Analýzou dvoch systémov /TPM a RCM/ je zrejmé, že TPM sa javí ako efektívnejší v porovnaní s RCM. Avšak niektoré prvky systému RCM nesmieme zanedbávať. Hoci systém RCM má niektoré výsledky pozitívne, ich aplikácia prináša veľké straty pre priemyselné podniky.  Tento paradox má príčiny v tom, že síce pomáha nahradiť zastaralý systém relatívne modernejším, ale na niekoľko desaťročí znemožní aplikovať efektívnejší systém opravy.

 

1. Hlavné smery historického vývoja systémov údržby

Podľa klasického delenia rozoznávame tri hlavné systémy:

- údržba po poruche,

- preventívna údržba podľa pevného časového plánu,

- údržba na základe diagnostiky.

Popis týchto systémov údržby je známy, preto nie je nutné ich ďalej charakterizovať.

 

Ich priebežný vývoj v priemysle je graficky znázornený na obr. 1. Na začiatku  /cca v r. 1952/ sa odštartovala plánovitá preventívna údržba – TMK. Avšak, pre mnohé firmy znamenala úplný spôsob údržby.

Neskôr sa v zahraničí rozšírila Willmottová teória rozvoja údržbárskych systémov,  podľa ktorej sa údržba vykonávala na základe diagnosticky. Ďalej nasleduje systém „Údržba orientovaná na spoľahlivosť“  (Reability Centered Maintenance – RCM), a neskôr „Totálne produktívne manažérstvo“ (Total Productive Maintenance – TPM). V skutočnosti toto poradie nie je absolútne, pretože systémy RCM a TPM sa zaviedli v takmer rovnakom čase. Nie je to  nadstavba jedného systému na druhý. Prvý z nich /RCM/ bol vyvinutý v priemysle s vysokým rizikom prevádzky ale relatívne pomalým rozvojom technológie, pracovných prostriedkov (letecká prevádzka, atómové elektrárne, chemický priemysel), druhý naopak v rýchlejšie sa rozvíjajúcej technológii hromadnej výroby s menšími rizikami (automobilová výroba, elektronika,....). Obr. 2 podľa Willmottova odzrkadľuje pohľad prívržencov systému TPM.

toth1

 

 

toth2

 

Následne po rozšírení Willmottovho názoru sa zrodili RCM2 (RCM druhej generácie), TPM3 (TPM tretej generácie) a RBM (Risk based Maintenance – Údržba podľa rizika). Ich vývoj resp. úprava Willmottovho priblíženia je na obr. 3.

Pri ceste ich vývoja treba upozorniť na niekoľko bodov:

RCM2 je jednoznačne ďalší rozvoj RCM. RBM je modernizácia RCM, ktorá dáva oproti predchádzajúcemu podstatne väčší priestor ekonomickým elementom ale v podstate ostáva na myšlienke systému RCM. Willmottov model to nespomína, ale podľa všeobecného názoru CMMS (Computerised Maintenance Management System) je schopný fungovať aj ako samostatný systém a tvoriť tak jeden samostatný stupeň rozvoja.

toth3

 

TPM druhej generácie je rozvoj prvej varianty, hlavne posilnenie technických prvkov,

TPM3 tretej generácie vznikol integráciou predchádzajúcich modelov TPM, silne podporuje pozíciu ľudského činiteľa. Potvrdzuje že klasické prvky systémov RCM a TPM treba podľa potrieb užívateľa aj kombinovať.

Situáciu v každom prípade komplikuje aj fakt, že z priekopníkov rozvoja systémov údržby v posledných desaťročiach vznikali poradenské firmy. Ich súperenie a dôsledné uplatnenie marketingu "odlišuj  sa od ostatných" prinieslo veľké množstvo, často len v názve sa odlišujúcich podsystémov (napr. Lean, Six Sigma =>Lean Sigma). Poradcovia vďaka internetu a necenzurovanej odbornej literatúre chrlia nekontrolované plagiáty ale aj odborne nepodloženú "odbornú literatúru".

Podľa odborného názoru v súperení systémov TPM a RCM sa aplikácia prikláňa viac na stranu TPM. Mnohé firmy užívajúce klasické prvky RCM prešli na systémy TPM. V opačnom smere nie sú známe príklady. Nie náhodou aj na odborných seminároch sa dostáva viac priestoru prednášateľom TPM systémov oproti systémov RCM.

 

2. Analýza systému RCM

Pohľad na dôležitosť spoľahlivosti zariadenia na systém údržby posunul údržbu ako odbor na vyššiu úroveň. Nie v malej miere vďaka tomuto pohľadu údržba mohla vystúpiť z pozície "nutného zla". Priniesol aj taký teoretický nadhľad, ktorý radikálne zmenil desaťročia uznávané teórie, že príprava teórie údržby nepatrí do vysokého školstva. Zmysel, dôležitosť a potrebu systémov RCM dostal údržbu na úroveň inžinierskej činnosti a uznávaným odborom. V konečnom dôsledku položil základy aj dnešným úspechom systémov TPM.

Ďalej sú popísané charakteristické znaky, prednosti a nedostatky systémov RCM:

systém RCM predikuje takú postupnosť krokov, ktorá keď sa dodrží, zistí sa včas každá funkcionálna chyba. Systém údržby je rovnakou inžinierskou činnosťou ako napr. projektovanie zložitého mechanizmu. V dôsledku toho plánovanie údržby  založené na skúsenostiach, intuícii, užívateľských príručkách a v neposlednom rade na dobrom technickom zaobchádzaní so zariadeniami preberá plánovanie údržby vysokou precíznosťou a s podrobným prepracovaním údržbárskej činnosti.

RCM zaviedol mnohé dnes už bežne užívané odborné terminológie. Niektoré z nich sú ďalej uvedené.

Mix údržby : Je zmesou základných systémov údržby (údržba po poruche, cyklická údržba, údržba podľa stavu). V skutočnosti ju užíva väčšina podnikov nie však ako výsledok cieleného plánovania.

toth4

 

Intenzívna údržba: V mnohých prípadoch sa demontujú a "opravujú" ešte stabilne  fungujúce zariadenia. Príčinou takéhoto postupu sú chýbajúce údržbárske inštrukcie, alebo dogmatické dodržiavanie pevného časového plánu cyklickej údržby. Dôsledkom je vo väčšine prípadov zlyhávanie dovtedy dobre fungujúcich zariadení, množstvom nepredvídaných porúch. Následkom sú negatívne dôsledky "prehnanej údržby" po zahájení prevádzky.

Neprijateľná alokácia údržbárov: Pri mnohých zbytočne vykonaných údržbárskych prácach "preúdržby" často krát nie je dostatočná kapacita na vykonanie súrnych opravárenských úloh. Systém údržby vytvorený na základe rozboru RCM toto odstraňuje.

Výrobný systém v štádiu projektu: Zaujímavou vlastnosťou RCM je, že umožňuje naplánovať údržbu zariadení ešte v štádiu projektovania.

Vedomé prevádzkovanie až po poruchu: Tento hlavný nedostatok prevádzky v systémoch RCM opäť nájde realizáciu. Kým predtým prevádzkovanie zariadenia až po poruchu sa pokladalo za "nedostatok technického stavu", rozbor RCM jasne zdôrazňuje až o tretine zariadení, že môžu byť prevádzkované až po stav poruchy.

 

Snaha o "komplexnosť": Podľa zásad RCM je potrebné analyzovať, vyhodnotiť a preskúmať všetky fukcionálne poruchy a ich všetky aj teoreticky možné príčiny každej súčasti zariadenia. Rovnako sa treba  zaujímať o poruchy, ktoré ešte nikdy nevznikli alebo ktoré sa vyskytujú menej často. Priamy účinok takéhoto pohľadu je, že rozbor RCM možno použiť tak na realizovaný podnik ako aj na podnik ešte len projektovaný. Podľa kritikov RCM je tento systém naklonený k samoúčelnosti. Preto treba analyzovať aj jednoznačné minimálne poruchy tak ako aj dôležité poruchy.

Pracovná náročnosť a náklady: Snaha o analýzu nielen výroby, ale aj porúch pri priemernom podniku (s 200-400 zamestnancami) rešpektuje obrovské množstvo výrobných zariadení, spôsobov a príčin ich porúch a následkov. Analýza RCM znamená minimálne 5-10 tisíc pracovných hodín a s tým späté aj miliónové náklady.

Stabilnosť vs. dynamičnosť: Je dôležité preskúmať aj to, ako sa dá využiť v praxi niekoľko mesiacov vykonávaná analýza RCM,  resp. ako pružne pôsobí zmenu technológie výrobného podniku.

Jeho vývoj je stabilný a ovládaný zvonka: Zavedenie systému RCM odsúhlasuje vedenie firmy s prihliadnutím na finančné nároky.  Keď už je systém vybudovaný, vytvára postup práce údržby a zavedenie RCM môžeme považovať za hotové a uzatvorené. Dôležité je, že dovtedy nedôjde k žiadnej zmene v systéme, kým nie je schválená rozhodnutím vedenia.

Požiadavka na zmeny: Výrobný systém z pohľadu analýzy systémom RCM nie je nemenný. Môžu sa meniť výrobné zariadenia, energie, výrobná technológia, hospodárske prostredie, bezpečnostné a environmentálne požiadavky. V niektorých odvetviach sú tieto zmeny tak rýchle, že často dochádza aj viackrát počas roka k technologickým modifikáciám.

Aké problémy načrtáva statickosť systémov RCM:  Je samozrejmé, že každý prvok výrobného procesu – systému údržby sa časom mení. Počnúc stavom a opotrebovaním zariadení, pokračujúc použiteľnosťou údržbárskych techník, materiálmi a spôsobmi, dôležitosťou a úlohou jednotlivých línií výroby (váhou dôsledkov porúch), pripravenosťou osadenstva údržby, jeho odbornou spôsobilosťou, atď. Analýza RCM – ako kľúčový prvok opravárenských systémov – však všetky tieto prvky považuje za nemenné. Je jednoznačné, že taký systém údržby, ktorý bol veľmi draho a zdĺhavo vytváraný na základe "statického vzoru" nie je schopný sledovať dynamicky sa meniaci systém. Vo väčšine prípadov kým sa skončí analýza RCM dovtedy dôjde ku zmene toľkých veličín, že by sme mohli začať odznova. Aj o staticky pôsobiacej prevádzke /ako je elektráreň alebo rafinéria/ sa dá povedať, že aj tu je toľko zmien, že stabilita RCM sa nedá, prispôsobiť. V RCM chýba schopnosť sledovať zmeny "automaticky". Dôsledkom neustáleho sledovania týchto zmien je stále sa zväčšujúca odlišnosť od skutočnosti a tým i veľký pokles efektívnosti systémov RCM.

Spôsob sledovania zmien a omylov:  Súčasťou RCM je sledovanie stavu a kontrola výrobného systému. Vychádza z údajov plánu opráv a predpokladá, že tieto informácie presne a hodnoverne popisujú skutočnosť. Prax však ukazuje, že to nie je tak. Rozdiely medzi plánom opráv a realitou opráv je často rozdielny. Čiže RCM nevychádza zo skutočného stavu, preto nie je schopný reagovať na nároky údržby skutočného systému.

Neschopnosť vlastného vývoja: Pri porovnávaní systémov RCM chýba akákoľvek možnosť vývoja na základe experimentov. Neexistuje žiadna metóda, ktorá by vytvárala podmienky systému pre jeho vývoj. Priamym dôsledkom tejto neschopnosti reagovať na zmeny je zastaranosť systému.

Vplyv ľudského faktoru: Systémy RCM predpokladajú, že človek vykonáva všetky svoje úlohy na vysokej úrovni, včas a bez chýb.

Neberie do úvahy či sa závod vybudoval v prostredí vysoko rozvinutého priemyslu alebo v tradične agrárnom prostredí.

Nepočíta s praktickými znalosťami obsluhy, ich odbornosťou a motiváciou.

Nestavia na individuálnych skúsenostiach, pozorovaniach a iniciatíve. Človek v systémoch RCM v zanedbateľnom postavení.

Schopnosť integrácie: Systémy RCM len veľmi ťažko akceptujú výsledky, ktoré vznikli počas údržby. Pretože analýza RCM je založená na pevne stanovenej činnosti a aj výsledkom je jednorázový pevný údržbársky mix. Časové zmeny a integrácia rozvoja v RCM prakticky nemá miesto. Systém RCM sa nerozvíja s novými metódami a prvkami nielen pre svoju štruktúru a spôsoby analýzy ale hlavne pre svoju neschopnosť odhadu vzniku problému.

Ekonomická efektivita : Prívrženci systémov RCM často argumentujú tým, že zavedením systému sa náklady na údržbu znížili o 10-30% a spoľahlivosť sa zvýšila o 10-40%. Prax ukazuje, že drahá analýza RCM je vysoko nahradená dosiahnutými ziskami, avšak má aj tieto nedostatky:

Zavedenie systémov TPM je o 30-90% lacnejšie.

Spoľahlivosť zariadení zvyšujú  o 30-90%, t.j. majú menšie prestoje, ale dávajú lepšie výsledky - sú efektívnejšie.

Úspešnosť prvkov RCM má vážne nedostatky: Nie je schopný okamžite reagovať na zmeny  súvisiace s opravami zariadenie. To preto, lebo dlho procedurálny proces v podniku /čas od termínu schválenia až po realizáciu/. Vo vyššie uvedenej časti, spomínaná neschopnosť vlastného rozvoja má za následok, že na vnútornú zmenu RCM nie je schopný.

 

3. Analýza systému TPM

Systémy TPM a jeho prívrženci oproti systémom RCM vychádzajú z úplne iných základov a logických štruktúr. V ďalšom bude analyzovaný  systém TPM.

 

Systematičnosť

Podobne ako systém RCM aj TPM má svoj systém zavedenia, ale medzi nimi je veľký rozdiel. Kým pre zavedenie RCM predchádza relatívne krátka jednorázová analýza v systéme TPM ide o dlhý 2-4 ročný proces. RCM vyžaduje postupovať rozhodnými, pevne stanovenými krokmi, TPM určuje voľnejší rámec, ktorý si môže každý podnik prispôsobiť. Aj napriek tomu, že pevne vyžaduje dodržiavanie niektorých zásad (napr. zamedzenie strát, zainteresovanie pracovníkov, dôležitosť poriadku a čistoty).

 

Zosúladenie s celopodnikovými cieľmi

Dôležitým prvkom systémov TPM je, že hoci majú viaceré zariadenia plánovanú údržbu, podporujú úzko alebo voľnejšie celopodnikové záujmy.

 

Podmienka úspechu

Dôležitým rysom filozofie TPM je využitie logickej a praktickej úvahy. Čo je rozumné, logické, samozrejmé dostáva prednosť pred teóriou. Vytvorenie systému jednoznačnými, jednoduchými prvkami dáva dobrú prehľadnosť, zrozumiteľnosť a použiteľnosť pre široké spektrum zamestnancov.

 

Pojmy, ktoré vznikli vďaka TPM

Metóda pochádzajúca z Japonska obohatila údržbu a s ňou súvisiace systémy viacerými pojmami s ktorými sa predchádzajúce systémy nestretli.

 

Autonómna údržba /Obr. 5/: Dôležitou zásadou TPM je, že treba zainteresovať do rozvoja produktivity a činnosti údržby široké spektrum zamestnancov. Autonómnou údržbou sa nazýva vedomá činnosť výroby na princípoch logickej úvahy. Hlavnými prvkami sú starostlivosť, ošetrovanie, očistenie, mazanie a drobné opravy výrobných zariadení, samostatné vykonanie výrobných korekcií a pri veľkých opravách pomoc údržbárom tzv. intuitívna diagnostika. Ich pomocou sa údržbári dokážu väčšou mierou zapodievať špeciálnou odbornou činnosťou.

OPL (One Poin Lesson) alebo JPÚ – Jedna Presná Úloha: Obsahuje jednu základnú jednoduchú úlohu, pojem, príkaz určený predovšetkým pre realizátorov údržby. Základnou myšlienkou je, že pre vykonanie jednej manuálnej, triviálnej úlohy netreba znalosti vyššieho vzdelania.

 

toth5

 

Základné čistenie:  Zariadenia sa počas používania znečistia, opotrebovávajú, ich stav chátra a vykazujú príznaky starnutia. Základné Očistenie pozostáva v odstránení nečistoty zo strojov, vykonanie menších alebo malých opráv k obnove činnosti strojov, zhodnotenie stavu zariadení a ich kritických častí. Je to jedna z najdôležitejších TPM činností s najdôležitejším dopadom.

Čistenie a Kontrola (ČK): Úkolový list udávajúci technické úkony, zostavený spoločne s operátorom výroby a údržbárom.

TPM lístok:  Tabuľka obsahujúca záznamy pracovníkov výroby o zistených chybách alebo ich náznakoch (a tiež ich inovatívne návrhy), jednoducho, pohodlne, vizuálne spracovaná. Jeden z najpopulárnejších prvkov TPM.

Projekt PR /public relations – styk s verejnosťou/: Pri zavádzaní TPM systémov bol uvedený jeden z rozhodujúcich činiteľov. Dokazoval, že úspešnosť (v 2/3-nách) je závislá od ľudského činiteľa. Postoje výrobných pracovníkov, údržbárov ale prakticky celého ľudského potenciálu podniku k plánovaniu, do značnej miery ovplyvňuje jeho budúcu úspešnosť. Zverejnenie dosiahnutých cieľov, činností a výsledkov majú vplyv nielen na rast motivácie, ale sú aj východiskovým bodom k ďalším pozitívnym snahám.

Nedostatky: Dôležitým prvkom TPM je, že aj keď je dokonalo naprojektovaný, obsahuje viac či menej, väčšinou nezabezpečených problémov. V TPM tieto zámerne vyhľadávajú a eliminujú, dôsledkom čoho, okrem znižovania priamych strát vedie aj k nárastu motivácie pracovníkov.

Možnosť praktických zjednodušení: Také, menej dôležité prvky, ktoré sa síce vyskytujú vo veľkom počte, ale nespôsobujú stratu funkcie a jednoznačné veľké straty, TPM neanalyzuje. Obdobne neskúma s veľkou podrobnosťou ani spôsoby, príčiny a následky týchto porúch. Pri zjednodušenej analýze RCM sa systém uspokojuje so začlenením údržbárskeho mixu do príslušnej kategórie. Podrobnejšiu analýzu zväčša považuje za plytvanie pracovnými zdrojmi.

 

toth6

 

Najväčší počet je v jednoducho udržiavaných zariadení malého výkonu. Najdôležitejšie sú (vyšrafovaná oblasť) ale zároveň s najmenším počtom, zariadenia veľkého výkonu udržiavané so zložitými prostriedkami.

 

Pracovná náročnosť – kvalita a výsledok: Vďaka zjednodušeniam v systéme TPM je o dva-tri rády menšia spotreba práce na zostavenie údržbárskeho mixu. Jednoduchosť ďalej potvrdzuje, že analýzu nevykonávajú dobre zaplatení špecialisti s PC programami ale pracujúca a stredná riadiaca vrstva zamestnancov. Tento poznatok je umocnený skutočnosťou, že systémy najlepšie poznajú pracovníci, ktorý ich denne obsluhujú. Poznajú ich často lepšie, ako vysoko vzdelaný špecialisti, ktorí sa s týmito prostriedkami sotva stretli. (Prirodzene odborná kontrola a diferenciácia je nutná). Podľa skúseností takto vytvorený údržbársky mix je aj napriek zjednodušeniam veľmi dobrý, šetrenie pracovných zdrojov nemá za následok zhoršenie kvality (práve naopak, nezriedka sa dosahuje 80-90% zlepšenie v ukazovateli "prestojov pre poruchu").

Statickosť – dynamičnosť: Veľmi dôležitou vlastnosťou TPM systémov je schopnosť reagovať na zmeny a omyly – schopnosť rozvoja. Zdokonaľovanie systému je dynamické a ovládané z vnútra. Dôležitým prvkom každého systému TPM je používanie merateľných veličín. Ako základné úkony pôsobia medzné hodnoty určené manažmentom, alebo zodpovednými prevádzkovými vedúcimi. Merateľné veličiny sú tie, ktoré zabezpečujú aby výkon TPM systému nikdy neklesal a rozvoj základných úkonov zabezpečuje priebežné zdokonaľovanie.

Schopnosť reagovať na zmeny systémov a ovládateľnosť odchýlky od ideálneho stavu: Zjednotenia TPM pokiaľ správne nastavíme systém merateľných veličín, "automaticky" zistia odchýlky a zahája príslušnú reakciu.  Nie sú potrebné občasné kontroly vedenia, rozhodnutia sú podľa individuálnych uvážení.

Akceptovanie ľudí je veľkou prednosťou systémov TPM, ale zároveň aj potenciálnym nebezpečím. Účasť mnohopočetnej skupiny "na spodku podnikovej pyramídy" znamená pohyb a využitie značnej pracovnej sily ale zároveň skrýva aj nebezpečenstvá. Dôležitou skúsenosťou TPM systémov je, že pokiaľ sa podarí zainteresovať široké spektrum pracovníkov, vo väčšine prípadov prichádza od nich skvelá myšlienka, poznatok, tvoriac tak skutočne hodnotný potenciál.

Systém minimálnych nákladov: Hlavným cieľom a zmyslom systémov TPM je znižovanie strát a nákladov. Jednotlivé úlohy technického aj výrobného charakteru sa snaží vyriešiť tak, aby podľa možnosti náklady boli nižšie, ako u konkurencii. Početné nedostatky môžu byť bagatelizované. Následkom toho je, že straty sa nedajú odstrániť jedným rýchlo a efektívne. Systém TPM si tým tak vytvorí vlastný systém financovania, nezaťažuje tak nadmerne rozpočet podniku. (Oproti tomu systémy RCM so svojim heslom "všetko a naraz" vykazuje výsledky za veľmi vysoké náklady).

 

4. Poznámky

Poradcovia a ľudia pracujúci vo vývoji

Rovnako ako v procese všeobecného produktového manažmentu, kde už začiatkom roku  1900 vývojovo-výskumná činnosť poradcov bola hnacou silou pokroku aj v oblasti vývoja údržbárskych teórií. Okrem toho aj zamestnanci univerzít – VŠ učitelia a výskumných ústavov sa okrem pedagogickej činnosti venujú aj poradenstvu). Výsledkom toho je, že výskum nie je len na báze teórie a laboratórnych skúšok ale v praxi takmer ihneď realizovaný. Chyby a nesprávne algoritmy sa tak dajú hneď odhaliť a odstrániť. Negatívnym dopadom je však skutočnosť, že zástancovia jednotlivých smerov vedú „vojnu“ so zástancami  konkurenčných teórií. Často odborné znalosti poradcov a lobbing neslúži k rozvoju riešenia problému ale len k rastu imania poradenskej firmy. Špecifickými oblasťami takéhoto boja sú internet a vládne lobby.

 

Internet a knižná odborná literatúra

Rozšírenie a osvojenie si internetu priniesli možnosť ľahko a účinne dosiahnuť informácie. Kým ešte v osemdesiatich rokoch minulého storočia prístup k odborným informáciám sa dosiahol cestovaním na odborné konferencie, kupovaním odbornej literatúry a časopisov, dnes stačí pár kliknutí a človek zo želanej oblasti má tisícky odborných článkov.

 

Trochu podrobnejším rozborom odborného obsahu na nete však ukazuje, že ich prevažná časť je minimálna, nič nehovoriaca a slúži ako utajená reklama. Ešte horšie je, že veľmi mnoho publikácií na nete je odborne veľmi nízkej úrovne a neskúsení v oblasti odboru opravárenstva a údržby ľahko naletia takýmto bezcenným materiálom.

Odborné časopisy (a odborné konferencie) s vedeckým obsahom čoraz menej zvládajú boj na internete s konkurenciou, ktorá publikuje na nete. Rovnako ako v médiách, aj tu čitatelia uprednostňujú ľahko čitateľný "bulvár" pred vedeckými, niekedy ťažko pochopiteľnými materiálmi.

 

5. Prečo je TPM nadradený nad RCM ?

Skôr než podľa bodu 2. a 3. zhrnieme, prečo fungujú lepšie a účinnejšie systémy TPM od systémov na báze Spoľahlivosť – Riziko,  treba zohľadniť ešte ďalšie hľadiská.

 

Úloha "záverov" : Vo svetových dejinách v mnohých bodoch biologického a priemyselného pokroku sa objavil okruh problémov na ktorý je možno odpovedať dvomi spôsobmi.

 

Chceme aby jeden zložitý systém fungoval veľmi efektívne. Ako je možné zladiť jednotlivé parciálne činnosti? Má byť jeden centrálny všetko riadiaci „supermozog“, alebo má byť riadenie rozdelené parciálne?

Niekoľko charakteristických a poučných príkladov : Mnohé triviálne, naučené pohyby (napr. tanečné kroky, futbalové techniky...) a ich prvky študent spočiatku riadi mozgom, neskôr sa však tieto presunú na nižšiu úroveň do takej miery, že nie je potrebné riadenie mozgom. Pre vykonanie radu kognitívnych  pohybov je tento vývoj samozrejmý .

Na začiatku minulého storočia v Nemecku vypracovaný a v socialistických krajinách vyskúšaný model plánovitého hospodárstva stroskotal na nesprávnej predstave, že centrálne riadenie dokáže všetky malé podrobnosti účinne naplánovať bez účasti podriadených činiteľov.

V období počiatkov rozšírenia počítačových systémov bola snaha riadiť výrobnú činnosť celých podnikov z centrálneho nadradeného počítača ale relatívne rýchlo sa zistilo, že podelenie inteligencie na koncové výkonné počítače prináša oveľa väčšiu účinnosť aj riešenie problémov súvisiacich s poruchami. Dovtedy sa zdalo, že toto je neriešiteľná úloha.

Vo vojenskej stratégii dlho prevládal názor, že riadiť malé skupiny /ľudí/ je vhodné nadradeným jedným objektom – veliteľom. Dnes výsledky ukazujú, že podľa moderného poňatia treba prenechať možnosti rozhodovania a manévrovania aj menším jednotkám v záujme dosiahnutia lepšej účinnosti.

Uvedené typické príklady dobre poukazujú na to, že riadenie v centrálnym riadením  je nevhodne, pretože nie je schopný riadiť bezchybne malé úlohy. Je potrebné úlohy parciálneho charakteru na mieste dodatočne doriešiť a koordinovať.

Presne takýto je spôsob riadenia systémov RCM a TPM. Napriek istým predpokladanou poruchovosti prvkov systému, ktorých základom je spoľahlivosť a bezporuchovosť nemožno opravu a údržbu riadiť centrálnym systémom. A práve takéto decentralizované riadenie opráv a údržby akceptuje TPM systém tým, že síce má pevne centralizovaný plán opráv a údržby, ale rozdeľuje vyhodnocovanie a rozhodovanie systémom na nižšie postavenej úrovni. Tak  vytvára účinný, samo udržateľný a vývoja schopný systém.

 

Ďalších osem dôvodov aby sme naisto mohli tvrdiť výhody TPM systémov nad RCM (podľa bodov 2.a 3.)

 

Kritérium: RCM systémy TPM systémy

1. Nárok na zdroje - Každý prvok systému údržby sa analyzuje s maximálnou podrobnosťou. Veľké nároky na zdroje mi    Rozumnými zjednodušeniami dosahuje aspoň o rád menšie nároky na zdroje

2. Stabilita - dynamickosť - Mimoriadne stabilný. Ani zmeny ani chyby a odchýlky v udržiavanom systéme nie je schopný sledovať. Mimoriadne pružný, reakcia je automatizovaná

3. Rozhodovanie na základe faktov - Vychádza z „papiera“ skutočnosť neberie vôbec, alebo len ťažkopádne do úvahy.        Zjednotenie skutočnosti – sledovanie tvorí prirodzenú súčasť rozhodovania.

4. Integrácia - Nie, alebo len veľmi ťažkopádne integruje prvky, ktoré sa nezrodili priamo v RCM - S úplnou prirodzenosťou integruje aj prvky zrodené mimo TPM

5. Ekonomická – technická účinnosť - „Za veľa peňazí prináša dobré výsledky“ - „Za oveľa menšie peniaze prináša rozhodne lepšie výsledky“

6. Zladenie s celopodnikovými cieľmi - Udržiava pozíciu údržby „podnik v podniku“ - Údržba sa stáva organickou súčasťou podniku, odstraňuje oddelenosť

7. Rozumnosť (logické úvahy) - V mnohých prípadoch sa teória a prax rozchádzajú. - Stotožnené výsledky teórie a praxe

8. Účasť ľudí - Človek je (zhora) riaditeľný biorobot. - Človek je kľúčovým prvkom systému, je motivovaný, včlenený a iniciuje rad podnetov smerom „nahor“.

 

6. Záver

Rozvoj systémov údržby sa dostal do takého štádia, kde je jasne rozoznateľné, že systémy vytvorené na základe spoľahlivosti a bezporuchovosti musia začlenenie ľudí, ktorý pracujú so sledovaným zariadením.  Účinne sa zúčastňujú pri tvorbe nových smerov a sú schopný samoregulácie a rozvoja v oblasti údržby. Tým vytvoria efektívny podnikový systém opravy a údržby výrobných zariadení.

Tento výsledok, resp. skúsenosť účinne overili a preto presadzujú silné ekonomické podniky. Zatiaľ malé podniky akceptujú systémy typu RCM.

 

Literatúra

[1] Fominykh, R.,L., Korshunov, A.,I., Yakimovich, B.,A.: The study of organizational and technical level of manufacturing systems engineering in the theory of constructive-technological complexity. Information technology in innovative projects: Proc. IV Intern. Scientific-tehnich.konf. (Izhevsk, May 29-30, 2003). - At 4 pm - Part 3. - Izhevsk: Izd IzhSTU, 2003 - S. 119-120.

[2] Kierman, M., J.: Inovuj, nebo nepřežiješ. Praha, Management Press, 1998. ISBN 80- 85943-56-5.

[3] Kuznetsov, A.,P., Dombrachev, A.,N., Reshetnikov, E.,V.: Model of structure formation strategies in engineering production-based methods of mathematical logic and set theory, Automation and Modern Technologies 2006 № 8 - M: "Publisher" Engineering "

[4] Mičieta, B., Král, J.: Plánovanie a riadenie výroby.  Žilina. ES ŽU. 1998. ISBN 80-7100-430-8.

[5] Rakyta, M.: Ako úspešne začať projekt TPM. In Totálne produktívna údržba 2004. Belušské Slatiny.

[6] Rosická, Z., Beneš, L., Fleissic, P.: Vita in Societate Secura. In: Monographica I. 1st ed. Pardubice, 2008. 132 p. ISBN 978-80-7395-117-7.

[7] Trebuňa, P., Pekarčíková, M., Mihok, J.: Návrh všeobecného modelu etického kódexu. In: Intercathedra : Annual scientific bulletin of plant- economic department of the european wood technology university studies. no. 24 (2008), p. 142-144. ISSN 1640-3622.

 

TEXT/FOTO: Mária Tóthová, Ivana Ščasnovičová