Vlna zmien na nás nepočká
Revolúcia Priemyslu 4.0 je typická prepojenosťou IT technológií s výrobným procesom, flexibilnými just-in-time dodávkami, pokročilým manažmentom kvality, rastúcou robotizáciou, automatizáciou a digitalizáciou. Tento trend predstavuje pre každú spoločnosť nové výzvy a príležitosti. Včas a správne ich uchopili a uchopia práve tie firmy a pracovné tímy, ktoré sú flexibilné a inovatívne. Súčasťou tejto éry sú aj slovenské spoločnosti, ktoré v záujme udržania tempa rastu konkurenčnej schopnosti iných krajín, musia sledovať a nasledovať dynamické napredovanie. Ruka v ruke s tým ide nutnosť investícií do výskumu, vývoja, inovácií a na nie poslednom mieste do ľudského potenciálu.

Ľubomír Šooš

Kríza zrýchlila tempo revolúcie zručností
Dynamické tempo zmien ešte viac zrýchlila pandémia. Tá priniesla zmenu myslenia ľudí a potrebu zefektívňovania procesov a postupov. To, čo platilo dlhé roky, zrazu neplatí. Výzvy zvládnu tí, ktorí na novú vlnu naskočia včas. Jednou z kľúčových oblastí, v ktorej prichádza k zmenám, je trh práce a otázka zručností pracovnej sily. Pod vplyvom pandémie a inovácií nám na trhu práce vznikli dve výrazné skupiny ľudí – tí, ktorí prišli o prácu v dôsledku pandémie a tí, ktorí môžu o prácu prísť v dôsledku transformácie na Industry 4.0, ak včas nezvýšia svoje kompetencie.
Problémom tohto sektora totiž nie je vysoká miera nezamestnanosti, ale skôr zabezpečenie kvalifikovaných zamestnancov na pracovné miesta, ktoré budú spĺňať požiadavky moderných technológií. Vďaka automatizácii a digitalizácii mnohé miesta zaniknú. Na druhej strane však vzniknú nové pozície s vyššími nárokmi na kvalifikáciu pracovnej sily.
Aj strojársky priemysel preto potrebuje tzv. „revolúciu zručností a vedomostí“. Sme svedkami trendu rastúceho dopytu po digitálnych, kognitívnych a technických zručnostiach, no zároveň po vedomostiach, ktoré v ľuďoch podporia flexibilitu a adaptabilitu. Do popredia sa dostáva potreba rekvalifikácií, adaptability zručností, ale aj zvyšovania zručností a kompetencií. Mnohé analýzy nám ukazujú, že človek aktívny v pracovnom procese sa bude musieť rekvalifikovať niekoľkokrát za život. Potrebujeme preto prebudiť záujem ľudí o celoživotné vzdelávanie. Podľa štatistík je podiel Slovákov na celoživotnom vzdelávaní len na úrovni necelých štyroch percent, priemer krajín Európskej únie predstavuje takmer 12 percent. Prihliadať pritom treba aj na tempo absorbovania rekvalifikačných kurzov. Kým priemerný Európan absolvuje jeden kurz za 1,7 mesiaca, priemernému Ázijčanovi to trvá len mesiac. Aj to sú dôležité faktory, ktoré rozhodujú na poli konkurenčného boja. Kompasom, ktorý nám ukáže ten správny smer, je trh práce.

Potrebujeme prilákať i nové talenty budúcnosti
Strojársky priemysel musí súčasne zvládať získavanie kvalifikovaných „talentov budúcnosti“. Potrebujeme novú generáciu strojárov. V tejto súvislosti vnímame, okrem iného, akútnu potrebu silnejšej propagácie súčasných strojárskych odborov už na základných školách. Strojárstvo už nie je o ťažkej drine a špine. Veľa mladých ľudí netuší, čo sa deje vo výrobných závodoch a teda si neuvedomujú, že ide o high-tech priemysel s veľkým kariérnym potenciálom. V súčasnosti vnímame prevahu študentov humanitných smerov. Ak chceme tvoriť hodnoty, ktoré zvýšia naše HDP a životnú úroveň, musíme tento pomer zmeniť v prospech absolventov technických odborov, ktorých Slovensko ako priemyselná krajina nutne potrebuje. Veľmi dôležité je neustále prepájať školy s firmami kvôli získavaniu praxe a autentickej prípravy pre reálny trh práce. Zväz strojárskeho priemyslu SR sa preto aktívne hlási k podpore systému duálneho vzdelávania a profesijného bakalára na vysokých školách.

Strojárstvo ovplyvní aj transformácia pohonu
Ďalšou, nemenej podstatnou výzvou pre strojársky sektor je transformácia mobility. Automobilový priemysel ako súčasť strojárskeho priemyslu ukazuje, že do roka 2040 bude takmer 45 % zo 128 miliónov predaných osobných automobilov na celom svete s alternatívnym pohonom s nulovou uhlíkovou stopou. Počet vozidiel predávaných so spaľovacími motormi dovtedy vo svete poklesne o 16 % v porovnaní s rokom 2019. Bude to mať obrovský vplyv na tvorbu hodnoty a investície najmä v Európe, USA a Číne, teda na hlavných trhoch automobilovej mobility.
V súvislosti s pracovným trhom sa očakáva, že do roka 2040 zanikne v Európe pri výrobe pohonných jednotiek približne 160 000 pracovných miest. Ak odvetvie strojárstva využije príležitosti na zmenu, môže si udržať úroveň 55 000 pracovných miest v odvetví automobilových pohonov.
S dostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, so zameraním na udržateľnosť a pri udržaní vedúceho postavenia v inteligentne prepojenej výrobe, môžeme veriť, že na starom kontinente bude vznikať mobilita budúcnosti. V centre tohto vývoja bude práve strojárstvo zohrávať kľúčovú rolu hlavného dodávateľa technológií.

Text Dr.h.c. prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR