu výrobného, príp. montážneho procesu v ich podniku. Výsledky odpovedí na túto otázku sú graficky znázornené na obr. 2.

Ako z nich vyplýva, najlepšie priemerné hodnotenie podľa stupnice získali tieto faktory:

►►organizácia procesu výroby (priemerná hodnota 2,9),

►►kvalita pracovnej sily (priemerná hodnota 3,3),

►►technické vybavenie procesu (priemerná hodnota 4,6).

Naopak, najhoršie priemerné hodnotenie získali:

►►rovnomernosť výroby (priemerná hodnota 7,8),

►►kvalita a využitie informačných technológií (priemerná hodnota 7,7),

►►úroveň podporných procesov (priemerná hodnota 7,3).

 

Z vyhodnotenia výsledkov dotazníkovej metódy vyplynulo, že najväčší vplyv na priebeh, kvalitu a plynulosť výrobného procesu má: [2]

►►vplyv materiálu,

►►vplyv strojov, zariadení a prístrojov, ktoré sa vo výrobe využívajú,

►►vplyv používanej technológie,

►►vplyv pracovnej sily,

►►vplyv výstupných faktorov (predovšetkým množstvo a kvalita).

V oblasti materiálu ako výrobného faktora sa optimalizácia môže zameriavať na zníženie jeho spotreby, na jeho lepšie využitie vo výrobe, prípadne na zníženie materiálových nákladov. Čo sa týka výrobných zariadení, ich vlastnosti zodpovedajú stavu, ktorý je odzrkadlený ich používaním či vekom. Optimalizáciu s cieľom zvýšiť produktivitu, kvalitu a znížiť plytvanie, nepodarkovosť a prestoje na strojoch a zariadeniach je možné dosiahnuť napríklad použitím metód, ako napríklad TPM, SMED, Andon či LCIA. Najväčší potenciál sa javí v nevyužitých schopnostiach pracovníkov, preto je nutné, aby podniky nachádzali spôsob ako využiť ich znalosti a vedomosti na zlepšovanie – efektívny systém zlepšovania, ktorý zapája a motivuje pracovníkov, aby sami prichádzali s nápadmi, ako zvýšiť efektivitu procesu, znížiť plytvanie, zaručiť väčšiu bezpečnosť či ergonómiu vlastnej práce, znížiť nepodarkovosť, zjednodušiť prácnosť a pod.

Súčasťou každého výrobného procesu je aj sledovanie výstupných faktorov, kde dôležitú úlohu okrem iných má kvalita. V tejto oblasti vznikli a boli zdokonaľované aj metódy a nástroje, ktoré vychádzajú z podrobnej analýzy skutočného stavu a príčin problémov, pomáhajú vypracovať účinný postup zmeny a jej vyhodnotenia (Six Sigma, FMEA). Využívanie týchto metód je dôležité a proces zvyšovania kvality nemožno brať izolovane od ostatných procesov.

Ako je zrejmé z čiastkových výsledkov dotazníkového prieskumu, podniky kladú vysoký dôraz na výrobu, ale mimo pozornosti ostávajú podporné procesy (údržba, doprava, energetika, skladovanie). Ani na tieto oblasti by podnik nemal zabúdať, ak chce dosiahnuť komplexnú optimalizáciu vo výrobe, lebo práve tu sa môžu nachádzať rezervy a dôvody neefektívnosti vo výrobe.

Záver

Výrobný proces predstavuje zložitý mechanizmus podsystémov, prvkov, faktorov a väzieb, ktoré je nutné podrobovať neustálemu sledovaniu a analýze. Výsledkom je potom poznanie jednotlivých závislostí a dôsledkov možných zmien na ktoromkoľvek podsystéme.

Optimalizácia procesov vždy vychádza z typu a charakteru výroby v podniku. V súčasnosti sa využívajú rôzne moderné prostriedky, prístupy a metódy, v rámci použitia ktorých sa získajú potrebné informácie a následne sa navrhnú možné spôsoby optimalizácie výrobného procesu.

Literatúra:

[1] KOŠTURIAK, J. – FROLÍK, Z.: Štíhlý a inovativní podnik. Praha: Alfa Publishing, 2006. ISBN 80-86851-38-9.

[2] KRAUSZOVÁ, A: Synergický efekt optimalizácie výrobného procesu so zameraním na produktivitu práce. Dizertačná práca. Košice: TU v Košiciach, SjF, 2010.

[3] VEJDĚLEK, J.: Jak zlepšit výrobní proces. Praha: Grada Publishing, 1998.

[4] www.ipaslovakia.sk

 

TEXT/FOTO: Andrea Krauszová, PhD., KPIaM SjF, Technická univerzita, Košice