obr

Súčasné tendencie zvyšovania konkurenčnej schopnosti výrobkov si vyžadujú skracovanie inovačného cyklu a zníženie objemu výroby pri súčasnom zvýšení počtu variantov výrobku. Výrobná technika je schopná vývoja a prispôsobuje sa vznikajúcim zmenám v objeme a sortimente výrobkov bez väčších problémov. Montážna technika nevykazuje vždy potrebné adaptačné vlastnosti.

 

 

Problematika zmien súčasnej strojár­skej výroby je charakterizovaná via­cerými atribútmi. Za jeden z najdôle­žitejších je možné považovať prechod k znalostnej spoločnosti, čo znamená, že na pri­oritné miesto sa dostávajú znalosti, t.j. najmä nové výrobné technológie, nové výrobné systé­my, nové spôsoby organizácie a riadenia výroby (Chesbrough, 2006).

 

PROJEKT VÝROBNÉHO SYSTÉMU

Price (2007) tvrdí, že významnou etapou tech­nologického projektovania je navrhovanie vý­robných systémov (zoskupení), ktorých činnosť sa umiestňuje do určitého priestoru a času. Pro­jekt výrobného systému je model, ktorý vyjad­ruje technologicko-organizačnú podstatu vý­robného procesu prostredníctvom výrobnej štruktúry a zobrazuje ju priestorovým a časo­vým usporiadaním prvkov tohto procesu.

Trebuňa (2010) definuje projekt ako „súhrn čin­ností zameraných na dosiahnutie určitého cie­ľa v rámci daného rozpočtu a časového rozvrhu, alebo akúkoľvek úlohu, ktorá je časovo a vecne ohraničená (spravidla jedinečná) a ktorá sa rea­lizuje interdisciplinárne.“

Uplatňovanie princípov komplexnej automati­zácie výrobných procesov zvýrazňuje tenden­ciu vzostupu podielu prácnosti montáže na celkovej prácnosti výroby výrobku. Vzniká po­treba nasadenia viacúčelových, stavebnico­vých a pružných montážnych zariadení. Roz­voj montáže značne ovplyvňuje aj nasadzovanie priemyselných robotov. Montáž je možné poní­mať ako zoskupenie procesov spájania, pri kto­rých sa rôzne súčiastky a montážne podskupiny spájajú do celkov a finálnych výrobkov. Finálne výrobky pozostávajú zo súčiastok, montážnych podskupín a ich častí, ktoré boli zväčša vyrobe­né a zmontované v inom čase a na inom mies­te. Úlohou montážneho procesu je vyproduko­vať vyšší celok v určitom množstve, kvalite a za určitý čas. V montáži sa objavujú všetky úlohy a problémy predchádzajúceho výrobného pro­cesu (Price, 2007).

 

HODNOTENIE MONTOVANÉHO VÝROBKU

Vzorovým hodnoteným výrobkom v príspevku je zhora plnená automatická práčka. V slovenských podmienkach v súčasnom období globálnych zmien, premietajúcich sa do všetkých etáp výroby, je potrebná účelná transformácia zahraničných poznatkov a skúseností a ich premietnutie do pra­xe. Súčasne je potrebné vytvárať vlastné znalost­né systémy a rozvíjať vedecko-výskumné zázemie.

V tejto etape hodnotenia montovaného výrobku bolo potrebné zaoberať sa hodnotením výrobku z hľadiska montážneho procesu. V analýze súčas­ného stavu sú uvedené základné princípy a prí­stupy, týkajúce sa montážne a recyklačne spôso­bilej konštrukcie výrobku. Pre hodnotenie bola navrhnutá metóda rozhodovacej analýzy, ktorá umožňuje expertné skupinové hodnotenie.

 

HODNOTENIE MONTÁŽNE SPÔSOBILEJ KONŠTRUKCIE VÝROBKU

Na posudzovanie konštrukcie výrobku z hľadis­ka montáže bola použitá metóda rozhodovacej analýzy. V tab. 1 je uvedený príklad formulára pre hodnotenie konštrukčnej zmeny na základe firmou zvolených kritérií a odporúčaní.

tab1

Hodnotenie plánovanej zmeny v porovnaní s existujúcim stavom na základe spĺňania odporúčaní pre montážne spôsobilú konštrukciu:

±3 – veľmi významná zmena

±2 – významná zmena

±1 – malá zmena

0 – žiadna zmena

Vybraným kritériám je potrebné priradiť váhy významnosti:

1 – malý význam

2 – väčší význam

3 – veľký význam

 

Počet a druh kritérií v jednotlivých kategóriách je možné individuálne modifikovať pre konkrét­ne podmienky závislé od druhu posudzovaných výrobkov, ich zložitosti a podobne. Hodnota koeficientu Kzk sa môže pohybovať v rozsahu od -3 do +3. Navrhovaná zmena je výhodná, ak sa hodnota koeficientu blíži k 1 (obr. 1).

obr1

HODNOTENIE RECYKLAČNE A DEMONTÁŽNE SPÔSOBILEJ KONŠTRUKCIE VÝROBKU

Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorej je potrebné venovať pozornosť, je recyklácia a demontáž vý­robku po uplynutí doby jeho životnosti.

Tab. 2 uvádza príklad posúdenia výrobku (zhora plnenej práčky) z hľadiska recyklácie a demon­táže.

tab2

HODNOTENIE MOŽNOSTI AUTOMATIZÁCIE ORIENTÁCIE A MANIPULÁCIE SO SÚČIASTKAMI

Metódu rozhodovacej analýzy je možné pou­žiť aj pre hodnotenie súčiastok z hľadiska mož­nosti automatizácie ich orientácie a manipulá­cie. Riešené príklady kritérií sú uvedené v tab. 3.

tab3

ZÁVER

Rozhodovacia analýza predstavuje hodnote­nie navrhnutých riešení podľa viacerých kvan­tifikovateľných a nekvantifikovateľných kritérií, možnosť aplikácie tak v rozhodovaní za pod­mienok istoty, ako aj s uvažovaním rizika.

Diskusia dosiahnutých výsledkov použitej me­tódy v riešenej úlohe je hodnotená v nasledujú­com histograme (obr. 2) podľa vopred stanove­ných kritérií.

obr2

Legenda k obr. 2:

1. použiteľnosť (2)

2. úspora času (0)

3. modifikovateľnosť (6)

4. zvýšenie variantnosti (6)

5. podpora tvorivosti (3)

6. prehľadnosť a názornosť (6)

7. aplikačná náročnosť (-1)

8. počítačové spracovanie (4)

Je možné konštatovať, že postup aplikácie je veľmi individuálny a výsledky v mnohom zá­visia od spôsobu modifikácie metódy. Exaktné kvalitatívne hodnotenie tejto metódy je kom­plikované. Vo veľkej miere záleží na individu­alite a kreatívnosti projektanta, ktorý uvedenú metódu používa.

 

Príspevok bol pripravený v rámci riešenia gran­tovej úlohy VEGA 1/0102/11 – Metódy a techniky experimentálneho modelovania vnútropodniko­vých výrobných a nevýrobných procesov a gran­tovej úlohy VEGA1/0688/12 – Výskum a apli­kácia univerzálneho regulačného systému za účelom ovládnutia zdroja budenia mechanických sústav.

 

O AUTOROCH:

Ing. Miroslav Malák, PhD. – Prešovská univerzi­ta v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra ma­nažmentu

Ing. Silvia Medvecká – Beňová, PhD. – Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Katedra konštruovania, dopravy a logistiky


POUŽITÁ LITERATÚRA

• HARAUSOVÁ, H.: Manažérske funkcie. MPC Prešov. 2005. ISBN 80-8045-382-9

• HARAUSOVÁ,H.:Procesné riadenie ako nástroj zefektívnenia organizácie. In: Zborník vedeckých štúdií z výskumného grantu VEGA č. 1/4638/07 – Implementácia špecifických znalostných a marketingových modelov a nástrojov v regionálnom rozvoji. Prešov 2009.

• CHESBROUGH, H.: Open Innovation. Harvard Business Press, 2006. ISBN 1422102831

• MALÁK, M. – NEUPAUEROVÁ, S.: Simulácia ako nástroj pre zvyšovanie efektívnosti a jej praktické využitie. In: Manažment priemyselných podnikov. roč. 2, č. 3 (2005), s. 36-39. ISSN 1336-5592

• MESÁROŠ, P. – KRŠÁK, B. 2009. Základy projektového manažmentu. Košice: VÚSI, 187 s. ISBN 978-80-89383-03-0

• PEKARČÍKOVÁ, M. – BOBKOVÁ, D. – TREBUŇA, P.: Demontáž elektrospotrebičov. In: Transfer inovácií. č. 11 (2008), s. 191–193. ISSN 1337-7094

• PRICE, E.: The Eye for Innovation. Yale University Press, 2007. ISBN 0300123701.

• Trebuňa, P., Halčinová, J., Ižaríková, G.: Methods and principles of cluster analysis. In: Upravlenie ekonomickoj: metody, modeli, texnologii: 1.– 3. 11. 2011, Ufa – Krasnoycolck. – Ufa: Ugatu, 2011 p. 40-42. ISBN 978-5-4221-0233-4

• Trebuňa, P., Pekarčíková, M.: Simulation methods of risk analysis. In: Intercathedra. no. 27/4 (2011), p. 59-63. ISSN 1640-3622

• Trebuňa, P.: Management models of production systems. In: Intercathedra. no. 26 (2010), p. 155-158. ISSN 1640-3622